Mama nenávidí otca po rozvode .
Dobrý deň,
Ste tu znalé ženy, matky, priateľky s najmä manželky. Rada si prečítam váš názor, pretože ja sama sa neviem odosobniť a zaujať racionálny postoj k veci.
Začnem od začiatku
Naši spolu žili vždy u svokrovcov - rodičov mojej mamy. Otec odchádzal preč na turnusy, mama bola 10r na materskej s nami doma. Malá dedina (ani nie 150 obyvateľov), nesocializovaná, jedináčik, vkuse kontrolovaná rodičmi (vkuse sa musela hlásiť kam ide, volali jej, kde je tak dlho či nevie že má deti, prečo toľko nakupuje, prečo toto, prečo hento.....). V 40tich sa ešte skrývala, aby ju nevideli fajčiť. Moji rodičia mali vyčlenené v dome iba dve izby - spálňu a obývačku; otec spal v obývačke, my 3 deti s mamou v spálni.
S otcom mali dlhodobé nezhody, vkuse sa hádali, vyústilo to k tomu, že si nervy vybíjali na nás deťoch - hádkami, bitkami.
Nechcem tu veľmi rozoberať dopodrobna všetky situácie, ale keď sme dospeli všetci traja, rozviedli sa.
Mama si našla priateľa, otec priateľku.
Zdalo sa, že bude všetko v poriadku, ale vôbec.... začnem s otcom
Po rozvode sa začal o seba starať, začal dobre vyzerať, chodí do kina, do divadla, má veľa známych, kúpili si byt, auto, aj on, aj jeho priateľka sú pohodoví, majú nás radi a najmä neriešia minulosť.
Naopak moja mama
Išla bývať iba do podnájmu, vždy bola typ človeka, ktorý sa rád poľutoval, nikdy nešla k lekárovi nech každý vidí, že ona to vydrží, nechala si zoperovať koleno a na druhý deň schválne nastúpila do práce, aby videli, že to dá a najmä.....aby to mohla pri každej príležitosti spomenúť.
Dostala dosť vážnu chorobu imunitného systému, jej priateľ je kamionista, chodí preč. Tak ona celé dni sedí v byte na balkóne a fajčí, kvôli chorobe je aktuálne PN a občas nezabudne poznamenať, že nemá ani na chleba (opakujem, stále fajčí, jej priateľ detto).
Vždy mala reči takého typu a preto som po škole odišla z domu cez pol republiky, chvalabohu, darí sa nám, máme dcéru, bývanie, nesťažujeme sa.
Teraz sa vlastne dostávam k problému
Mama otca nenávidí. Áno, má reči typu :"Veď ja som šťastná, že sa o vás zaujíma" a pritom to tak vôbec nie je. Je pravda, že pri jej chorobe môže mať depresie, ale ako sa k nej zachovať?
Poviem to takto. Raz do mesiaca chodíme za ňou (býva na východnom Slovensku). Chodíme na vlastné náklady, čo je pri rodičovskom dosť ťažko, keďže je to od nás zo stredu k nej cez 300km. Otec žije v Bratislave. S ním sa vidím sporadicky.
Ale akonáhle sa mama dozvie, že sme sa videli, je oheň na streche.
Príklad z dneška
Videla na fotografiách, že sme sa boli kúpať.
Otec, jeho priateľka, ja s partnerom, naša malá a jeden z mojich bratov (išiel do Viedne do práce, tak sa pristavil).
Začala mi písať nenápadne nejakou otázkou, potom "keď nemáš čas nechaj tak", následne sa spýtala, či u nás dnes pršalo (vedela, že sme neboli doma) a keď som jej neodpovedala poslala mi tak citovo vydierajúcu správu, že je šťastná, že spolu dobre vychádzame, že nám vždy chýbala kompletná rodina a konečne ju máme len v nej nie je ona, že sa mám poďakovať otcovi za splodenie a to, že sa o nás nestaral je už vec druhá, že keď mi robí problém kvôli financiám chodiť za ňou nemám si robiť starosti, lebo jej nedovoľuje zdravotný stav prísť za nami a praje si, aby to dlho netrvalo (narážala na smrť.....a odsťahovaní sme 4roky, chorá je posledný rok a aj tak tu nechodila). Ešte chcem podotknúť, že veľkú rolu v tom zohráva asi aj môj dedko, mamin otec, ktorý jej ani po rokoch neodpustil rozvod. Otec bol jeho pravá ruka, nezaujímalo ho, ako spolu žijú... Prakticky mamu vydedil, neželá si, aby niečo zdedila po jeho smrti, je kresťan (čo sa absolútne vylučuje s jeho správaním ale budiš) a podľa neho mu prisahala na večnosť. Nezaujíma ho ani to, že môj otec je šťastný už s inou, že je spokojný, má normálny život...
Mama asi upadá do depresie. Ak nastane takáto situácia, dokáže preplakať celé dni. Ja neviem, čo robiť. S otcom vychádzame dobre, zaujíma sa o našu rodinu, vnučke dá všetko, čo jej na očiach vidí, vždy nás rád privíta, vyhostí, ozve sa, je šťastný, že nás má a že si naozaj dobre rozumieme. Prakticky keď sme s ním, všetko je skvelé.
Mama by bola najradšej, ak by sme prerušili kontakty, ak by sme uznali, že sa o nás nestaral (lebo chodil pracovať do zahraničia), keby som naňho stále nadávala a jej ďakovala. Ale to nejde. Poďakovala som nespočetnekrát.
Aké vidíte riešenie?
Prestať sa stýkať s otcom? Dať teda za pravdu mame?
Alebo jej klamať? To nejde, zamotávam sa do toho.
Či ju úplne odignorovať? Bojím sa o ňu, keďže má možno aj tú depresiu, nič si neprizná, nebude sa liečiť a aby si neublížila.
Mám ich rada oboch. Takisto moji súrodenci. Tí sú takisto vrieskaní za každý jeden ráz, keď sa s ním stretnú.....
Už neviem čo robiť, trvá to viac ako 3 roky.
Aký máte na to názor? Ako by ste sa zachovali vy? Rozumiem, že je mama všetkým poznačená, ale neviem či môžem očakávať, že sa niečo zmení.
@0silvia0
Ešte som chcela dodať, ale už mi to tam nešlo, že obdivujem aj jej priateľa. Stále mu opakuje, že si určite nájde za ňu náhradu, krajšiu, chudšiu, akonáhle mu telefonuje a práve je obsadený, už je naštvaná, lebo určite volá ex.
Mne to sedí skôr na správanie pubertiačky. Som jej dcéra, ale sama nechápem, že toto robí dospelá žena. Nedivila by som sa, keby ho to raz prestalo baviť, tie každodenné scény.
Vždy si kladiem otázku, že ak by sa niečo stalo, či by mi to nebolo ľúto.... Že ju nechcem robiť smutnou (ale moje druhé ja mi zase hovorí, že ak by som urobila čokoľvek, navždy sa bude ľutovať, plakať, utešovať a ospravedlňovať za niečo). Darmo jej vysvetľujem, nech nerieši zbytočné veci. Je tvrdohlavá. A mne sa naozaj nechce čítať ako sa vyhráža smrťou.
uprimne, neviem co je spravne a ako by som sa zachovala ja.. len ma tak napadlo, pri citani tvojich riadkov, ze sa obavas ze moze mat aj depresiu - vie tvoja mama ze ju lubis? povedala si jej to? je mozne, ze len potrebuje uistit, ze je v tvojom zivote aj ona dolezita.. mozno ze aj ziarli ze otcovi sa dari, nikto na neho nie je nahnevany, nikto na nom nevidi nic zle, zatial co citi, ze ona je v tvojich ociach ta, co sa lutuje, vsetko robi horsie a nedari sa jej..
s otcom by som sa urcite stretavala, je to tvoj otec a to, ako to dopadlo medzi nimi dvoma sa netyka teba.. ale uistila by som mamu, ze je premna tiez dolezita.. jednoducho aby to vedela..
@jana_eyre_2
Veď práve, že áno.
Snažím sa jej to hovoriť a aj dokazovať skoro nonstop. Na Vianoce som jej dala vyrobiť špeciálny medajlón, ona, my tri jej deti prichádzajúce k nej, nad ňou anjel....pre mňa to nieslo veľké posolstvo. Čierne pozadie zobrazujúce všetko ťažké, kvietočky okolo symbol nádeje...plakala som, keď som jej to dávala a vysvetľovala. Zatiaľ čo ona si ho nikdy nevzala a potešila sa kabelke od druhého brata. Nemám jej to za zlé, ale akoby si to ani nepripustila.
Pritom spolu stále telefonujeme cez videochat, ukazujem jej malú, píšeme si, pýtam sa jej ako sa má, čo ju trápi...
Viem sa vcítiť do jej kože, možno sa cíti nepochopená, má možno strach, aby nezostala sama. Ale aj keď ju utvrdzujem v tom, že to tak nebude a dokonca som jej ponúkala možnosť, že sa môže presťahovať k nám, lebo máme ešte jeden menší domček, že tu bude bývať sama a pritom s nami na jednom dvore (odmietla to)..stále mám pocit, že jediný dôkaz lásky by pre ňu bol, keby som jej dookola opakovala, aký je otec zlý, ako sa o nás nestaral a naopak, aby som ju uctievala a hovorila som jej, že je skvelá, že to zvládla a pod.
Myslím, že neexistuje dostatočný dôkaz lásky.
Partner má skúsenosť zo svojej rodiny. Jeho mama čerstvo po rozvode mala podobné výstupy, ale po rokoch sa to otočilo a teraz je rada, že im niečo dá a že si spomenie....že je predsa ich otec a majú na to právo. Hovoril, že sa to zmení....čakali sme rok, dva, tri a nič. Už aj on stráca slová...
@nika3136 nechcela som to tak napísať, ale to je znakom nevyzretosti duše tieto reči. Presne ty si to dobre napísala, rieši somariny ako pubertiacka.
Moja mama je niečo podobné, rieši malichernosti, stále sa cíti nedocenena, žiarli na obľúbenosť jej manžela, nášho otca, stále si potrebuje nieco dokazovať, jedná nie narovinu atď. Ale ja to neriešim, prehliadam, prepočúvam, na blbosti nereagujem. Dá sa to naučiť.
@nika3136 😔 to.je urcite tazke pre teba.. ktovie akoby som sa citila po rozvode ja..
nepoznam takeho cloveka ako je tvoja mama, ale asi fakt najlepsie pre teba bude len dalej ju pocuvat a nechat to plynut..
@nika3136 určite sa s otcom stretavaj, vychádzate spolu dobre, tak prečo by si ho mala kvôli matke zatratit. Mamu ignoruj a na rovinu jej povedz, aby nebola taká melodramaticka. Že máš pocit, že je chora, že ju vezmeš k psychiatrovi. Keď sa budeš spravat tak, ako doteraz, len budeš jej správanie podporovat
@jana_eyre_2 napadlo mi to isté...Či aj mame povie, že ju má rada, že sa na ňu rovnako teší, ako na otca...lebo, evidentne, ocko má iné podmienky a mama , asi, zase stúpila do ....😉
Mám v susedstve podobný prípad...Otecko miluje dcérenku až tak, ža zabudol, že má manželku...Tá mama by sa pre nich rozkrájala, ale ocko je zaujímavejší, lebo má spoloč.kontakty, peniažky a mama je " iba" v kuchyni...
@nika3136 Tvoja mama je psychicky nezrela a nestabilna osoba, nikdy nebude nic pre nu dost dobre a nikto nebude dobry, len ona nic nezmeni, vsetci ostatni su na vine a ona je a bude vzdy obetou. Nezmenis ju, musis sa naucit brat ju taku aka je, to ze uz snad coskoro umrie, ze to nebude dlho trvat je tiez len citove vydieranie. S otcom by som sa urcite neprestala kvoli nej stretavat. Keby ste aj prestai, nasla by si iny problem. Budte radi ze aspon on uz zije normalny zivot a fakt ho obdivujem ze vydrzal pri nej tolko rokov aby Vas az do dospelosti vychoval, lebo takito ludia su peklom do zivota ostatnych. Obetoval Vam vela rokov svojho zivota a teraz konecne zije. Zite si svoj normalny zivot, jej vyplakavania pustajte pomimo, aby aj Vam nenicila zivot. Jej srdcervuce divadlo bude trvat len dovtedy kym bude mat divakov.
@nika3136 a čo sa cudujes?mama jedináčik kontrolovaná celý život rodičmi, keď sa rozhodla odísť od muža otec ju vydedil, celé roky sama muž na tyzdnovkach....teraz zase sama priateľ kamionista....asi si aj uvedomila, že nebola na Vás dobrá píšeš, že Vás bila......neignorovala by som ani jedneho, áno mama sa podľa mňa cíti ohrozená, že máte otca radšej a cíti sa sama...je to taká povaha nenechaj sa manipulovať, ale snaž sa byť ústretová.Ak jej vieš vyjadriť lásku pozornosť to je fajn
Ja som zazila podobny pribeh, po rozvode mama v depresiach a nic si nepriznala, navonok , v praci a pred kamarátkami hrala formu, ako to zvlada a doma nadavala, plakala a otec bol iba k...t, obaja boli ako male deti a vybavovali si cez nas ucty, strasne nieco. Nedalo sa to vydrzat, mame som navrhla psychologa alebo psychiatra, odmietla. Ked si nasla priatela, trocha sa to zlepsilo, ale tiez sa spravala k nemu ako tvoja mama, mal zlate nervy. Raz som jej razne povedala, ze ju myslienky a dokola opakovanie mantry o otcovi len nici a nici to len ju, nech to necha a naozaj opakovane som jej potom, kde som bola u nej a zas zacala o otcovi povedala, ze sa o nom bavit nebudeme a smitec. Jednoducho tema otec predo mnou tabu. Chvilu bola urazena , ale potom to bolo OK. Ked s tym chcela znova zacat, stopla som ju, ze toto nie. Nech si zije svoj zivot, bez neho. Bohuzial, sa jej psychicky stav ohladom otca zlepsil aj vnimanmie sveta, ked dostala rakovinu. Zistila, ze svojim spravanim ublizovala hlavne sama sebe, aj si to priznala. Takze mozes ju varovat, aby takto nedopadla. POznam kopec prikladom, kedy zeny po tazkych silnych zivotnych zvratoch takto skoncili. Bohuzial, dnes je to presne 4 roky, co moja mama umrela.... Keby sa to dal vratit, urcite by sa spravala inak, zila by svoj zivot bez myslienok , ktore jej brali chut do zivota a nakoniec jej ho vzali...
@nika3136 tvoja matka je zrejme clovek, pred ktorym aj keby si sa zrovna rozliala na kolomaz od dobroty, tak to neoceni a bude este viac citovo vydierat, ked vidi ako to funguje. Mne je taketo spravanie vyslovene proti srsti a obdivujem ta, ze sa vydrzis tolko "podlizovat", len aby sa citila lepsie. Neporadim ti, lebo ja by som taketo veci "riesila" uplne inak ako ty, ale drzim ti palce aby sa veci nejako utriasli a zlepsili pre spokojnost vsetkych
@nika3136 v prvom rade by si asi mala tieto ich problemy vypustit, tvoja mama sa cez to nedostala, aj ked tym ze si niekoho nasla sa tvari ze hej, je nestastna sama so seba a so svojho zivota a neznesie to, ze je v tom sama, ze vy ste v pohode, o to ide, neignoruj ani jedneho, s mamou sa normalne bav a ak bude rypat povedz jej narovinu nech s tym prestanu, ze mas toho akurat tak dost a nebudes to pocuvat
@jana_eyre_2 súhlasím s tebou 🍀
@nika3136 ahoj necitala som komentare ale urcite sa neprestavaj stretavat s ocom. Skus sa s mamou porozpravat takym stylom ze chapes ze jej otec ublizil ale on bol jej manzel a tebe je otec aj nepriek tomu ze oni dvaja uz manzelia nie su. Je mi jasne ze mama je z toho nahnevana a upada do depresii. Cely zivot sa o vas vlastne starala len ona kedze otec chodil prec a vidi to ako obrovsku krivdu ze si od nej odisla, nezaujimas sa a tak dalej. Cakala ze sa budete starat o nu tak ako ona o vas a ako si napisala ze budete na otca nadavat lebo jej znicil zivot. Zial je to prirodzene. Mama ma voci vam opiciu lasku. Mala by sa porozpravat so psychologom aj ked to bude tazke. A bude to este dlha a tazka cesta.
Povaha tvojej mamy je podobná povahe tej mojej. Sebaľútosť, neustále vracanie sa do minulosti, žiarlivosť keby som si nahodou so svokrou rozumela viac ako s nou, citové vydieranie. Neustále take psychické nátlaky uz od detstva ospravedlňovane tym, ze nas so sestrou strasne miluje a boji sa o nas. Teraz zostali s otcom sami lebo mame kazda svoju rodinu a ja svojho otca ľutujem...
Ja som pochopila, ze jej sa pomoct neda kym nebude sama chciet. Aj dnes volala ze ju v noci bolelo brucho a len tak medzi rečou nezabudla spomenúť ze nevie preco ci tam nieco nema a podobne.30 rokov nebola u gynekológa lebo razí teóriu, ze ked zacne chodit po doktoroch tak dopadne zle. Ked ju objednam tak vzdy výhovorka ako neísť. Proste potrebuje byt lutovana a obletovana. Ja uz som to vzdala. Ma 56 rokov, jej rovesníčky chodia s manželmi na dovolenky, na vylety, nasi nikdy nikde. Myslenie ma ako 80 ročná zena a neda si povedat.
Žijem si svoj zivot ale co je horsie, upla sa na moju 10 ročnú dceru... neustále ju taha k sebe spat, rozprava jej ako sa bude o nu starat ked bude stara a decko zmagorene uz pomaly o ničom nemelie len ako sa bude starat o babinu... ked tam spi tak mama zahrá divadlo ako jej je zle a decko sedí pri nej vystrašene. Presne robi to, co robila nam. Obmedzujem styk ako je to mozne.
Ty mas svoju rodinu a svoju mamu nezmeníš. To su ludia, ktorí sa vyžívajú v takom sebatryzneni a sebaľútosti. Udržuj vzťah s otcom a mamu ber s rezervou. Neoplati sa ti nad nou trápiť lebo ju nezmeníš a upadnes do depky akurat ty.
@mrkvicka060 ako by si to riešila? Obmedzila styk s mamou alebo by si jej narovinu povedala, nech nevydiera? Zaujíma ma to...
@eliska13
Nečudujem sa. Píšem, že chápem, že je tým asi poznačená, ale ako to mám zmeniť?
Aj so starými rodičmi sa dá vychádzať, dá sa im tiež povedať, ale to ona nikdy v živote neurobila, len aby mohla neskôr prehlasovať, aká je trpiteľka.
Otca práveže nijako neuctievam ani neospevujem. Po 3 rokoch sme boli pred pár mesiacmi u neho prvýkrát na návšteve. Dovtedy som to kvôli mame odmietala.
Stretávali sme sa iba keď cestoval okolo a zašiel za mnou do práce (aj keď som mala narodeniny....do práce mi priniesol kvety a darček), u mňa ešte v byte bol na návšteve 2x, teraz v dome tiež 2x. Dokonca som ho aj prosila, aby to nikomu nespomínal, že bud zle. Kontakty s ním boli obmedzené a nemôžem povedať, že by ma finančne podporoval, ale to ani mama nie.
Ona si totižto myslí, že každý má veľa peňazí, len ona nie, že ona je chúďatko (a pritom zachvíľu odlieta na dovolenku All inclusive letecky na neviem ktorý ostrov, čo si ani my nedovolíme), zatiaľ čo jej auto stojí pokazené už rok a pol, lebo treba súčiastku za 350€. Radšej zdieľa na FB súťaže o auto s komentármi, že by rada vyhrala, lebo jej je pokazené už rok a ona chorá nemá ako chodiť k lekárovi.
@nika3136 ju nezmeníš nijako, môžeš zmeniť len svoj postoj, proste jedným uchom dnu, druhým von, moja mama má tiež niekedy také výlevy, našťastie len občas, lebo už nikoho nebaví počúvať to, ako bolo niečo v minulosti a ako jej niekto ublížil, zmeniť sa minulosť nedá a nemá cenu nad tým vyplakávať, len niektorí ľudia sa v tom vyžívajú ako tvoja mama, proste si ži svoj život, stretávaj sa s otcom, ked budeš chcieť a nech ťa ani nenapadne mu hovoriť, nech to nikde nespomína, že ste boli spolu niekde, mama si musí zvyknúť, že celý svet sa netočí len okolo nej
@evulienkaslx tieto vnútorné nespracované krivdy veľmi škodia zdravotnému stavu, ľudia si akoby sami zožieraním sa privolávajú rôzne choroby. Najťažšie na tom je, že všetci okolo to vidia, len ten človek, ktorého sa to týka nie a nie si prehodiť vnímanie sveta a odľahčiť myseľ, žiaľ...
ahoj, ja len,ze som mala podobny pripad, mama po rozvode s otcom zrazu iny clovek, na vsetkych a vsetko nadavala, vsetko bolo zle, a otec je chrapun, znicil jej zivot a bla bla..dookola to iste, tak tiez som sla na VŠ co najdalej od bydliska, domov som chodila malo, (mam sestru, ta bola doma blizko), nase vztahy nikdy neboli perfektne...mama mala skvelu robotu, zrazu ju vsetko prestalo bavit, zacala sa lutovat, presne tak ako tvoja mama a este aj s takymi vetami ako si pisala a ba este horsie, zacala nam so sestrou nadavat ze sme kurvy, ze nic v zivote nedosiahneme a pod. (potesi)..a po rokoch ju vyhodili z prace, zacala pit, utapat sa v sebe, striedat chlapov...poslali sme ju na psychiatriu - odmietla, raz odpadla na zastavke, tak ju brali hned, lebo uz bola v takom stave, ze dostala v nemocnici delirium..po psychiatrii to bolo lepsie, avsak po case sa vratila do starych kolaji, prestali sme sa stykat..xsms vyhraznych bolo uplne normalnych pre nu..prisla o byt, zachranovali sme ju, aby nebola na ulici, aaaaaaaaaa vtedy sa trochu spamatala, nasla si pracu, vydrzala tam par rokov. este mala stavy ohladne otca..ale po 12 rokoch!!!!! sa trosku spamatala, a snazi sa to s nami dat dokopy, celkom sa jej aj dari, ale presne, kym sme ju vnimali, len zle a nadavky, a ked sme sa jej otocili chrbtom, tak prestala s tym...PS: bud rada ze mas otca, moj so mnou od rozvodu nekomunikuje..cize moje dieta nema ani starych rodicov aj ked ziju.
Ja to mam to iste🤣uz sa nadtym smejem. A uz to nerieism. Ja som si povedala ze nie som zodpovedna za nikoho zivot len za svoj. Mam svoju rodinu. Ak sa moja mama vracia stale do minulosti uzemnim ju s tym ze ma to nezaujima. Ja zijem v pritomnosti. Nezmenim ju a kym ona nepochopi iste veci komunikacia ja vztah medzi nami nebude sobry
@nika3136 nečítala som príspevky. Tak len za seba.. Moja mamina je niečo podobné. Taka samotrpitelka. Ako som už dávnejšie zistila, v jej veku to už nezmením. Ja nie a ona ktovie, či si to uvedomuje. Je taky urážaci typ, niekoľkokrát mi teraz povedala, keď sme boli u nich, že "prepáč, že žijem" pritom je to reakcia na úplne normálne veci, ako že aby nenosia malého stále na rukách, potom mrnka a zvyká si na to. Naši nie sú rozvedení, ani mamina nie je vážne chorá, myslím, že sa majú vcelku dobre.
Môj názor je ale, že stále je to mama. Ja k nej nemám úplne blízky vzťah, dosť sa hádame, aj keď to netrvá dlho. V tvojom prípade mi to príde, že s ocinom je vám dobre, preto je jasne, ze tam radi chodíte, je tam čistý vzduch, ľahko sa vám dýcha. Ale treba brať ohľad aj na maminu, napr. Opýtať sa, ako si to predstavuje teda, s otcom sa neprestane stretávať a koľko krát podľa nej by ste ju mali navštíviť, aby bola spokojná a citovo nevydierala. Normálne by som sa jej to takto priamo opýtala. Ze ju máš rada, ale býva ďaleko, či jej máš hlásiť každé stretnutie s otcom, aby bola spokojná. Doniesť jej niečo, čo ma rada, ak môže, vypiť si s nou vínko, aby videla, že aj s nou sa radi vidíte. Neviem..
@nika3136 je pekne, že myslíš na mamu, ale z tvojich príspevkov je zrejmé, že mama nemá záujem sa zmeniť - zmeniť vnímanie sveta navôkol. Je to dlhodobý problém. Aj keď sa ti to teraz nedá, treba sa odosobniť, postupne to skúšať, nakoľko by to časom pohltilo teba. Snažíš sa, robíš ústupky, ale takto sa problém nerieši... Svojim spôsobom musíš určiť máme hranice. Bude ti takéto výlevy robiť do takej miery ako ty sama dovolíš. Proste si v niečom slabšia ako tvoji súrodenci. Chápem, že ťa to veľmi trápi, ale už máš aj svoj život, rodinu, dieťa a potrebuješ energiu aj na iné, nie sa nechať citovo vydierať a vyciciavat.... hlavu hore, nie si jediná s takýmto problémom. Je fajn byť niekedy sebec.... S mamou sa môže porozprávať aj iný súrodenec
Ďakujem za všetky komentáre.
Je toho ešte naozaj mnoho. Začala som hneď na druhý deň po prevzatí maturitného vysvedčenia pracovať. Bola to brigáda, dostávala som 1,50€ na hodinu. 3 mesiace som šetrila na darčeky pre každého, urobila som im naozaj bohatého Ježiška (lebo mama vravela, že nič nemá, nemá to zač nakúpiť). Jednu celú výplatu som dala na jej dar - kávovar za 270€. Strašne ho chcela ...a nakoniec ho skoro nevyužívala, už je skoro pol roka v krabici.... Veľmi ťažko sa mi ja to pozeralo. Krabica mala hádam meter x meter, myslela som si, že bude vďačná a najmä šťastná....
Keď sa rodičia rozvádzali, mama odchádzala do prenájmu. Bol to ale holobyt, tak som sa podujala, že s mojím partnerom jej to tam zariadime. Spali sme na matracoch a cez deň montovali nábytok, tapetovali, chystali, v noci sme chodili k starým rodičom po krabice, urobili sme jej barový pult (ktorý strašne chcela) zadarmo, vymenili sme jej dosku na kuchynskej linke. Nemali sme ani chladničku, takže sme každý deň chodili na obed - to, čo som zarobila tých 300€ som minula ja stravu.
Pripravili sme to, boli zložené skrine, postele, obývacia stena, vyniesli sme gauč...to všetko len my dvaja (partner chodil na VŠ mal prázdniny, tak sa tomu mohol venovať). Už sa na to zabudlo.
Chcela televíziu na stenu. Hovorila o tom tak strašne dlho. Išla som do obchodu, kúpila jej ten držiak, priniesla na východ. Už je tam niekoľko mesiacov, nikto sa k tomu nemá.
Bola som vždy pozitívna, podporovala ju, utešovala že bude lepšie, vedela pliesť, háčkovať a rôzne manuálne veci, pozháňala som jej zákazky, nech si prilepší. Kdeže, nič nedokončila, na nič nemala čas.
Som unavená, dámy 😣 mám pocit, že takíto ľudia z tela vysávajú energiu. Chcem jej pomôcť. Je to moja mama predsa. Ale dá sa to aj tak, aby som sa sama nezbláznila?
Moji rodičia sú tiež rozvedení a moja mama tiež na otca nemá dobrého slova. Takže viem si predstaviť ako sa cítiš. Nemám to rada, keď občas začne hovoriť ako na mňa kaslal a podobne. Hej kaslal, ale vidím, že sa zmenil a viem, že keď potrebujem pomôcť tak mi pomôže. Odpustila som mu a ľúbim ho napriek tomu, aké to bolo v minulosti zlé. A toto ona nevie prekusnut. Že ona so mnou "bojovala", pretlkali sme sa po rozvode všetkým zlým len my dve (mala som 12) a teraz som na to zabudla a som s otcom ok. Tým chcem povedať, že je to asi svojim spôsobom normálne, táto nenávisť... Len teda tvoja mamka to dáva najavo asi o dosť intenzívnejšie ako moja, neviem si predstaviť ten nátlak na vás ako deti. Že ste odsudzovani za to, že ľúbite aj otca. Určite by som neprerusila kontakt s otcom a ani by som jej neklamala... Možno (ak máš čas), by som si dohodla termín s nejakou psychologickou, porozprávala sa a možno dostaneš dobrú radu ako sa správať aby si mame čo najmenej ublížila a postupne ju "pripravila" na realitu... Že máš rada aj ju aj otca, nikoho nebudeš uprednostňovať ani zanedbavat.. Držím ti palce 🙂
@nika3136 áno, dá sa to tak, aby si sa nezbláznila. Prestaň sa jej chcieť zavďačiť a prestaň okolo nej skákať a plniť jej túžby a sny. Ja viem, ťažko sa s takýmto človekom komunikuje, lebo si takýto človek ide stále len to svoje a akoby nechápal, čo chceš povedať. Moja mama napríklad jej chcem ukázať iný pohľad, zostane nepríjemná a dotklivá. Takže ja už jej ani nechcem ukázať inú stránku veci, ja pri nej fungujem len jedným uchom dovnútra druhým von. Možno raz jej všetko docvakne, možno jej nikdy nič nedocvakne, neviem, ale ovplyvniť to neviem... Ja som pri mame tiež unavená, akoby vycicaná z energie, ten štýl jej komunikácie mi vôbec nesedí. Stále samá sebestrednosť, všetko pretočí na pozornosť okolo nej, je to unavujúce, presne tak ako píšeš.
@vendulka80
moja skusenost
ak sa mama k tebe spravala ako sa spravala, k tvojim detom budu tie negativne pocity este intenzivnejsie, chce "otravit" mladu hlavu, ktora jej spravanie este nevie a nejaky cas nebude vediet spravne vyhodnotit a zaroven bude hladat sposob ako ta znemoznit pred tvojim vlastnym dietatom. Ze sa o nu nedostatocne staras, nezaujimas a dieta to moze vnimat, ze ty si ta zla na babku.
@nika3136 mama je taký sebaľutovací typ, ona bude taká navždy, to je povaha. Rob to tak ako doteraz, mame daj rázne najavo, že s otcom sa budeš stretávať aj naďalej a jej sebatrýznivé a sebaľutujúce prehliadaj a prepočúvaj.