Mama ma nenávidí

Ked ja neviem ...vo vsetkom jej pomaham..ale ona ke stale taka odmerana..mozno fakt preháňam..ale ja uz neviwm co s tym.

Ahoj 🙂 tak v prvom rade je aspon fajn,ze si to napisala sem,aj to ti pomoze a trosku sa ti ulavi 😉 rozhodne nemysli na ziadnu smrt a zabitie ani podobne,aj ked to musi byt pre teba tazke. No si mladucka,mas cely zivot pred sebou a musis snivat a verit,ze jedneho dna bude dobre 🙂 ked som bola ja na ZS,tiez ma sikanovali. Doma som mala prisnu vychovu, rodicov som sa dost bala,takze som tiez nemohla len tak prist za mamou a povedat jej hocico. Neviem presne,akoby som poradila ja tebe, no co takto skusit sa zamerat na nieco,co ta bavi? Mas nejake zaluby? Si v niecom dobra? Ak ano, upni sa na to,venuj sa tomu a pevne ver,ze raz bude dobre a budes zit stastny zivot 😉 mozno si najdes super pracu, prvy podnajom a zacnes zit svoj zivot 🙂 najdes si priatela, ktory ta bude milovat a vynahradi ti to,co teraz nemas. Len musis verit, teraz sa voci vsetkemu obrnit a pevne si ist za lepsim zivotom,aj ked to je tazke. Ale vies,ako sa hovori - cez trne ku hviezdam 😉 drz sa 🙂

No som dobra vo vselijakych veciach ...napriklad spev kreslenie...ale neverim si.prtetoze mam malo sebavedomia. Malo priateľov.mam len dve kamarátky a tie maju milion kamarátov. Surodencov mam mladších..takze im sa zdôveriť nemôžem. Jedine comu samôžem zdôveriť je dennik tam napisem vsetko co ma trapi ...a potom nad tym plačem...

@anastazia14 ahoj, to, v čom vyrastáš, to nie je vôbec príjemné a ono Ťa to bude ovplyvňovať. Môžem Ti poslať, ak mi do správy napíšeš mail, jednu knihu, je v PDF a už sa nedá zohnať, je vypredaná.
Volá sa Dospelé deti alkoholikov. Ale je to kniha aj pre dospelých z dysfunkčných rodín. Tam pochopíš, že nie si sama a že je veľa takých ľudí ako Ty a ako ich to aj neskôr ovplyvňuje ak majú chladných rodičov.
Alebo si skús kuknúť túto stránku: http://www.cs-dda.eu

Myslím, že na úradoch práce je bezplatná pomoc psychologická, tak by si tam mohla ísť, keď si ešte neplnoletá.

Ahoj, urcite mamke povedz o svojich pocitoch. Maminka ta predpokladam vychovava sama ked pises ze otec sa nezaujima, mozno je na nu toho tak vela ze si ani neuvedomuje ako sa sprava k tebe, alebo si tiez mysli to co ty ze si jej dcerka a nikdy za nou neprides, nedas pusu neobjimes, nepobozkas, mozno to tiez maminka prave potrebuje od teba. Hlavne je komunikovat zlaticko moje, bez toho sa nic zazracne nevyriesi. Chod za mamkou pritul sa ku nej povedz jej ze ti chyba jej naklonnost a uvidis neodmietne ta, ved si jej dcera. Mozno potrebuje len postrcit a v tom au niekedy deti silnejsie ako dospely..lebo dospely sa niekedy nevedia rozkyvat lebo vela rozmyslaju 😊

@malepivo vzťah dieťa-rodič, vytvárajú rodiča a nie dieťa. A ak mama ju nikdy neobíjme, je problém v mame a nie v dcére. A nie aby si dcéra chodila pre objatie, to má ísť prirodzene z matky, to matka buď má alebo nemá. A od toho sa potom odvíja vzťah aký má k dcére. A ten vytvára matka a nie dcéra. A je zaň aj v prvom rade zodpovedná matka.

@mandala77 lenze ako som pisala, mozno ma tolko starosti a problemov ze si ani neuvedomuje vinu.

@malepivo keďže táto dievčina píše, že má málo sebavedomia, je osamelá, cíti sa menejcenná - to sú dôsledky no "studeného odchovu". To nebude starosťami.

@anastazia14 toto som minule tuším tu na MK čítala: http://www.rodinka.sk/vychovavame/vychovavame-d...

@mandala77 ano napis jej ze je studeno odchovana, to cloveku doda viac sebavedomia ako povzbudenie ze vsetko moze byt ok len treba trosku chciet.

@mandala77 ach jaj trosku empatie by aj tebe pomohlo...komu pomoze kto je za to zodpovedny..je to len fakticka poznamka...mlada dievcina potrebuje pochopenie...nie fakticke poznamky jak v parlamente 😉

@anastazia14 uplne suhlasim s
@malepivo skus ist za mamkou prva, my dospelí mame niekedy zatiahnutu brzdu.. 😉 neverim ze ta mamka nema rada...a uz vobec nie ze ta nenavidi...si urcite silna na to, aby si jej povedala co ta trapi..nedrz to v sebe..
alebo sa len tak porozpravaj s mamkou o kamoskach..ci satach..tak nezavazne...na zaciatok... 😉

@anastazia14 Ahoj, chce to skusat sa rozpravat o svojih pocitoch... byva to tazke, ale nie je dobre vsetko v sebe len dusit. zaroven od teba treba aj pochopenie, tvoja mamina moze mat toho vela na pleciach. Urcite ta velmi lubi svojim sposobom. Niektore veci a spravanie pochopis, az ked budes mat vlastne deti. Viem, ze to znie ako klise, ale sama na sebe som to tiez zistila.

@malepivo to, ako sa k nej matka správa ju bude ovplyvňovať a už ju aj ovplyvňuje, to je pochopenie. Lebo povzbudzovať ju, že nech ide za ňou a ona ju objíme, jej problém nevyrieši, iba ak zväčší pocit viny, že za to môže ona, že jej mama sa k nej tak správa.

@apolka77 empatia je schopnosť vcítiť sa. Ja tú dievčinu chápem. Ty vychádzaš zo svojej skúsenosti, ale sú aj iné matky, ktoré majú k deťom taký vzťah ako ona opisuje a tie deti potom prežívajú to, čo ona popisuje. Určite ju jej matka má rada svojim spôsobom, ale nie spôsobom, ktorý je pre také dievča naplňujúci a uspokojuje jej potreby ako dieťaťa, lebo inak by tu nepísala a nepísala o sebe to, čo píše.

@apolka77 myslim ze si chcela oznacit autorku 😊 Ja som pisala tiez nieco v zmysle co ty

je mi velmi luto co prezivas,ale skus ist za mamou vsetko si povedat,vysvetlit,kazda mama lubi svoje dieta cest vynimkam,nepises,ze ta bije ani nepises,ze pije mozno sa len citis osamela asi si so surodencov najstarsia a mozno sa mama venuje viac im,ale skus ist za mamou ked bude troska klud,neviem kolko ma mama rokov,ale urcite ta ma rada.A neda sa ti prestupit do inej skoly aj to by som mame povedala lebo ak ta niekto sikanuje tak to su vacsinou take deti co si len nieco dokazuju a nemaju tiez vsetko doma v poriadku a aj spievani pokracuj ak si dobra tak mas talent a treba ho vyuzit a spievat,drzim palce

V prvom rade ti napisem. Si mlada, zdrava, cely zivot mas pred sebou. Na pochmurne myslienky zabudni. Dokoncis skolu, najdes si pracu, byvanie, priatela, budes mat cas a peniaze na svoje konicky, cestovanie. Nepokaz si to nejakou hlupostou. Na tvojom mieste by som skusila nejaku cinnost zadarmo. Neviem, ci si veriaca, ak ano, urcite mate tam, kde byvate nejake spolocenstvo mladych ludi. Pripadne skus pohladat nejaky utulok, mozes sa chodit starat o psikov. ALebo nejaky domov dochodcov, najst si tam nejaku babicku alebo deduska, chodit im citat, porozpravat sa, popocuvat. Budes sa citit potrebna a bude ti ovela lepsie na dusi. Drzim palce. @anastazia14

@ruzicka603

mas moj velky obdiv, ze aj napriek tomu co si zazila ides k svojej mame..ja by som toho nebola schopna...toto keby mi povedal cudzi clovek tak ma urazi a ked blizky rodina tak ja neviem..by som sa asi zosypala...

ja som tiez nemala najlepsie detstvo..ale teda nie tak ako ty, ale zas v tom, ze moja mama mi tiez neprejavovala city..u nas bolo stale ticho, alebo sa bavili o cudzich ludoch, susedoch...ja som nemala ziadnu pozornost, objatie..velmi som tym trpela a doteraz to nemam spracovane...ked idem k rodicom tak len kvoli detom, ale oni su tam celkom radi...ja sa tam necitim dobre..najradsej by som do hodiny sla domov..chyba mi ze sa o mna rodicia nikdy nezaujimali..ani teraz extra nie...ako opytaju sa ako sa mam, ale vidim ze ich to vobec nezaujima...hlavne ze o tom co sa deje v politike a v showbusinese o tom vedia ..ale uz sa na nich nehnevam, len mi to pride luto...beriem to ze asi tiez nemali vela lasky rodine..ze vsetci sme obete obeti... 😢

@ruzicka603

ja si tak isto ten nedostatok lasky kompenzujem na dcerke a synovi..ale hlavne na malej, dievcata sa lubia tulit, mojkat..

@anastazia14 zlatko moje...presla som si podobnym vztahom a mam viac ako 40 a je to viac menej rovnake, este mam k tomu bonus🙂 dve sestricky, ktore robia to iste ako mama...cize kde mozu ma ignoruju a rovnako sa spravaju aj k mojim detom bohuzial. ja si nepamatam, ked som bola dieta ani jedinu pusu, alebo objatie...nicovate nic. skor ma vzdy odstrcila, ze ma inu pracu. mne pomohlo hlavne v puberte na to nejak nemysliet, vytesnit to z hlavy aspon docasne. nemas nemaju starku, alebo tetu, ktorej sa nemusis zdoverovat, ze aka je mamina, len tam proste byt chvilu, ak ti je tam dobre, aby si trosku sem tam zmenila prostredie. v mojej puberte neboli velmi psychologicka a psychiatricka pomoc dostupna. ale na tvojom mieste b som ju teraz velmi vyuzila, lebo ti to pomoze byt trosku nad vecou a pomoze ti to upratat si trosku v hlave, ako riesit niektore situacie. verim ti, ze je to depka velka, ked clovek, ktory ta ma milovat a podporovat robi daco uplne ine. musi byt velmi nestastna tvoja mama, ked toto robi vlastnemu dietatu. ale nezmenis to asi. este pozno pomoze, ak by si jej otvorene povedala, ze ako ta to boli a ublizuje ti to jej spravanie, mozno sa v nej cosi pohne. ak nie o chvilu budes mat svoj vlastny zivot, ktory si zariadis, ako ti budes chciet, bude v nom plno lasky a pohody, neboj🙂 . vela stastia ti zelam.

@anastazia14 uplne viem ako sa citis. Ja mam tak isto vztah s mamou podobny ako ty,mam 26rokov a vobec sa o mna nezaujima,ziadna reakcia na narodeniny,meniny...nic.Nebyvam s nou uz od 18tky,dokonca sa nezaujima ani o moju dceru,jej vnuca. Je to tazke,ja som ale nasla taku druhu mamu vo svokre,ked mam nejaky problem,vzdy jej volam,az si niekedy pripadam,ze ju az otravujem. Urcite by som nehladala chybu v sebe,to ta znici a polozi. Ja som cely zivot hladala chybu v sebe a az neskor si uvedomila,ze keby jej znesiem aj modre z neba,nikdy nezazijem lasku od nej.Je to zvlastne,ale ako uz s rodicmi nebyvam,necitim ani ja uz k nej ziadne city. Niekedy rozmyslam,ako to je v inych rodinach,ked ma niekto nejaky problem,uteka za najblizsimi,rodicmi.Ja kebyze nahodou skoncim na ulici,viem,ze to urcite nebude ona,koho budem ziadat o pomoc.Doteraz mi nepomohla,otehotnela som v 18tke,musela som odist z domu,dokonca som bola v azylovom dome...Otec bol alkoholik,vlecie sa to bohuzial so mnou stale,malo sebavedomia a tiez neviem,co ma velmi mrzi a snazim sa to ucit vyjadrovat city. Hlavne u dcerky sa snazim jej vela citov prejavovat. Clovek ale nezabuda,a vzdy si na to spomeniem v nejakych situaciach. Ako napr,ked pride priatel z tyzdnovky zo zahranicia a mama ho objime,synak moj zlaty,som rada,ze si v zdravi prisiel. Tak si spomeniem na to,ze ja to nikdy nezazijem od mojej mamy. Dufam,ze som tymto na teba neposobila moc pesimisticky. Hlavne nepremyslaj nad smrtou a mysli na to,ze dokoncis skolu a ze ta caka nieco krajsie v zivote a ze si ten svoj zivot,svoju rodinu zariadis podla predstav... 🙂

obcas si rodicia myslia, ze pohladenie a objatie dieta nepotrebuje. Ved uz je velke a bude mat zachvilu na to frajera a neviem co. Niekedy si to objatie treba vypytat a dat najavo ze naozaj to cloveku chyba..

@anastazia14 ahoj... spominam si na moje detstvo ked mna matka vyhodila z domu ako 15rocnu dovtedy sa spravala ku mne rovnako ako Tvoja k Tebe. Podrezane zily nechut zit samota smutok bolest slzy ... :/ vyhodila ma lebo pri rozvode som nestala na jej strane a netolerovala to ze sa kurvila a nestarala o 3 deti! Otec mrtvy... potom zduchla za milencom a od vtedy som ju chvalabohu nevidela. A ani v zivote nechcem. Hlavu hore a nezufaj! Skus sa porozpravat s maminu. Vsetko bude dobre 🙂 ked chces napis sukromnu soravu rada popisem 🙂

Ahoj @anastazia14, to vsetko, co si vo svojom prispevku napisala, je naozaj velmi smutne. Si vsak vo veku, v ktorom ma mnoho dospievajucich s rodicmi podobne problemy. Najma vztah matky a dcery byva velmi specificky a castokrat komplikovany. Mozno ti to bude pripadat zvlastne a nepredstavitelne, no mnoho matiek sa kvoli takymto problemom trapi rovnako ako ich dcera. Verim tomu, ze tvoja mama ta ma rada, si predsa jej dieta, a mozno si v kutiku duse zela, aby vas vztah vyzeral inak, no nevie, ako na to. Je skvele, ze mas zaujem to riesit a casto krat staci len prvy maly krok a situacia sa pomaly, no isto zacne zlepsovat. Skus napriklad niekedy svoju mamu prekvapit a pripravit jej veceru, spytat sa jej, ako sa cez den mala, jednoducho ukazat jej svoj zaujem o nu a mozno dalsi krok uz spravi ona. 🙂
A co sa tyka tvojich spoluziakov, je mi naozaj velmi luto, ze ta sikanuju. Vo svojom prispevku nepises, ci je to sikana fyzickeho alebo psychickeho charakteru, no v oboch pripadoch ide o vaznu vec a najlepsim riesenim zajst za triednou ucitelkou a a poprosit ju o pomoc. Ak mate na skole psychologicku, tak ta je este idealnejsia. Skus ju navstivit, nie je to ziadna hanba, ona je tam presne na to. 🙂 Okrem toho sa jej mozes postazovat aj s problemami so svojou mamou a mozno ked od nej budes odchadzat, tak zistis, ze sa citis ovela lepsie. Drzim palce!

@anastazia14 @anastazia14 ahoj, nepotesim ta - mam 33 rokov, mamu podobnu (rovnako som prezivala dospievanie, trapilo ma ze sa mame nemozem zdoverit s trapenim, radostou z prveho zamilovania alebo priznat ze mi zacala menstruacia, ci mam kvasinkovu infekciu). Mama nikdy nebola empaticka, ale zasa dovolila mi v tej dobe farebne vlasy, extravagantnu modu, piercing. Neodopierala mi materialne veci (vdaka nej sme sa mali dobre, aj ked na ukor toho ze nebola doma dlho do vecera), ale aj tak mi chybali objatia, pohladenia a jej pozornost. Casto ma kritizovala - vraj v tom obleceni, co som zvolila, vyzeram tlsto a mam sa ist prezliect, stale ma porovnavala s lepsimi, krajsimi. Mojim sebavedomim to otriaslo a pretrvava to doteraz. S otcom mam chladny vztah, nikdy si ma nezastal, nepochvalil. Niekto tu pisal - akym smerom sa ubera vztah vytvara hlavne matka. Suhlasim s tym...

@apolka77 vobec to nepomahalo ak som za nou sla prva. Zacala si z toho robit srandu. Vecer to povedala aj pred otcom, ze s cim som sa zdoverila a mali z toho pribehu srandu. A ja som sa hanbila.

Viete čo baby, tie, ktoré si myslíte, že Vás mamy nemajú radi. Ono je to niekedy tak, že človek má tak veľa starostí, problémov, napr. ako Vás uživiť, čo Vám obliecť a vidí a vie, že že potrebujete nové tenisky a nemá na to Vám ich kúpiť, že zabudne na pritúlenie, pohladenie....... Niekedy to nie je o tom, že Vás nemajú radi. Proste sú tak vyčerpané okolitým svetom plným požiadaviek na ne, že si to proste nevšimnú..........

@anastazia14 Skús objať Ty, povedz niečo milé, mne moja dcéra píše smsky, keď sa povadíme, že ma ľúbi. Skús to aj Ty, hm?

@natalym najhorsie je, ze si to neuvedomujeme. A robime si prehnane zavery a pritom si neuvedomujeme ako moc pre nas mamy sa snazia robit. Dali by nam aj posledne.. 🙂