Mama sa veľmi zmenila
Ahojte, ocitla som sa v nepríjemnej situácii. Vždy som mala s rodičmi dobrý až výborný vzťah, boli sme parťáci, ale posledné dva-tri roky je všetko naruby. Neviem, či je to Covid dobou a slabou socializáciou, ale mamina sa úplne zmenila. Do spoločnosti chodí s ocinom minimálne, keď ide na nejakú oslavu/svadbu/akciu, vždy si tam nájde dôvod, ktorý jej pokazí náladu, je na niekoho nahnevaná, vždy jej niečo vadí, nevie sa začleniť do kolektívu. Takisto nedokáže s nikým rozvinúť debatu, len sedí, počúva, na nič sa neopýta, nie je nijako iniciatívna. Veľakrát vznikajú nedorozumenia, lebo jej sa niečo dotkne alebo niečo zle pochopí, hoci to bolo myslené zo srandy. Aj na poslednej oslave pred týždňom sme sa pochytili, lebo sa odula kvôli hlúposti a úplne pokazila atmosféru. Proste sa zodvihla a z oslavy odišla, hoci išlo o malichernosť. Niekto utrúsil poznámku, ktorú ona nepochopila ako vtip.. Keď sa s ňou snažím porozprávať otvorene, nahnevá sa ešte viac a cíti sa dotknutá, že ešte aj ja som si dovolila niečo povedať, hoci sa jej len snažím dohovoriť alebo otvoriť oči, že niektoré veci berie príliš osobne, resp. nechápe ich správne... Proste je úplne čudná v spoločnosti ľudí a ja neviem, čím to je a ako ju trochu uvoľniť, aby nebola stále taká upätá a strnulá.
Možno trpí depresiou alebo úzkosťou. Nejaké vitamíny jej mmožno chýbajú. To môže mať veľa pričiň
a po zdravotnej stranke je vsetko ok? - hormony, stitna zlaza, psychika...
Nuž z vlastnej skúsenosti ti môžem potvrdiť, že sa ľudia na starobu menia. Moja mama tiež reaguje prehnane, je veľmi vzťahovačná - fakt radšej jej niektoré veci ani nepoviem, lebo zas by som z toho vyšla ja tá čo hej chce zle🤷. Je to ako píšeš dobou, vekom, nižším stupňom socializácie - skrátka všetko dokopy to ovplyvňuje. Prestaň ju toľko sledovať, povznes sa nad tým, nehovor jej všetko a budeš to mať ľahšie. Ona už nebude ako predtým, vyrovnaj sa s tým.
Mňa ešte napadla menopauza, ktorá vie zamávať ženou. Bez príčiny taka zmena neprišla. Netrápi sa pre niečo??
depresia, menopauza - aj keď nepíšeš vek matky... možno ak je už na dôchodku - to tiež nerobí úplne dobrotu po psych. stránke.... žiť bez kolektívu s ktorým bola roky tiež nie je OK.
Mamina na 56 rokov, neviem o tom, ze by ju nieco trapilo. V minulosti bola zvyknuta na bohaty spolocensky zivot. Ocino pracoval vo vysokej funkcii, takze plesy, oslavy, rozne slavnosti boli takmer kazdy vikend. Ale v poslednom obdobi akoby jej vadili cudzi ludia a novy kolektiv. Ked sme s muzom u nich, je relativne v pohode, no akonahle za ocitne v spolocnosti ludi je v nejakom divnom krci, ufrflana, udurdena.. Navyse prestala vychadzat aj s mojimi svokrovcami, u nich sa jej nepaci skutocne nic, na mojej svokre stale vidi nejake chyby. Trapi nas to, pretoze cakam babatko a dufali sme, ze v rodine budu super vztahy a budeme sa stretavat cela rodina pokope. No mam pocit, ze uz ani svokrovci moc o to nestoja...
@pinkgirl ja ju nesledujem, zijeme od seba 300 km, nezdoverujem sa jej so vsetkym.. teraz sme boli po case na rodinnej oslave a ked som videla, co sposobila jedna nevinna poznamka, nespoznavala som ju.. hodinu sedela zduta a potom surovo odisla
Ja som zacala chodit do klubu dochodcov a teda nestiham ake kadejake povahy sme. Kazdemu nieco vadi. Aj to co sa ho netýka a nic mu do toho nie je. Mozno mame chyba taka ta vyssia spolocnost.
Poradila som ti adekvátne informáciám, ktoré si uviedla v príspevku - píšeš že sa jej veľakrát niečo dotkne nepáči ...nuž z toho vyplýva že ju sleduješ. OK, býva ďaleko. A áno, ľudia sa menia. Povedz jej čo cítiš, ako to ty vidíš a či má s niečím problém, možno ju niečo trápi. Možno má už dosť cudzích ľudí a má sociálnu fóbiu...alebo niečo podobné. To vie len ona a keď sa neopytas, nebudeš jej vedieť pomôcť.
Chapem ta, posledné dva roky vnímam to iste u mojej mamy. Ale zmenila som sa aj ja, možno preto to viac vnímam. U mojej maminy to je po menopauze a zaroven po prekonanom veľmi ťažkom covide. Čo som si myslela, že ju to nakopne, že bude mat viac radost zo života, je pravý opak. Sama hovorí, že je unavena, že toľko nevladze a často neviem, či ju radsej nechat alebo sa zaujímať, lebo to vždy vypáli vselijako, len nie tak, ako by som si zelala. Takze možno tvoja mamina ma nieco podobne. Otec detto, ten posledné dva roky riesi len politiku, ockovanie, lgbti a toto stále dookola. U nás ale akykolvek rozhovor na tému, či sa nieco stalo alebo či ju nieco trapi, je len rozbuškou, takze sa pohybujeme po veľmi tenkom ľade a ta komunikácia je ťažká. Ja som sa tak minuly rok v dobrej viere na to pýtala a celé to otočila proti mne. Takze zial, ak druha strana nechce, mozes sa trápiť akokolvek, už to asi lepsie nebude.
Moja mama to isté, k vedeckej poznámke nado mnou sa vyjadrím, že odporca očkovania testovania aj všetkého a Covidom. :D nemá ešte 50.
Za mňa za to môžu zmeny v spoločnosti súvisiace s celkovou náladou a chaosom, nároky tejto doby na psychiku. Ľudia sa všeobecne zmenili vo všetkých vekových kategóriách, podľa môjho pozorovania.
Moja babka, mama, vlastne všade, kam sa pohnem, ľudia hundru, sťažujú sa a nadavajú, pohár vidia poloprázdny. Vlastne, asi aj ja som medzi nimi, keď sa pozriem spätne o 3 roky dozadu.
Moja mama presne to iste.Ale ja tuto zmenu spravania badam po tom, ako mala slabsiu mozgovu prihodu.Ma tento rok 60.A vobec sa s nou neda.Byvame daleko cez 500 km,takze sa nevidime casto,ale volame si niekolkokrat do tyzdna a velmi si musim davat pozor na jazyk.Za vsetko sa urazi.Pokus o rozhovor vyvola len dalsie nahnevanie sa u nej.Nevieme co s tym, uz to asi inak nebude a dost sa bojim co bude dalej.
K ocovi sa sprava hrozne.Kvoli hocicomu nanho vybehne. My sme s nou den, dva a mam dost.
Vseobecne su ludia teraz viac frustrovani a nie je sa ani velmi comu cudovat. Je to tazka doba. Este sme si po 2 rokoch nevydychli od pandemie a prisla do toho vojna a inflacia... Ked si clovek myslel ze horsie to uz nemoze byt tak zda sa ze moze a aj horsie. Potom podla mna tam moze byt aj zdravotny problem, a ci nahodou sa nestalo nieco vazne medzi nou a otcom mozno? Tiez je asi v takom veku ked sa asi stara o rodicov alebo svokrovcov nie? Tak ci ju aj to nezmyka z energie. Take zmeny v spravani nastavaju hlavne ked problemy presiahnu kapacity a este k tomu ak to trva uz dlhsi cas. Podla mna by pomohol uprimny rozhovor pri pohari vina nech sa mama trochu uvolni a nech sa ti zdoveri. Urcite ju nieco trapi. Ja mam tiez taku mamu a vidim ze je to aj vekom, u nej je problem aj so zdravim co v 56 rokoch ( nie je to este vela) ale niektorym uz v tom veku proste odchadzaju klby, nervy, menopauza, tlak, zle travenie...Vytvor kludnu atmosferu a porozpravaj sa s mamkou, zdoveri sa ti...a mozno s tym nieco spravite.
A nemoze ist u nej o nieco ako "vyhorenie"...ked spominas, ze plesy, oslavy, a tak boli kazdy vikend. Proste dospela do stadia, ze uz nechce, ma toho dost. Neviem, ako to brala predtym? Mala rada ten ruch, chystanie sa na oslavy?
@maulena fakt automaticky? Pohybujem sa v spoločnosti zaočkovaných ľudí, všetci sme ostali normálni
@danica2711 možno že má proste toho len veľa, neviem ale zaočkovanosť by som v tom teda nehľadala. To už fakt tú niektoré teda kraviny píšu
mozno by som na tvojom mieste skusila rozhovor s otcom. On je s nou stale, asi bude jej stavom rozumiet najviac.
@anitka63 presne tak
Nemyslím si, že ide o vyhorenie. Posledné dva roky sa nič nedialo, práveže toto akoby ju úplne zmenilo. Rozhovor nepomáha, od posledného rozhovoru so mnou moc nekomunikuje. A to som sa s ňou snažila hovoriť otvorene ako dvaja dospelí ľudia... Aj jej dať za pravdu, aj jej v niektorých veciach otvoriť oči, aj jej poradiť, ako komunikovať s ľuďmi, resp. ako reagovať, keď sa jej niečo nepáči. Rozhovor očividne nemal zmysel, skôr naopak, odula sa a komunikuje teraz so mnou môj otec namiesto nej..
Menopauze tipujem. Hormonálne zmeny robia svoje
Skús úprimný rozhovor...snaž sa emócie eliminovať, povedz, že niekedy sa vedela zasmiať aj zo seba, celkovo bola viac veselá a usmievavá. Spýtaj sa či to aj ona takto vníma, či sa niečo zmenilo, v jej zdraví, v osobnom živote,nejaké starosti a spýtaj sa či jej môžeš nejako s tým pomôcť. Skôr opatrne ako zbrklo s ňou rozprávať, keď je taká citlivá na niektoré poznámky. Držím prsty