Ahojte, asi sa potrebujem len vyliat ale uz naozaj neviem ako fungovat s mojou mamou. Nikdy to nebolo jednoduche, nie sme najlepsie kamaratky, skor som mala pocit ze sama so mnou nebola nikdy spokojna (teda skor predo mnou ale pred ostatnymi asi ano) aj ked na to nemala ziaden dovod. Nemala to v zivote jednoduche, velmi skoro ovdovela a aby sme prezili slusne malo za nasledok ze sme si k sebe nenasli cestu. Ale posledne roky je to na nevydrzanie. Ma 50 ale kritizuje vsetkych naokolo, iba sa uraza a poucuje. Vo vsetkom ma pravdu iba ona. Mam dve male deti ale ona sa pasovala do odbornicky na vsetko. Je mudrejsia ako nasa doktorka, fyzioterapeut, vsetky nove poznatky a nazory (ohladom vychovy, stravy, vyvoja alebo manipulacie) su blbost a maju za nasledok neuroticke nevychovane deti. Svoje vnucatka lubi najviac na svete ale to ako sa sprava k nam ostatnym je na nevydrzanie. Len komanduje vsetkych okolo (oktrm cudzich samozrejme). Proste sme vsetci debili. Ma pravo sa ku vsetkemu vyjadrovat ale ked povieme nieco my tak na nas nakrici a urazi sa.
Ja uz naozaj neviem ci ja mam ist k odbornikovi a naucit sa nejako komunikovat s takou povahou alebo je v prechode a toto z nej robia hormony ale ja uz fakt nemam chut ju ani vidiet ani pocut. Chodim tam len kvoli detom a vzdy odtial odchadzam nastvana a totalne vystavena.
Aj sestra aj jej dlhorocny partner mi pisali ze je to s nou na nevydrzanie. Myslite ze sa s tym da nieco urobit?
K odbornikovi nepojde, to nemozem ani vyslovit lebo urcite spravi scenu ako som ju urazila a ponizila, ako si to nezasluzi bola na nas sama, ze snad ma moje deti nikdy takto nezhodia ako ja ju a bla bla. Obohrana pesnicka. Porozpravat sa s nou tiez asi nie je realne lebo nie je ochotna pocuvat a akonahle by sporozovala nejaku kritiku alebo vycitku bolo by po debate.
Naozaj uz neviem ako v klude a normalne fungovat.
ja som mala presne toto iste s mamou, jedine co mi pomohlo bolo jej reci brat ta ze jednym uchom dnu druhym von..inak by som scvokla..
@syslik81 nechcela by som to riesit vyhrazkami. Deti za to nemozu a ja dufam ze je to len obdobie. Ona je taka ze vzdy pomoze, poradi ked sa opytam ale tie komentare posledne 3-4 roky. Najprv to boli len vycitky ze som zase v ciernom, ze som moc chuda, moc bleda taka a hentaka ale teraz uz vyslovene komanduje. Tiez zijem celkom daleko takze nejak denne spolu nemusime fungovat ale ti co su s nou blizsie to uz prestavaju davat.
@amy2807 tak sa snazim, ale uz tiez mam svoje limity. Nemam 10 rokov aby sa po mne stale niekto vozil. A vidim ze to robi aj druhym a je to vyslovene neprijemne. A ked sa niekto uraza to vyslovene neznasam.
Prečo si nedáš na čas od mamy pauzu?
@really8 treba slušne, ale jasne sa ohradiť: milá mama, ja viem, že ma máš rada, ale tvoj spôsob komunikácie je hrozný. Som tiež matka a popri tom som dospelá osoba, ktorá chce robiť svoje rozhodnutia a ty sa ich musíš naučiť rešpektovať. Keďže mi nerobí dobre to napätie medzi nami, tvoje neustále poučovanie a urážanie sa, oznamujem ti, že vždy keď sa urazíš, odchádzam. Neurobím to preto, že sa na teba hnevám, ale preto, že mi to pripadá už šikana z tvojej strany a ja to už jednoducho nestrpím. Stačilo. Takže nabudúce si prosím rozmysli ako sa ku mne budeš správať. Ak budú výčitky, komentovanie, urážanie sa, nič nepoviem, len odídem.
@syslik81 mas pravdu ale ona nepocuva. Dam priklad. Na vianoce jej hovorim nech nerobi 500 kolacov. Nechceme tolko, nepotrebujeme, ona to tiez nepoje. Snazila som sa jej vysvetlit ze je to zbytocne len sa nahana, je potom unavena atd. Zhukala ma aka som nevdacna a ze si ju nevazim a ze mi
Nikdy nepraje aby som sa dockala takejto vdaky od vlastnych deti. Proste scena. Uz viackrat som sa pokusala jej nieco vysvetlit ale ona si ide svoje.
@really8 ale to nevadí, že prvý raz na teba zhúkne. Ono nečakaj nejaké jej uvedomenie sa po prvom raze, žiadne zázraky na počkanie nečakaj. Ide o to, aby si ona uvedomila hranice, ktoré už nie si ochotná tolerovať. A ide aj o to, aby si aj reálne urobila to, na čo si ju upozornila. Čiže fakt sa neboj a odíď, keď to urobíš po každom jej hysterickom výstupe, ona zbadá, že to myslíš vážne. Len to nerob s hnevom, ani výčitkami, jednoducho musíš byť na ňu "zlá" aby sa uvedomila. Len takto jej vieš pomôcť, aj keď to ako pomoc nepôsobí. Proste jej dáš len životnú lekciu, ktorú potrebuje ako soľ.
@really8 toto dôverne poznám aj ja som s tým bojovala.prestalo to keď som to prestala riešiť. Nehecujem sa nech si rozprava aj tak si spravím ako chcem. Dohovarnie nepomáhalo nič tak už nepočúvam prejde to cezomna. A hotovo. Musím povedať že odtvdety čo sa nebránim no nerype. To je presne ten typ čo sa nezmení nikdy.
@really8 toto si precitaj, asi sa tam nájdeš: https://najmama.aktuality.sk/clanok/ycbys5g/nar...
Ja mám 47 čiže blízko veku tvojej mamy. Viem, že každý sme iný máme inú povahu, optiku atď...ale poviem Ti, že na mňa by zabralo keby mi dcéra povedala čo si fakt myslí.
Neboj sa konfliktu, hádky či dokonca zvýšeneho hlasu. Musíš si nastaviť hranice. A cez bolesť to nepôjde. Roky sa sťahujete keď vás emocionálne vydiera vetami čo všetko pre váš spravila ako sa obetovala atď..ak sa chces pohnúť musíš spraviť bolestivý rez. Ten pomôže tebe aj jej.
Ver, že aj keď sa zdá že to nemá zmysel tak má. Určite o tvojich slovách rozmýšľať bude.
Ak Ti skáče do reči tak navrhujem napísať list.
V ktorom uznas že si vážis čo všetko urobila že vieš ako vnúčence miluje a že to mala v živote ťažké. Lenže potom si tu ty a tvoje vnímanie celej situácie. Že hoc sa snažis si na pokraji síl a ďalej to s ňou nedavas. Buď sa zamysli ako Ti ubližuje a skúsite spraviť kompromis alebo žiaľ, budeš nútená s ňou na čas prerušiť kontakt.
Ver mi že sa nad tým bude zamýšľať.
Jasne bude tá obviňovať ale pokiaľ jej záleží na svojich deťoch bude sa snažiť nepoucovat.
Toto všetko ale platí pokiaľ nemá nejakú diagnózu či začínajúcu demenciu lebo aj takto sa môže prejavovať, že je vzťahovacna. ..či tá menopauza.
Môžeš to obrátiť, že ako by sa cítila keby s ňou jednali tak, ako ona s vami. Keď ona nezvláda kritiku prečo si myslí že Ty s ňou budeš v pohode. Si už dospelá žena a to so musí uvedomiť.
Pozri, nemáš čo stratiť.
50 rocna mama je stále ešte mladá žena a keď nechceš trpieť ďalších 30 rokov treba si teraz urobiť poriadky. Lebo sa to bude iba zhoršovať. Keď bude mať 70 ťazko s ňou niečo spravíš.
Ja by som jej list napísala presne ako si ty opísala svoje pocity. Bez výčitiek. To ako sa cítiš za to nemôžeš. Zároveň keď si to prečíta nemôže hneď na teba spustiť prúd emocionálneho vydierania a keby to skúšala po tel. jednoducho zloz !
Napíšeš jej potom sms že keď sa vie baviť bez výčitiek , vydierania je vítaná ak nie, bude to ťažšie.
Držím palce.
Ešte sa spýtam kde pracuje.
Lebo ak má riadiacu pozíciu môže to byť že je zvyknutá.
Má priateľa? Koníčky?
Držím palce.
@nelka93 problem nie ze by doniesla 500 kolacov. Ale to pocuvame dva tyzdne pred vianocami kolko ma roboty a co musi vsetko urobit, furt vsetkych otravuje aby sme prisli pomoct a potom ked ich nejeme (lebo nechceme a povedali sme ze ich jest nebudeme) tak zas pocuvame ako sa narobila a nevazime si jej pracu
@apolka77 no mam co stratit. Podla mna to moze byt stale este horsie. Su dni kedy je to uplne v poho a potom dni kedy je takato. Je to tak pol na pol.
Pracuje ako zdravotna sestra, ma dve prace, chlapa dlhorocneho a konicky ma. Dom, knihy, maju karavan vela vela cestuju. Je zdrava, ma zdrave deti spokojne deti, pracu ktoru miluje. Nema dovod byt nespokojna so svojim zivotom a podrazdena na vsetkych.
pozri ak sa nechce zmenit o a tak s tym nic nespravis ale pre svoje vlastne dobro a aj pre sestrine preruste s nou kontakt na niekolko mesiacov ... bud sa spamata
a zacne to riesit bud nie a bude ju samota zozierat az sa nieco zmeni len tazko povedat ci k lepsiemu alebo horsiemu... ak aj svoje deti nechas vystavovat tym jej scenam tak bez ohladu na to ako ich babka alebo rodicia lubia tak vidia ako sa k tebe chova a budu si to brat ako vzorec spravania a neskor s nimi problemy byt mozu... toto je debilna doba nech sa na to pozries akokolvek a to co pred 40 rokmi neexistovalo ze sa rodicom spravilo teraz je to obycajny pud prezitia
@purple_wolf mas pravdu na jednej strane. Na druhej mi srdce nedovoli takto odist. Ma len nas. A stale si hovorim ze si to nezasluzi.
Paanecku, toto som dvakrat precitala, ci som to nahodou ja sama nepisala🙉. Presne toto mame aj my, este aj to, ze skoro ovdovela.
ja som sponzala svoju mamu. dokaze sa urazit na vsetkom, robi hrozne sceny, nevie normalne komunikovat
moja mama bola podobne na tom ... s tym ze ja zijem tisice km od nej ..ale ked som porodila a prisla tak spustila... ja som to nevydrzala a vykricala jej uplne vsetko(poporodne hormony pomohli) strasne sme sa dohadali cca 2 mesiace nerozpravali .. potom som jej napisala,ze ak sa nechce bavit somnou ok ja to prezijem,ale ak v zivote chce vidiet este niekedy vnucku mali by sme sa naucit spolu vychadzat-nemusime sa milovat ale kvoly nej si kusnut do jazyka -obe ked sme spolu .. uz je to 10 rokov a cuduj sa svete este sme sa nepohadali