Mama je na kyslíku, má depresiu a metastázy. Nezvládam to

nie je zlyhanie. Si len clovek. Ako na to reaguje Tvoj partner/manzel? Podrzi Ta? Mozes u neho pockat podpory? Pomoze Ti s mamou? Ako ju znasa on? Si len sama, ci mas este nejakych surodencov pobliz?
Je toho zufalo vela na Teba, ako sa obcas hovori na posr... aj zachod spadne a mam pocit, ze toto je tvoj pripad.

@cookie29 manžel je veľmi dobrý, s mamou sa rozpráva...fyzicky mama este ide na wc, ja akurát varím...periem...
Chosim po lekároch s ňou. Trávim čas.
Brata mám, ten sa úplne dištancuje od mami, nič nechce riešiť a nebude (ťažké vzťahy)
Môj brat povie pravdu, nastaví zrkadlo a ona je vztahovačna, urážlivá a domyšlava niekedy. S chorobou nekvitne.

Mama vychladne a najde hospic blizsie. Je to tazka situacia

autorka prepáč čo ti teraz napíšem... všetko je len na tebe , celá starostlivosť o mamu. Keby ti brat pomohol. bolo by to pre teba omnoho lepšie.
tiež sme to tak mali v rodine.
nemal kto pomôcť, každý dával od rodiča ruky preč...a len čo rodič zavrel oči naveky, už aj súrodenec kričal že chce pol domu vyplatiť.

ešte je možnosť vybaviť opatrovateľku. zájdi na UPSVaR, alebo na Mestský úrad.

Bože sama máš zo sebou čo robiť depresie, potrat máš sama na sebe veľa svojich problémov. Tvoja mama nevidí že si na tom sama zlé. Prečo ak je aj iná možnosť mama trvá na tom aby si ju opatrovala. Opatera nie je pre každého. Zničíš sa psychický aj fyzický ak máš depresie skončíš na liekoch. Tvoja mama nevie pochopiť toto že sama máš problémy. Vidí len seba. Ak nie je iná možnosť tak len tak že ju dáš do hospicu. Nie je to žiadna hanba žiadne zlyhanie opatera nie je pre každého.

A ked uz sme pri tom, kedze si bez prace, nemozes si na mamu vybavit aspon opatrovatelsky? To je super, ze partner podrzi, aspon z tejto strany je menej tlaku. Bohuzial, mas toho vela. Co by Ti pomohlo? Aspon nejaky cas pre seba? Lebo potrat sam o sebe je slusny natlak na psychiku aj bez toho zvysku. Vlastne vsetko samostatne je zabijak a ty to mas pekne dohromady.

@cookie29 všetko je možné, aj opatrovateľky, alebo ja opatrovateľka, ale jej spravanie mi robí zle. Tá negativita, nič ešte nevieme co sa týka prsníka a hovorí ze sa nedá operovať, atd. Ona je na 3,5l kyslíka.
Takáto je od piatku min.tyzdna co sa sa vrátila s "extra" diagnozou.
Spravila som jej obed, nechce ho.
Podľa mňa si začne vybavovať dom dôchodcov v rodnom meste, veď je to tam lacnejšie ako v BA. Ale ona potrebuje hospic, o nedlho paliativnu opateru.
Keď ro bude chcieť tak, už len rešpektovať. Ona sa urazí a bude ticho.
Žiadna komunikácia.

tak zas snaz sa chapat aj ju trochu, ze v jej situacii tiez nebude vysmiata a pozitivna.. tak si jej negativitu nevsimaj, neber si ju k srdcu, ale ani jej ju nevycitaj..

autorka, mama ma toho dost a ta diagnoza nepomaha, aj ked mas uplne pravdu, ale proste aj ona ma toho dost (presne tak ako Ty). Takze pokial to doteraz znasala ako tak, skus chvilku predychat.
Ak si zacne vybavovat domoc dochodcov, predpokladam, ze niekde na vychode, tak podla ju to rychlo prejde. Mozno je to lacnejsie, ale 450km za nou nikto chodit nebude... toho si je asi niekde vedoma. A kedze brat na nu kasle... len aby si ale nezmyslela, ze pojdes s nou Ty, ked si teraz bes prace :(

Viem čo je opatrovať mamku do konca. Síce nemala psychické problémy, ani ja...ale sprevádzať človeka pred smrťou v bolestiach je náročné. Meniť by som nemenila, ale zasiahlo to do môjho zdravia. V takom stave akom si teraz ťa to prevalcuje. Mne pomáhali modlitby a priatelia, ktorí sa za nás modlili a povzbudzovali.

No a brat teda dúfam že aspoň dediť nebude či? Lebo nechcem byť hnusná, mám takú situáciu v rodine. Moja mama má dvoch bratov. V 70tke ovdovela moja starká, bol na predaj akurát byt pri nás, mama chcela, aby tam išla bývať, že bude k nej mať blízko ked bude potrebovať pomoc. Bratia ani počuť, jeden chcel byť sebecky blízko nej-keby sa odsťahuje má to 30 km, druhý si myslel, že družstevný byt jej sa bude dať odkúpiť a on tam pôjde bývať, tak nechcel aby sa ho vzdala. A prešli 2 roky a starká odkázaná na pomoc. Samozrejme všetci zrak len na mamu. ja som od 13tich mamu nepoznala do cca 16, bola bud v robote alebo cestovala za starkou 30 km a bola pri nej. K nám sme si ju do dvojizbového bytu kde sme boli traja nebola možnosť zobrať. Nakoniec skončila v domove a samozrejme najhoršia bola moja mama. Tu musíš zvážiť ty svoje možnosti, ak sú financie nie je možnosť že by bola pri tebe a nejaká opatrovateľka by chodila cez deň a mala by si kľud?

Uprimne ja toto nechapem, ze preco v tychto pripadoch sa naozaj nemoze podavat nejaka marihuana alebo forma drogy co zlepsi ludom naladu v poslednom stadiu. Ved zdravotne je to uz jedno a radsej byt veselá, resp. mimo ako v depke. Autorka a ty si nezlyhala. Sama pises, ze mama je vztahovacna ale ona su musi uvedomit, ze teraz uz na to nie je cas. Ze naco nad tym nariekať uz sa to nezmeni, ze uz je cas sa s tym zmierit a proste si posledne dni v klude užiť s rodinou.

Mama zjedla okolo 8mej večer asi 28tab. 3mg lexaurin.
Počula som ako išla na wc, úplná zombia, halucinacie, tackala sa...
Volala som záchranku okolo 11vecer, hneď infuzia, ekg...
Takže si urobila po svojom...teraz jej budú robiť testy...tak do hodiny tam pôjdem. Že aké budú následky na obličkách.

Preboha,to je hrozne. Drz sa,myslim na teba

Och bože to je hrozná predstava🥺
Prajem hlavne tebe veľa síl a posielam objatie 🍀

Je nesmierne ťažké vžiť sa do tvojej situácie, určite by ti pomohlo, ak by si vybavila opatrovateľku pre mamu cez obecný či mestský úrad resp cez úrad práce ty sama by si potrebovala podporu a opatrovateľka pomôže