Mám zlý vzťah s mamou
Už od malička som cítila, že moja mama má radšej sestru než mňa. Keď sa niečo stalo, dostala som len ja. Všetko sa jej prepieklo, všetko vymyslené jej "zjedli" a preto som začala nenávidieť aj svoju sestru. Neskôr si našla solventnejšieho partnera, a to samozrejme našim imponovalo. Odvtedy má sestra skvelé pracovné miesto, doma nemusí takmer nič a rodičia vždy dajú a berú do úvahy iba jej názor. Nehádam sa, nechám tak. Mama sa mi ale montovala do všetkého! a to že fakt do všetkého! Proste sa s ňou vkuse hádam, lebo doteraz na mňa srala a chcela, aby som všetko robila podľa nej. Keď som si našla priateľa ja, po nejakom čase stretávania sme sa rozhodli spolu bývať (v meste odkiaľ je on). Mama mi robila scény, že akého som si to našla, že sa i tak za ňou vrátim, že som nesamostatná, že bez nej zahyniem a pod. Pritom keď som pomáhala doma, to bolo samé: "Daj to sem, ty to tak nevieš. To ako robíš. Zle to robíš. Choď radšej do izby." Keď sa aj niečo stalo, nikdy som sa mame nezverila, lebo buď nepočúvala alebo zo všetkého robila tragédiu, videla vo všetkom len to zlé, nikdy ma nepodporila v mojich snoch a len sa mi smiala vetou "No, už len na teba tam čakajú." Časom som si uvedomila, že matka môže aj za môj závistlivý vzťah k sestre a odvtedy sa snažím a mám so sestrou lepší vzťah. Odkedy máme dieťa, montuje sa mi (mama) aj do jeho výchovy. Má 9 mesiacov, ale chce mi ho brať stále preč, aby bol z môjho dosahu. Nie že by povedala, že poďte, pôjdeme spolu von. Príde za mnou a že "Obleč ho, beriem ho von!", alebo príde ku mne a že "DAj mi ho!" Čo som ja pes? alebo ide jej niekto známy, ona mi ho vytrhne z rúk, aby sa ukázala a malý sa ťahá za mnou s revom. Môžem jej hovoriť čo chcem, ona kývne hlavou a robí po svojom. Viem, že sú aj väčšie problémy, ale ja sa cez to akosi neviem preniesť. Vždy sa len hádame a odvrkujem jej, akosi ju nemôžem vystáť (že čo z nej voči mne zas vystane) a každú návštevu mám nervozitu.
raz tyzdenne zdvorilostna hodinova navsteva a je po probleme..
v tomto pripade mi pride aj hodina tyzdenne vela, raz za mesiac by bohato stacilo ked je taka hnusna k tebe a ked sa bude pytat preco tam nechodis tak jej povedz ze mas plne zuby toho ako sa k tebe cely zivot chova!
Obmedzila v som kontakt na 1x za mesiac a ak by sa mama pýtala prečo? Povedlala by som rovno to čo si tu napísala
Povedz s kludnym hlasom mame: Prosim nerozpravaj sa so mnou rozkazovacnym tonom. Som dospela zena, mam dieta, a nie je mi prijemne ze ma komandujes. Bolo by na case aby si ma brala ako rovnocennu. ... Pokial by mala vysmesne reci alebo blbe poznamky, tak jej s kludom povedz, ze pokial bude v tom istom duchu tak to bude mat negativny dopad na vas vztah. .... A nechaj ju nech na to pride sama. Pokial na to nepride, tak jej zacni cielene rusit stretnutia. SPravis to 1x, 2x, 3x a potom sa urcite lepsie zamysli. A verim, ze svoje spravanie zmeni. Pretoze jej nic ine nezostane, ak ta bude chciet vidiet.
Ja sa pre toto s mojou stretávam veľmi málo. Voľakedy má to veľmi trápilo,pár rokov dozadu som sa stretla s psychologičkou, asi dve hodiny som jej rozprávala o Tom ako sa moja matka správa, a ako nás vždy so sestrou hnala od seba tým,že sa ku každej správala od malička inak. Nakoniec sme zistili,že matka m a psychickú poruchu,so sestrou sme naj kamošky a psychologicka nás naučila ako sa baviť s matkou tak aby nám jej správanie sa neublizovalo.
@0silvia0 snažíme sa konverzáciu odvracať od nás,bavíme sa zdvorilostne,väčšinou o nej a o jej "uzasnosti",o jej kamarátkach ,veľmi málo o našich rodinách a už vonkoncom nie o našich problémoch,pretože vždy keď som vyjadrila nespokojnosť s niečím vo svojom živote,tak to pretočila na moju absolútnu neschopnosť a nesamostatnost 😂🤦. Naposledy som jej napríklad pochválila,ako krásne jej kvitnú fialky.hodinu mi s nadšením rozprávka o Tom ako sa o ne a o ostatné kvety stará,a ako jej kamoska nedokáže dopestovať ani len kaktusy.... Ja ju nikdy veľmi nepočúvam ale môžem si dať čiarku,že som sa zúčastnila.🤷.a ona mi konečne nič nevytyka.fungujeme takto už 3 roky. Občas mi dokonca povie,že je rada že som konečne dospela a že sa dá so mnou rozprávať 🤣🤣🤣
@0silvia0 vieš, celý život som si myslela,že robím chybu niekde ja, ale po pár návštevách psychologicky a po Tom ako ona videla na vlastné oči jej správanie sa,a vysvetlila mi prečo sa tak správa,zrazu všetko zapadlo,vtedy sa mi veľmi uľavilo a najmä začala som si užívať svoje materstvo ❤️ zistila som, že nemôžem nikomu dovoliť aby nejakym (v tomto prípade negatívnym) spôsobom ovplyvňoval môj vzťah s mojou dcérou,keďze môj vzťah s mamou bol zlý. Ľutujem,že sme nenavštívili aj so sestrou odborníka skôr,pretože obom sa nám ohromné uľavilo a naše životy sú oveľa lepšie ako boli predtým,kým sme sa trápili, kvôli veciam, ktoré nám matka denne vznášala do života.
mam s matkou to iste. rychlo si to pories, je to velmi zly vztah, ktory na teba vplyva. u mna to skoncilo depresiami a uzkostami. proste som matke uverila, ze som neschopna a velmi tazko sa mi z toho pocitu dostavalo. mam 36 rokov a ona odmieta prijat, ze som dospela a nehanbi sa mi cokolvek povedat, popripade na mna zodvihnut ruku. ked sa jej snazim vysvetlit, ze to nemoze robit, tak mi povie, ze ona je moja matka a ja som len jej hovno, ktore z nej vyliezlo. sestre (42) pri bitke dva roky dozadu zlomila ruku. no ja to mam tazke v tom, ze ma len mna (segra je v zahranici, otec mi zomrel) a byva blizko. takze ries kym nezasla pridaleko. si uz dospela, samostatna a moze mat jej spravanie vplyv aj na tvoje dieta.
Nedala by som jej svoje dieťa vôbec.. Nezaslúži si.. To ze sa o teba starali kým si bola u nich nieje všetko.. Su dôležitejšie veci ako materiálne
Podľa mňa by bolo najlepšie ak by si sa od nich proste nachvíľu odpútala a žila si svoj život. Mame ak sa správa hentak, tak by som jej malého proste nedala a hotovo. Nie si vôbec povinná také niečo robiť, pokiaľ sa k tebe nebude správať tak ako sa patrí
my k našim už ani moc nechodíme, lebo to sú samé citové vydieračky (hlavne kvôli malému, keďže jediné vnúča). Sestrenica mi napr. dala vrece so zimnými vecami po jej malom, nech si povyberám, čo sa mi páči. Vybrala som si aj jednu bundičku (boli tam ešte dve, ale väčšie a moc sa mi nepáčili), sestre sa tiež páčil výber, iba moja matka zas: "Aaale, to si neber, tá nie je pekná. Pozri na túto!" A stále mi ju nútila, asi 20x zopakovala, aby som tú vrátila a vybrala si tú, čo sa jej páči. Tak som jej už naštvaná povedala, nech si ju kúpi ona, keď je taká pekná a nech nám dá pokoj. Urazená odišla. Ale skúšala to na mňa ešte, kým sme nešli domov 🙈 a takto je to stále, že chce mi vnútiť svoj názor. Alebo napr. sviatky. Ak chce vidieť malého, OK, prídeme. A nie že len najesť sa, prídem deň vopred, aby som jej pomohla a ona stále: "To si ako nakrájala, to je hrubé, to kto bude také jesť. Ako to vyzerá na tanieri? Prečo si to takto spravila? Ja som to myslela tak." Takže každé sviatky sa hádame, nech si to spraví sama, lebo ja neviem nič, iba prestrieť stôl.
Alebo mi vyvoláva, čo robíme, čo robí malý (koľkokrát jej chcem povedať, že štrikuje 😂 , len aby dala pokoj, lebo však čo môže robiť taký malý). No buď spí, alebo je, alebo hrá sa. A už som sa poučila, nehovorím jej o nás nič, lebo tá to povie asi každému koho stretne alebo sa príliš stará a bedáka nad všetkým. No nervná som z nej, len si na ňu spomeniem. Poviem vám pravdu, radšej mám mužovu rodinu.
neries co ti hovori, nech si povie, ona bude spokojna ze si povedala a ty si aj tak urob po svojom, viem ako sa citis, ze ti to neni prijemne ale ju nezmenis, tak jednym uchom dnu a druhym von
A musíte sa stretávať? Veď ak žijete už oddelene, strp povinnú návštevu raz za dáky čas a jednoducho žite svoj život.Zbytočne si to komplikujes, nestretavajte sa a hotovo.