Mám zostať, alebo odísť?
Ahojte, potrebujem sa poradit, pretoze uz nevladzem ani uvazovat nad svojim zivotom a vztahom so svojim manzelom. Sme spolu uz takmer 15 rokov, pozname sa este od skoly. Pred par rokmi sme sa zobrali a mame 2-rocne dieta. Dovtedy bol vztah celkom fajn, aj ked samozrejme obcas sa vyskytli nejake problemy, pretoze ja som citliva a asi aj vyzadujem dost prejavy naklonnosti a partner je clovek, ktory kontakt velmi nepotrebuje. Nie je spolocensky ako ja, nema vela kamaratov ani spolocnost nevyhladava. Ja som v tomto opak, kamaratov potrebujem a hoci to neznamena, ze by som mala chodit na vecierky a kade tade (pri malom dietati sa to ani velmi neda), snazim sa kontakty udrziavat. Co je vsak vacsi problem je, ze od narodenia dietata sa dost casto hadame a ako by sme si prestali vazit jeden druheho. Ja sa s dietatkom snazim byt co najviac, ale tym, ze sa nam peniazky zidu, chodim na par hodin tyzdenne do prace a okrem toho robim na zakazku nejake veci po nociach alebo v case, ked drobec spinka. To znamena, ze nezatazujem ani manzela, aby sa venoval dietatu alebo sa ho to nejako velmi nedotyka. Snad iba tym, ze v case, kedy som v praci, je s dietatkom moja mama. Inak aj varim a o domacnost sa staram vacsinou ja. Aj o vsetko, co s nasou rodinou suvisi. Manzel je vsak stale s niecim nespokojny. Bud s tym, ze vecer/v noci nelezim s nimi a pracujem (chodim spat neskor, kedze je treba postarat sa o domacnost a aj pracu robim ked spia), vadi mu, ze chodim do prace (hoci necha ma platit niektore vydavky a veci pre dieta) a vadi mu najma moja rodina. Je samozrejme, ze mama robi niektore veci inak a obcas ho rozmaznava, pripadne je v niecom na neho prisnejsia, ale maju dobry vztah s nasim dietatkom. Manzel vsak neustale riesi, ci ho inak obliekla, co mu dala jest, ze ho nieco naucila inak alebo nieco nenaucila, skratka milion veci. Neustale mamu ohovara a aj moju rodinu, vadia mu a vlastne mu tak vadi skoro kazdy. Mojo kamarati, susedia, ktokolvek. Akurat, ze s rodinou je to problem. Po par konfliktoch a aj mojich odchodoch zacali mat na neho iny nazor a hoci s nim nebojuju, nevyjadruju sa o nom v pozitivach. Maju totiz pocit, ze vsetko taham ja a on len nadava a nevazi si to. On svoju pracu neznasa a nechape ani to, ze udrzat si dobru pracu nieco znamena a ja som rada, ze mi na to staci robit par hodin tyzdenne alebo v noci z domu, hoci obetujem svoje zdravie a spanok. Casto sa potom kvoli praci alebo mojej rodine hadame. Nevydrzim a vybuchnem, ked zo vsetkeho zacne vinit moju mamu, v poslednej dobe stale len hovori, ako ma zle vychovali a ako sa na nu zacinam podobat. Pritom jeho rodicia su ovela horsi, nechcem to tu rozpitvavat, ale v zivote by nam nepomohli, aj jeho nechali napospas a nemaju dobre vztahy. Ja som rada, ze mame aspon nejaku rodinu, ale nevladzem takto stale byt v napati a bojovat, popri tom sa o vsetko starat. Uz niekolko krat som sa pokusala odist, ale vzdy ma nejako presvedcil. Hovori, ze neviem, o com su vztahy, pritom ja som mala okrem neho iba jeden dlhsi vztah a on do tridsiatky nevedel najst partnerku, ak tak mal len sexualne vztahy. Ale v poriadku. V podstate uz viem, ze si ma nevazi a ani asi nebude. Najhorsie je, ze je tu uz dieta a neda sa len tak mavnut rukou a odist. Som velmi zatazena na rodinu a velmi som chcela, aby dieta vyrastalo so svojim vlastnym otcom. Ale tie konflikty a utoky su natolko caste, ze ma to uz velmi vycerpava. Vzdy, ked si myslim, ze by to uz mohlo byt dobre, pohadame sa a ja sa trapim. On sa na druhy den tvari, ze sa nic nedeje a vlastne to len ja som vinna. Posledne mesiace preto po kazdom konflikte uvazuje , ci ma tento vztah perspektivu. Ci mat vobec dalsie dieta alebo stracat roky svojho zivota. Manzel sa nam venuje, kedze nema rad pracu a nema priatelov, travi s nami vela casu. To je fajn. Ale jeho negativizmus ma ubija, nevladzem vsetko tahat ja a obcas by som privitala objatie alebo peknw slovo, nie nadavky na moju rodinu alebo to, ze v noci pracujem, varim ci upratujem. Co myslite, mam tomu dat este sancu alebo je tento vztah uz tak naruseny, ze pomoze iba rozvod?
Dalšie dieťa nič nevyrieši len skomplikuje! Na to sa nedaj nahovoriť! Deti patria do ,,prevažne,, harmonického vzťahu. Každý vzťah je možné zachraniť ak obaja chcu a su ochotní niečo pre to urobiť. Možno sa tvoj muž citi nedoceneny rovnako ako ty...svoje frustrácie a nespokojnosť si vybíja na tebe. Čo chce nadavať na svokru? Za to že vam pomaha a ty možeš pracovat? To je ta zla vychova čo si dostala? Ja by som mu vykričala pekne od pluc ak by mi na matku čo mi pomaha (nie manipuluje) nadaval!!! Prideš mi trošku taka submisivna..asi je to tým že si už ubitá tou situáciou, neviem. Možno by pomohla manž. poradna alebo si proste treba sadnuť a ujasniť si kto čo od života chce, urobiť hrubu čiaru a prestať si vykrikať rodičov, pracu, svokru...On ťa obvinuje že si ako mama aby sa on citil ,,lepší,,...Koli dieťaťu by som ešte šancu dala ale chcel aby som vidieť aspon male zmeny a to dlhodobo....
@linj podla mna si na tebe tvoj muz vybija vlastnu neschopnost, a komplexy, ze on a jeho rodina nedavaju tolko co ty a tvoja rodina. ☹ tazko povedat, ci on dokaze zmenit svoj postoj, skus sa ho na to opytat, ako bude reagovat. Este vydrz, kym vam babatko pojdedo skolky ci sa sitaucia zmeni k lepsiemu. Predsa len budes prec z domu, a budes savediet pozriet na veci inym pohladom.
@linj podľa mňa on iný nebude. ale má nejaké pozitíva - venuje vám všetok voľný čas. Negatíva - nadáva na tvoju matku, a teba si neváži. ja by som ešte s ním skúsila zostať, uvidíš ako sa veci časom vykryštalizujú. S ďalším deckom by som ešte počkala. Len aby si ho za chvíľu nemala úplne na krku - keď nemá rád prácu. Možno by nebolo odveci aby si ty išla do práce a on doma namiesto teba. Poznám manž. kde to aj takto funguje.
@linj z toho, čo píšeš, mám dojem, že tvoj manžel trpí nejakým komplexom menejcennosti... má vedľa seba úspešnú, schopnú ženu, zrejme aj obľúbenú medzi ľuďmi, zvládaš domácnosť aj prácu, máš kamarátky, rodičov s ktorými si rozumieš, takže technicky vzaté - on ti je nanič... uživiť seba a dieťa vieš sama, domácnosť a dieťa vieš zvládnuť sama resp. s mamou a on je tam "navyše" ... toto chlapi ťažko znášajú a dávajú to pocítiť presne tými "kopancami", že niečo nie je dosť dobre spravené, že tvoja mama to nerobí dosť dobre, mala by si ostať doma, aby si to robila tak ako to má byť a on by bol späť vo svojej pozícii živiteľa rodiny... skrátka on je nespokojný sám so sebou, ale je ľahšie hodiť to na druhých ako niečo so sebou spraviť (zmeniť prácu, zvýšiť si kvalifikáciu)
15 rokov nie je málo, aby ich človek hodil za hlavu, takže ako radí @pribinak - smer odborníci... ale ak on nebude chcieť, ak sa budeš snažiť len ty a on zas len frflať, tak tam nejakú svetlú budúcnosť nevidím ☹
Baby, mate asi kazda pravdu. On si to samozrejme neprizna, ale myslim, ze tym, ze ho rodicia nikdy nepodporili a nikdy mu nepovedali, ze ho maju radi, tak pocituje urcite komplexy menejcennosti. Najavo to dava tym, ze na vsetkych nadava. Niekedy sa zasmejem, ved samozrejme aj mna niekto obcas nahneva, ale on dokaze mat cloveka za debila kvoli uplnej hluposti. Debil je sef, debil je sused, ci nejaky moj kamarat/ka. Len casto neutocil voci mne, robi to najma odkedy mame dieta. A hlavne teda voci nasim. Mne to vadi, lebo ja som prave opak. Snazim sa kazdemu pomoct. Aj ked ma niekto oslovi, tak ho neodmietnem. A on vzdy na to nadava, ze som taka, ze pre druhych sa rozkrajam a obetujem rodinu. Ale to nie je pravda. Praveze kvoli malemu robim po nociach, aby som sa mu cele dni mohla venovat. Manzel ma navarene, oprate, platim s nim na polovicu vsetko cely nas vztah. Vybavujem dovolenky, riesila som kupu bytu. Skratka snazim sa na vsetky strany a on to neoceni. A to ma vzdy tak vytoci, ze sa potom neovladnem a poviem mu svoje, alebo odidem. ☹
@linj
ide mu o to, že ty si len žena a on je chlap hlava rodiny a že ty by sa mala starať o dieťa a živiť vás by mal on lebo ty si vydatá žena.
vydatá znamená, že sa má o teba starať muž.
porozprávaj sa sním, že takto môžete peniaze naškrečkovať a ked to nepochopí, tak mu ukáž že sa dokážeš o seba postarať aj sama a odíd od neho, niekto z vás dvoch musí mať hlavné slovo. ked bude stále rýpať zbav sa, akonáhle sa mu podrobíš tak mu len ukážeš že on je je vás doma šéf. a to nie je
drž sa
@linj Mna hlavne zaraza ze vsetko co sa stane (hadky) vlastne bud preskoci akoby sa nic nestalo alebo to rovno hodi na teba a bodka. Dost si ta privlastnuje - ako majetok. Ohovara tvoju rodinu (otras - najma ak je to nezmyselne). Vsetko co ta robi sikovnou, schopnou a snazivou ti prisudzuje ako velku chybu.
Pri ti toto normalne? Pride ti to ako zdravy vztah? Je to "rodina" ktora ma byt prikladom tvojmu dietatu? Lebo to co uvidi bude povazovat za normalne a bude podvedome vytvárat podobne vztahy. Uz len to ze tvoje dieta sa nauci ze "otec nikdy nehovori prepac, mama je ta co robi vzdy chybu". Kde je laska? Porozumenie? Dovera? Zdielanie dobreho aj zleho? Pomoc? Podpora? Kde?
Skus si svoj prispevok precitat este raz ale predstieraj ze to pise nejaka tvoja kamaratka. A ty to len citas? Co by si poradila?
Btw...uz si dost krat odisla, je to tak? Chapem ze kazdy vztah kde dvaja maju zaujem o druhu sancu, by druhu sancu mal dostat. Ale ti davas uz kolku? Tretiu, piatu ci stastnu sedmicku? Kolko sanci mu este musis dat aby ti doslo ze on nic nikdy neurobil preto svoju sancu vyuzil?
Urcite je aj moja chyba, ze dost vybuchnem, ked zacne tie svoje obohrate pesnicky a potom mu celkom aj nalozim. Lenze ja to uz nevydrzim, ako stale len na nieco nadava alebo na niekoho. Neustale. Ako jeho otec. Nikto mu nie je dost dobry. A ano, aj nasi maju chyby. Ale kto nema? Snazia sa nam pomoct. Su jedini. Nie ako jeho rodina. A ona ich za vsetko vidi. Staci, ze dieta je nervozne, ked sa vratim z prace, alebo ochorie, a uz vino z toho moju mamu. Urcite mu nieco urobila, urcite je to jej vinou. Ale ak by nieco dietatku robila, asi by ju nemalo tak rado, ze sa k nej pyta aj na ruky. Ci ano? On vie byt paranoidny aj v inych veciach, ked si len pisem vecer s kamoskou, tak si mysli, ze pisem z nejakym frajerom. Parkrat mi uz aj pozrel telefon. Ja jemu nikdy, ale je pravda, ze som nemala dovod. Lebo on si s nikym nepise. 🙂
So mnou je tazke, ze ja si vsetko zabezpecim, o vsetko sa postaram. Ked nieco tyzden neopravi, tak to spravim sama. Ked je nieco treba, tak to vybavim. Dokonca kolkokrat sa ma potom vecer spyta, ci som vybavila to a to, a ak nie, tak nadava, ze len slubujem. Ale pritom ja som to neslubila, len on povedal, nech to spravim. A niekedy mam toho tak vela, ze nestihnem alebo mi vypadne. On byva obcas aj sam doma, ze ho nechame oddychnut a ideme sami von. Ale ja som bola mozno tak dvakrat za tie dva roky sama doma, inak mi drobca strazia nasi iba ak idem do prace. Neviem. Mozno je na mna toho vela, ale nahneva ma, ak pocuvam stale len zle a nikdy nic v zmysle toho, ze by bol rad a vazil si. Take, ze by mi kupil kvety alebo doniesol cokoladu, to uz vobec nie. Jedine na narodeniny alebo sviatok. Asi som narocna...
Ked som sa na to skusila pozriet ocami tvojho manzela, tak mozno mu vadi to, ze sa jemu samotnemu malo venujes...lebo ako pises, bud sa staras o domacnost, dieta, alebo pracujes, ale s nim uz v podstate nijak netravis cas...mne osobne by tiez vadilo, keby moj manzel so mnou vecer nikdy nesiel spat a sedel kazdy vecer pri pocitaci...on citi ze vas vztah upada, ze ty ho nepotrebujes, lebo si vystacis s dietatom a mamou sama a tuto frustraciu dava najavo tym, ze vsetko ohundrava...lebo mi to tak pripada z toho co si napisala, ze zohrata trojka ste ty, dieta a tvoja mama a on je tam akoby navyse...on chce klasicku rodinu bez mamicky a preto mu vadi, ze sa do vychovy miesa niekto iny...dalsiu frustraciu ma z prace-ale to je jeho chyba, resp. neschopnost, ze to nijak neriesi...zaujal len pasivnu negativnu poziciu, ze vsetko ohundre a nic neriesi...ved skus mu navrhnut, aby to dako riesil, nasiel si novu pracu...resp. ako si to on predstavuje?
lebo na druhej strane, ja ta chapem, ze ty chces aj pracovat, aj byt s druhymi ludmi...len si treba v hlave utriedit, co je pre teba dolezitejsie...ci chces zachranit vztah a teda urobis mu dake mensie ustupky (napr. ked mu tak velmi vadi tvoja mama a to, ze sa mu nevenujes- tak dat dieta na pol dna do jasli- a robotu robit vtedy a vecer sa venovat uz dietatu a manzelovi...otazka je, ci by to pomohlo, ale aspon by si to skusila 🙂
alebo ci ti to takto vyhovuje a teda nechces nic menit- v tom pripade si podla mna uz manzela v podstate odpisala a pravdupovediac z toho, co si napisala,mam taky pocit...ze proste u vas akoby vyprchala laska, on je frustrovany z vlastnej neschopnosti a nepotrebnosti, vidi, ze ty ho nepotrebujes a namiesto cinov radsej hundre...no je to na tebe, ja som skusila dat len iny pohlad na vec
@sissy27 Mas pravdu, de facto ho nepotrebujem, ale ja som mu uz aj davnejsie povedala, ked bol zly, ze ja pd neho ocakavam oporu a lasku, to ostatne si viem vsetko zabezpecit. Ale on moc oporou nevie byt. Ja musim byt ta silna, lebo on sa skor zo vsetkeho ruca, ked to nejde podla predstav. Je to ako mat dalsie dieta. Ale sme tak dlho spolu, ze uz asi ano neviem byt sama, toho sa najviac bojim. Ked som od neho odisla na noc, tak mi bolo za nim smutno, za nasim vztahom. Asi este stale k nemu nieco citim. A asi aj on, lebo som videla, ako ho to trapi, hoci to neda najavo alebo nepovie. Ale zavola alebo napise, nenecha to tak, ze sme mu ukradnuti. Len namiesto prepac alebo lubim ta povie, ze takto si manzelstvo nepredstavoval. To je skratka on. Ja som strasne empaticky clovek, nad vsetkym sa zamyslam, pomaham komu treba, hoci so zdravym rozumom. On ale napriklad ani nikdy peniaze nikomu nedal alebo si nekupil Nota bene, skratka nema taku povahu ako ja. Mozno prave ta odlisnost nas spaja aj rozdeluje...
@linj ja vidim problem v tom, ze si samostatna, strasne vela vztahov na tom stroskotalo, ze chlap sa citil menejcenny, nasiel si inu, ktora mu dala.pocit, ze je pan domu. Toto.chlap potrebuje, kolko casu mu venujes? Ze prides za nim napr. k tv, sadnes si k nemu? Lebo ja mam pocit, ze.cely den okolo maleho, potom ked zaspi domacnost a praca, daj maleho do jasli na pol dna, robotu rob vtedy a potom sa venuj manzelovi, naplanuj spolocny vylet, len vy traja ako rodina
@bambulka222 Som rada, ze sa na to pozeras aj takto. Ale vies, ja mam pocit, ze niekedy chce vela. Lebo ano, travit s nim cas. Ale ja by som napriklad rada s nim posedela pri telke alebo si dala veceru ci vinko, ale on ide o osmej spat s dietatom a co mam robit? Aj ked by som nerobila, cely den sa tocim okolo dietata a povinnosti, ja si rada aspon an chvilu vecer sadnem a pozriem nieco dobre ci precitam knihu. Neviem ist hned spat. Aj s tymi kamaratmi je to tak. Keby si videla, kolko malo ja chodim niekam. Uz ked sme boli spolu ale bez dietata, nechodila som vela, lebo jasne, ze sa mu to potom nezdalo, ked on nechodi nikam, lebo nema kamaratov. Na jednej strane si to cenim, ze nechodi s kamosmi po baroch ako niektori chalani, na druhej am to obmedzuje, ze potom netoleruje ani moje vychadzky velmi, hoci je ich velmi malo. Nemyslim preto, ze sa venujem malo rodine. Ano, mozno ta praca ich obera o cas, ale napriklad vobec nemusia chodit sami von, vzdy idem s nimi alebo aj sama s dietatom, ak sa jemu nechce. Aj pre zachranu svojho psychickeho zdravia nemozem iba riesit jeho a dieta. Nie som typ matky, ktora by dokazala tri roky behat po vonku v teplakoch a neriesit nic ine ako plienky a papanie (tym nechcem nikoho urazit), skratka potrebujem k zivotu viac. Navyse ak by sme sa rozisli, tak budem musiet zivit seba aj dieta a som si ista, ze ak teraz pustim pravu, ktoru mam (kde mi toleruju dost prace aj na dialku a cas si mozem riadit sama, navyse dobre zaplatia), tak po troch rokoch doma s nicnerobenim v mojej brandzi taku uz asi nenajdem. Vacsina monich kolegyn s detmi take stastie nemala. Praveze sa ma doteraz pytaju, ci im neviem nieco zohnat. Skratka je to tazke, ale vzdat sa vsetkeho a venovat sa IBA rodine mi pride moc. (hoci naozaj vsetok volny cas travim s dietatom a aj s manzelom ak sa da - akurat nie sme spolu sami, lebo to nam nema kto postrazit)
A s malym do jasli - to nepojde, tazko zvlada byt odo mna a uz ked som chodila do prace viac, tak sa zrutil. Lekarka neodporucala jasle a kazala byt viac s nim, tak sa mi podarilo so zamestnavatelom po 3 mesiacoch od navratu do prace dohodnut, ze budem chodit iba na jeden den, pripadne dva pol dne v tyzdni. Skratka nechce sa mi to rozoberat, ale nase dieta nezvlada byt odo mna, som rada, ze aspon na mamu sa naucil na par hodin po roku a pol, co bol skoro len so mnou.
@linj skús zmeniť najskôr seba, je to ťažké, ale dá sa to. V prvom rade nevybavuj všetko sama, niektoré veci nechaj aj na neho. Keď zabudne, môže nadávať iba sám na seba. Nedaj sa strhnúť do žiadnej hádky, ak bude rozprávať niečo, čo sa ti nepáči, čo ti vadí, tak mu povedz -prepáč, ale toto nebudem počúvať a odíď do druhej miestnosti. Tiež mám pocit, že to, že po večeroch pracuješ miesto toho, aby si sa mu venovala, nie je zrovna to pravé orechové na upevnenie vzťahu. Radšej navar na dva dni, alebo občas objednaj pizzu, neožehli, nepoumývaj obloky, aby si stihla svoju prácu, ale večer sa pokús byť manželkou. Viem, že ťa to ani neláka, keď je tak negatívne naladený, prenáša to na teba, ale únikom k práci a k mame nič nevyriešiš. Ak teda chceš ešte o váš vzťah zabojovať, obmedz návštevy u maminy, nechaj manžela rozhodovať o niektorých veciach a niečo zariaďovať, lebo je to tak, ako ti písali ostatné - cíti sa navyše, zbytočný a svoju frustráciu z nedocenenia v práci a doma si vybíja na tebe. Vadí ti, že nemáš v ňom oporu, úplne ťa chápem, ale on tiež možno od teba nedostáva to, čo očakáva - kedy si ho naposledy za niečo pochválila? On si takto manželstvo nepredstavoval, vieš ako si ho predstavoval? Vie on, ako si si ho predstavovala ty? Potrebujete spolu komunikovať a veľa, je pekne - dlhé prechádzky, výlety, prospeje to všetkým trom.
@linj no ja som nenapisala, ze sa mas venovat iba rodine, ale ze skor pre malu vybavit jasle, aby si aj ty mala viac casu a pracu stihala cez den...ja tvoju potrebu socializacie uplne chapem, pretoze som v tom podobna a tej prace by som sa na tvojom mieste urcite nevzdavala...a preco tvoj manzel chodi tak skoro spat? Co vstava rano o 5? Lebo ak vstava po 6, tak nema dovod chodit tak skoro spat a teda aj on by mohol byt pri tebe..a chapem aj tvoju potrebu ist von s kamoskami a pre zachovanie zdraveho rozumu raz za cas veru treba ist von...no mali by ste si sadnut a v klude sa porozpravat...1. Ci bude spokojnejsi, ked pojde mala do jasli a nebude k vam chodit tvoja mama a ty budes pracovat cez den a nie v noci. 2. Nech skusi zmenit pracu!!!!! Podla mna velmi dolezity bod !!!!! - lebo z toho prameni najvacsia frustracia ( moj manzel ked bol nespokojny v praci,tiez videl vsetko nacierno a nic ho nebavilo ani doma- po zmene prace mam doma ineho cloveka) 3. Spytat sa ho, ako on chce bojovat o zachranu vasho vztahu, ci je ochotny s tebou travit viac casu- napr. Vecer ci niekam spolu vzpadnut a tiez by si mal najst daky konicek 4. Spytaj sa ho, ake zmeny on navrhuje (lebo ohundravat vsetko nie je umenie, ale prist s riesenim) proste nech si to kludne ulezi v hlave, ale nech ti povie svoju predstavu, pri ktorej by bol on spokojnejsi a potom uvidis,ci s niecim pride....skus mu to podat takym stylom, ze ho nechces kritizovat ani sa hadat, ale chces,aby bol stastnejsi a preto potrebujes vediet, co by ho spravilo stastnejsim...
No a podla odpovedi uvidis, ci ma zaujem dako vas vztah riesit, alebo mu ju to uz vsetko jedno...
lebo este by som to takto skusila, trosku ho nakopnut, ale ked to nepomoze, tak potom je koniec, pretoze tento stav ta dusi, co sa ti samozrejme ani necudujem a neda sa takto vydrzat donekonecna
@timea7 uplne suhlasim s tvojim prispevkom 🙂
@timea7 Mozem sa pokusit, ale ako, ked ja aj ked nepracujem, tak on ide spat s malym? Ako mam s nim travit cas sama? Spolu vsetci traja sme skoro stale, ked nie je v praci. Praveze aj to je dovod, preco dohanam vsetko v noci. Lebo cely vikend som s nimi, ideme von doobeda aj poobede, cez tyzden poobede tiez. Aj varim len vzedy, ked dieta zaspi, pretoze doobeda cez vikend ideme spolu von a potom sa musim postarat, uspat...akonahle zaspi, idem rychlo urobit obed. Aj to pocuvam od manzela, ze mu neprospieva, ked obeduje tak neskoro. A kedy to mam robit? Sam s malym vonku bol mozno parkrat. Ako sa mu mam viac venovat? Ked sme spolu vonku, rozpravam skoro iba ja. On vela nehovori. A ked povie, tak nadava na nasich alebo na niekoho z prace. Ked ja hovorim a pocitoch, nereaguje nijak. Fakt neviem, co mam robit inak.
Manželovi povedz, že obed bude o dvanástej, nech vezme syna von. Nemôžeš naraz aj vari, aj byť s malým vonku. Mne pripadáte, ako keby ste sa stretli predvčerom, vždy bol taký, čo sa týka komunikácie? A vždy bol tak negatívne naladený? A to fakt chodí denne spať o ôsmej hodine večer? Ešte som chcela dodať, že aj synovi veľmi prospeje, ak bude s tebou menej, raz si tak či tak bude musieť zvyknúť na život v kolektíve a nie s tebou.
@timea7 🙂) Hej, a to sa pozname uz dlllho predlho. Vzdy bol negativne ladeny. Ale vzdy to ta laska nejako prekonala. Vela veci zmenil a naucil sa pri mne. Aj ked to chcelo trpezlivost, lebo naplakala som sa uz na zaciatku vztahu, dokazal byt riadne drsny na moj vkus. Ale vedel mi aj prejavit lasku, robil prekvapenia a pisal zamilovane spravy. Ale po narodeni dietata sa to velmi zhorsilo. Znama hovorila, ze nezvlada, ze uz sa mu tak nemozem venovat a nie ne ako v bavlnke. On napriklad aj pred dietatom chodil z prace skor ako ja, lebo robi uplne v inej brandzi. Ale dokazal na mna cakat dve hodiny hladny doma a ked som prisla, tak som sa rychlo musela o neho postarat. Pritom by vedel aj navarit. Len si vsetko necha, nech robim ja. Teraz to uz niekedy nejde a podla mna aj to je problem.
@linj no tak potom sorry, ale na polovicu týchto problémov si si zarobila sama. Musela si o neho postarať? Nežartuj, nemusela, chcela si. Keby si nechcela, tak by si to nerobila, alebo by si ho dokopala k tomu, aby ste varili spolu, keď už nie, aby varil sám, Píšeš, že by to dokázal, keby navaril, bolo by ho za čo pochváliť, zdvihlo by mu to sebavedomie, takto si sama proti sebe. S tým už ale nič nenarobíš, to je preč, Klasická chyba najmenej tretiny vzťahov, ty už nestíhaš tak, ako keď nebolo dieťa a on sa nechce vzdať full servisu, ktorý si mu poskytovala. Síce to nepíšeš, ale podľa niektorých tvojich slov sústreďuješ na dieťa možno až priveľkú pozornosť. Pri dvojročnom drobcovi sa predsa už navariť dá, netvrdím, že všetko, ale určité veci hej. Nemyslím, si, že váš vzťah je odsúdený na zánik, len musíte obaja chcieť. Tebe nie je úplne ľahostajný, myslím,že ani ty jemu, veéééľmi by pomohla poradňa, len neviem, čo ho tam dotiahneš.
Uspávaš ty, ale aj manžel je predsa v spálni nie? Tak sa už potom keď drobec zaspí na prácu vykašli a pritúľ sa k nemu.
@timea7 Mas pravdu, ale mne vzdy prislo cudne, ze ak nieco chcem, musim ho ziadat. Preco si to jedlo nevedel urobit sam? Preco ho nikdy nenapadlo, ze pripravi pre oboch, ked bol skor doma? Preco ak ma vidi niest tazke tasky, tak nic neurobi, ak mu nepoviem, aby mi pomohol? Nemoze nic urobit spontanne? To je v poriadku? Ja ked vidim, ze clovek potrebuje pomoc, necakam, ze ma poziada. Ponuknem mu ju. Necakam, ze mi niekto povie "kup mi kvety", aby som ich doniesol...
@linj no každý muž je iný, niektorého to napadne, niektorého nie, niektorý sa zámerne tvári, že sa ho to netýka Vedela si, že je taký, prečo ti to vadí až teraz? Inak môj otec bol a je veľkým gentlemanom, ale raz si tiež nejako nevšimol, že má mama tašku v ruke. Ona mu to pripomenula so slovami -prosím ťa, môžeš mi zobrať tú tašku,lebo takto všetci hneď vedia, že sme manželia. 😎 Takže dá sa aj takto, s humorom, bez výčitiek. Skús.
@linj precitala som si niektore prispevky a uz som citala taketo problemy na konikovi.Je to normalne lebo si sa o neho starala ako o decko a teraz ked mas dieta je ziarlivy a nahnevany a negativny, ale to asi bol vzdy ako pises.Moj muz bol dlhe radi roky sam a vie si sam navarit, upratat, oprat a niekedy mi to vadilo ze mi bere moju robotu, to ma robit zena ale zvykla som si.A ty to mas zase opacne.Je pekne ze s vami stravi cas ale je ako dieta nepomoze ti moc ked som pochopila vsetko robis po nociach sama.Co tak ho zamestnat pohundre si ale nech chape aj teba potom nebudes vybuchovat na neho a nebudes vycerpana z neho.Vysvetli mu ze mu pomahas financne a to je fajn tak on tebe tiez nech pomaha z domacnostou.Sme len ludia ty nie si poloboh ze vsetko sama a on pri tebe ako male baby a to mate este jedno dieta.Neviem preco je maly na teba tak naviazany to som este nepocula ale asi by som to riesila odborne aj tvojho muza.Moje decko ma tiez miluje a je stale ako baby reve pri mne pri muzovi je normalne, ale od 2 rokoch zacal chodit do skolky aj ked reval ale nastastie v norme a zvladol to.A este sa porad z mamou asi mate celkom fajn vztah mami vidia do toho viac ked sa jej zdoveris.Ja vsetko riesim s mamou ohladne mojho muza fakt skoro vsetko ona je starsia a skusenejsia a vzdy ma vypocuje a podrzi.Urcite sa nevzdavaj vyzera to ze ten vztah ako keby ty udrzujes a aj ty chyba ked utecies od neho a aj ty jemu.Aj ja chodim spat skoro ako baby a moj muz v noci ale ked sa zobudim a citim ho v posteli vzdy nieco v noci poriesime niekedy ho aj zobudim a nevadi mu to, niekedy mi povie aby som spala ale jemne a citlivo.Zase neviem neprehanaj to s tou domacnostou fakt po nociach sa ma spat a nie varit, mozno tvojmu muzovi vadi ze nespis ze neodychujes mozno ano on nevie relaxovat, ked ty robis v noci domace prace a robotu.Tak ako pisu baby zamestnala by som otca a dieta a ja by som v klude navarila a ked sa da poprosila by som maminu aby pomohla s malym aj mimo tvojej prace a trosku viac by som sa venovala muzovi.Ale nie tak ze navarit, oprat nie sami ist von do kina, divadla, restauracie alebo len tak lenosit v posteli.Skus to a nevzdavaj sa laska je silnejsia miluj ho aj on sa to nauci viac od teba.Nemoze za to akych mal rodicov tych si nevyberame.vsetko dobre prajem.
nechápem, na čo sú vám "chlapi", každý den o tom istom, každý den tie isté témy. máte deti, starajte sa o deti, venujte im lásku čas a všetko ostatné a hen tí - rozumej "chlapi", nech vám dajú prísun peňazí a neotravujú! nerobte zo seba furt ovce!
@linj otazka znie, mas kam ist? a urobis to? myslim ze nie. stale dufas, ze sa to zmeni. uplne ta chapem. ked pride dieta, je to obrovska zmena v zivote, nie kazdy chlap to dostojne ustoji neexistuje rada ako ho nakopnut. lebo slova nemaju taku silu. musi prist opat vyrazna zmena. a to je podla mna v najblizsom case ked pojde drobec do skolky ( teda ak chces dat vasmu vztahu este sancu ) . lebo v podstate , so zazmurenim jedneho oka , sa vratite do rezimu aky bol pred babatkom. myslim si, ze cas na materskej dava zene priestor vela rozmyslat. obcas az privela. idealne by bolo keby si z neho dostala pravdu von, kde je pes zakopany. este vydrz, skus aj ty polavit v praci, a aj ty trochu venovat ci obetovat jeden dva vecery jemu, domacnost sa nezosype.
k tej jeho nespontannosti.... myslim ze k tomu ho dohnala tvoja sebestacnost. mam doma to iste, tiez mi spontanne nepomoze s nicim, lebo zistil ze zvladam. musis ist obcas na to zenskymi zbranami .
@nuvaring 😀 😀 😀
@linj Ja ti poviem prečo tvoj muž nepripraví jedlo pre oboch, nezoberie malého doobeda von aby si to mohla uvariť ale bude pindať že obed je neskoro, že nezoberie tašky, že ide spať s malým ale neuspí ho a ty tam pol hodinu jak trotel...
1 - je tak naučený z DOMU!
výchova, výchova a zase len výchova. Sama si hovoril, že pochádza z nie ok rodiny a vztahy su tam všelijaké. Okrem toho u nás stale pretrváva a vždy aj pretrvával prevažne systém - mama pride z roboty, deti, nakupy, večera, domacnosť...chlapi? Oddychuju na gauči...(možno prehánam ale nemyslím si)
Dnes je model podobný - chlapci vychovávaní štýlom mama servis, nemusia doma pomahať - ved chudatka maju školu a kružky! nemusia sa slušne spravať, nič navyše sa od nich doma nevyžaduje, dvojka zo správania nad tou sa mavne rukou...Tak potom kočky nečakajme, že zrazu z takéhoto jedinca bude rodinne zalžení gentleman. No nebude....
2. samé ste si tých chlapov tak naučili - kolko báb čo žije s priatelom, deti nemaju, svoji nie su a už v tomto ,,nácvikovom,, spolužití baba robí celu domacnost a chalanisko pride z roboty a sada hrať PC hry....oni poskytuju full servis plus sexuálne služby a chlapi sem tam na natlak vynesu smeti...Potom teda že sa zoberu a maju dieťa a zrazu nastavaju take problemy, lebo ,,on nič nerobí,, s deckom nepomaha, nejde pokočikovať....ved to videli pred tým, že je to ,,bulo,,. Ale strach zo samoty, že koho si ja po 30tke nájdem, ved už chcem aj tie deti ženy možno aj podvedome ,,nuti,, aby si na krk uviazali sebeckých chlapov, prehliadali závažné chyby charakteru.
@linj ahoj ...no ja to poviem tak blbo, ale problém naozaj vidím v tom, ako aj ostatné baby povedali....odtrhla si mu gule ....si úžasná superžena, oblúbená, veselá, pracovitá, čoho sa dotkneš premení sa na zlato .... a on chudák bez rodiny, bez práce čo by ho bavila, bez koníčkov, bez kamošov ....jediné pole na ktorom by sa mohol realizovať si ovládla ty. Ja ti kvitujem všetku tvoju zanietenosť a je vážne super, že si taká sebestačná, ale niečo naozaj musíš hodiť aj na jeho bedrá, podľa možnosti niečo chlapské, žiadne varenie alebo upratovanie 🙂 lenže tomu musí predchádzať komunikácia, keď sa s tebou nechce rozprávať sám, tak mu na ôsmu večer nachystaj na vankúš list, v ktorom mu všetko krásne opíš. A nehovor mu, že ho nepotrebujete, to ho musí zakaždým doraziť. Ja som tu už v niektorej téme písala, že som vyrastala v rodine, kde bol trojuholník mama, otec, starká a nebolo to bohviečo...teda my deti sme sa mali super, ale otec ten to nezvládol....mama bola rovnaká, akčná, všetko od účtov až po našu výchovu zvládala úplne sama so starkinou pomocou....pamätám si, že otec došiel domov sadol si do kuchyne a sám tam čítal, kým nešiel spať...a nikto s ním neprehodil ani slovo, prišlo to vtedy keď sme mi odrástli a už sme mali vlastné záujmy, dovtedy býval s nami ....nakoniec našiel šťastie u iných žien pre ktoré bol boh a odišiel. Je to smutné, ale ste v tom len vy dvaja a keď to takto bude pokračovať nepomôžu vám ani deti, ani rady kamarátov ani nikto. Držte sa!! 🙂
@linj presne ti rozumiem zaživam to iste len s rozdielom že on vôbec nikoho nemá a je stále chory pn stále mu niečo je. Spolu sme 10r a všetko finančne dlhe roky taham ja. No už nevladzem no neviem ako dalej. Čaka ho operacia mozgu. Nemôžem ho odkopnut má len nas.
Skúste najskor poradnu, psychológa. Mozno sa podarí zlepšiť vas vzťah