Ahojte, som mladá bezdetná žena,ktorá sa zamilovala do muža (34r),ktorý má 11 ročného syna,je rozvedený. Syna majú s exmanželkou v stredavej starostlivosit 7 dní u neho, 7 u nej.
Už zo začiatku som mala obavy,či niečo také zvládnem,rodičia boli proti a ja som si nevedela predstaviť,čo taký vzťah môže obnášať. Sme spolu rok,moji rodičia si ho obľúbili a s jeho synom vychádzame dobre, nie vždy sme v kontakte,ak je u neho-môj priateľ býva s rodičmi v dome,takže tým,že nebýva sám nemáme sa kde stretávať,tak stále chodí ku mne(aj ja bývam s rodičmi). Pred tým,ako som ho spoznala som bola rozhodnutá kúpiť si byt a odsťahovať sa do mesta kde pracujem,no naším vzťahom sa to zmenilo a on vlastne ani nechce aby som riešila svoje vlastné bývanie. No najhoršie je,že ho nechce riešiť vôbec, ani so mnou. Mám rada jeho syna ale nemám potrebu byť s ním non stop,už je veľký a dosť drzý, a podľa mňa je neskutočne rozmaznaný-do výchovy nezasahujem,niekedy vyjadrím svoj názor. Chcela som aby to fungovalo,no mám pocit,že pri ňom stagnuje náš vzťah aj ja. Nie som najmladšia,tiež si chcem založiť rodinu a on má predsa 34 rokov,no jemu to vyhovuje tak,ako to je. Kúpila som si manželskú posteľ,aby mohol u nás prespávať,snažím sa najviac,ako viem. No bojím sa,že on sa nebude chcieť nikdy posunúť ďalej a to o blízkej budúcnosti ani nehovorím. Premýľam nad tým,že prečo? vek na odsťahovanie sa od rodičov má,stálu prácu má,ženiť by sa vraj chcel,a aj deti by vraj ešte chcel...len že by to nechcel so mnou? Proste ja vidím problém v tom, vlastne v ňom,v jeho synovi. Jeho exmanželka tiež nežije so svojím priateľom a to sú spolu 4 roky,tiež sa zas nevydala. Môže byť,že nechce spraviť žiaden krok,lebo ona tiež nežije spolu so svojím priateľom? že nechce byť tým prvým aby malý neviem čo? ja ani neviem,čo si mám myslieť...nechcem stráviť ďalšie roky čakaním a nakoniec mi povie,že on sa od rodičov nikdy neodsťahuje☹ Baby,máte nejaké skúsenosti? Aké to bolo,ak sa to stalo jednej z vás? Cítim sa zúfalo,mám milión otázok a 0 odpovedí...
@nefertiti_19 Podla mna by som tomu dal rok, dva a ak sa jasne a jednoznacne nevyjadri resp. radikalne nepohne z miesta mala by si pokracovat dalej bez neho.
Ahoj mozno ti pomoze moj pribeh.2 roky som dochadzala po praci za priatelom do ciech na vikend, 3 roky sme spolu byvali v Cr,to znamena ze som zmenila pracu odstahovala sa atd...Z toho tie 2 posledne roky sme hladali byt co by sme si kupili ci domcek- byvali sme v podnajme. Podledny rok som bola ja co hladala a chcela posunut nas vztah dalej ako dieta atd.Obaja sme mali po 30tke. Nakoniec som si uvedomila ze aj ked ho lubim, a je uzasny,mily,dobry, nepohneme sa dalej. Ano odstahovala som sa k rodicom, preplakala som asi pol roka.Po pol roku som pochopila caro SEBA SAMEJ zacala som sa viac o seba starat,zaplatila trenera, proste nikoho som nehladala ale okolie mi vravelo ze cela ziarim.Na konci leta som si zmyslela ze chcem akcnu dovolenku, jasne vsetci chcu ist,ale ked sa ide tak nikdo nema peniaze,cas..atd.V tom prisiel obycajny chalan,ziadny vysokoskolsky vzdelanec a zazila som s neznamym človekom najlepsiu dovolenku, uvolnenu,zabavnu. Zaver dnes mame spolu rocnu dcerku- otehotnela som po pol roku hned ako sme si povedali ze ideme do toho a ze vlastne cely zivot sa budeme aj tak spoznavat😋. A byvali-stale je to dobry chlap co sa nikam v zivote neposunul...😐Niekedy je fajn sa odputat od cloveka ktoreho sice lubis ale vnutorne sa nerozvyjas..teda podla mna
Problem vobec nie je v tom chlapčekovi. Vobec nerozumiem, preco to vidis tak
Problem je, ze tvoj priatel sa ma dobre.
Ma milenku, decko, nemusi si platit byvanie, ani stravu. Ty od neho nepytas, rodiciaasi tiez nie.
Jemu vsetko vyhovuje, co ma akoze menit?
Byt na tvojom mieste, povedala by som mu nech sa rozhybe, premysli si ako chce pokračovať vo vasom vztahu a ty sa podla toho zariad
Akoze toto je vztah na mŕtvom bode pre teba
@pribinak myslela som si,že má strach ako na to syn zareaguje,niekedy býva agresívny,keď sa nerobí to,čo chce on...a ako to zmeniť aby mu už nebolo dobre? je mi jasné,že mama hotel je TOP. Ale on mi hovoril na začiatku vzťahu,že nechce žiť s rodičmi navždy...len ten pocit už nemám,že by to naozaj tak chcel...väčšinu časi je malý s babkou a dedkom oni sa o neho starajú,môj priateľ býva dlho v práci,aj to bude kameňom úrazu...
Uvedomujes si ale, že keď by ste aj vyriešili spoločné bývanie mimo jeho rodičov, tak toho chalana tam budeš u seba mať každý druhý týždeň 24h denne?
nezmení sa to,nechaj ho...ak za niečo stojí,tak na druhý den po rozchode dolezie,že poď,ideme niečo riešiť,ak nedolezie,tak ti to bude jasné.....
@nefertiti_19 decko agresívne ci ano alebo nie, je to najmenší priblem.
Tvoj hlavný problem je, ze tvoj priatel ti nedáva ziadnu spätnú väzbu. Ste vo vztahu a zaroven si v nom sama. Nehýbe sa vam to nikam.
Sadni si s nim, povedz mu ze cítiš, ze vas vztah sa nikam neposúva a necitis, ze by chcel s tebou zdieľať ďalšiu budúcnosť, ak ano, nech sa rozhybe
@nefertiti_19 kolko mas rokov? Aj to je dost dolezite
@alchemilkazltozelena mám 27 rokov
@neferiti_19 sama píšeš že s jeho synom nemáš potrebu by 24 hodín....tak potom ako si predstavuješ spoločnú budúcnosť? Tvoj priateľ má syna v striedavej starostlivosti, on sa nerozhoduje len za seba čo by on rád.....jasne že prihliada aj na syna a aký máte vzťah....je to o tom že ak by ste mali spoločnú domácnosť, na tebe bude gro starostlivosti o chlapca (varenie, pranie...)zrejme vidí že váš vzťah ešte nie je na spoločnú domácnosť - vzhľadom na tvoj vzťah k jeho synovi....teraz je to fajn, chlapec ked má byť u neho tak je so starými rodičmi ale ty s ním nemáš zrejme vzťah že ho môže nechať s tebou(napr.ostane dlhšie vpráci, či pôjde s kamošmi na futbal).....a keďže každý druhý týždeń bude vaša domácnosť domovom aj pre jeho syna, tak to nevidí nejako ružovo...chlapec nie je ešte samostatný, potrebuje starostlivosť(dohliadnuť úlohy,škola...) a doteraz mu s výchovou a starostlivosťou pomáhali rodičia, takže zrejme ešte nie je stotožnený že o jeho syna by si sa starala ty.....jednoducho to tak necíti, treba sa s ním porozprávať ako vidí vašu budúcnosť......otázka je či si stotožnená že časť starostlivosti o jeho syna bude aj na tebe, nielen na tvojom priateľovi....chlapec bude u vás, nie u starých rodičov...
@jasmin miestami mi to možno príde hrozivé a nepredstaviteľné,no ja som si to uvedomila už na začiatku vzťahu,pred tým,ako som mu povedala,že do toho idem. Som si vedomá,že malý by bol väčšinu dňa so mnou,keďže on je dlho v práci,ja sa toho nebojím,no mám pred tým rešpekt lebo nemám deti,neviem,čo to obnáša a predsa len,ja nie som jeho mama a ani ju nechcem nahrádzať. Ale ako to mám zistiť,keď tým,že býva s rodičmi ani ten čas s malým tráviť nemôžem lebo on,ako otec pracuje do večera. A večer majú ku mne obaja prísť o pol 9 ,keď malý vstáva ráno do školy? to tiež nie je rozumné.
@nefertiti_19 tak to potom tazko poradit kedze to nieje ani vela ani malo..lebo keby si mala 19 tak ti napisem aby si s nim nestracala cas..ale ked mas 27 tak neviem..nejaky cas by som este pockala a keby sa nemal k cinu tak bye - bye
Ach, prečo je to komplikované? som vám vďačná za vaše príbehy,názory,postrehy...dúfam,že sa nám to podarí ustáť,prekonzultovať,dohodnúť sa,aj keď s ním je ťažká reč na túto tému. Aj tak vám ďakujem. Malého mam rada a jeho otca ešte väčšmi, no tiež nechcem stáť na mrtvom bode donekonečna. Asi sa pokúsim začať od seba, viac tráviť čas s jeho synom a uvidíme,možno to prinesie ovocie a ak nie, ďalšia skúsenosť za mnou...
Treba si s drahým sadnúť a porozprávať sa ako vidí vašu budúcnosť....všetko sa dá riešiť, najskôr spoločný program s jeho synom, spoločné výlety, fajn by bola spoločná dovolenka aby videl aj on ako si poradíš s jeho synom....zo začiatku si môžete prenajať spolu byt - a uvidí sa....skús mu to navrhnúť...ak vám to nepôjde tak sa rozídete, ale ak plánujete spoločnú budúcnosť tak je to cesta ako zistíte či to pôjde alebo nie....
@nefertiti_19 Okrem inych veci ktore boli uz spomenute nie je v poriadku ze ta brzdi. Planovala si byt, uz neplanujes. Preco? Lebo on nechce aby si riesila vlastne byvanie? Akym pravom? A z akych dovodov? A neriesi ani vase pripadne spolocne byvanie. Z vlastnej skusenosti mozem poradit ze nezabudaj hlavne na seba a svoje sny. Dobry partner ta podpori. Vlastny byt si zadovaz pokial mas tu moznost. To nemoze byt prekazka vo vztahu.
Ked ti povedal, ze nechce navzdy byvat s rodicmi, tak klamal, lebo v 34 by uz bol odstahovany. Ktory chlap by sa priznal, ze ano chcem byvat s rodicmi, lebo je to super? Sak by na neho kukali jak... tak je idealne povedat, ano, raz sa odstahujem.
Mam 9r nevlastneho syna, velmi dobre dieta, v celku si aj rozumieme, s muzom mame spolocnu dceru. A aj ked nam to funguje relativne dobre, nas vztah uz mal mnohokrat na male, lebo nasa rodinna dynamika je obmedzena potrebami chlapca a jeho matky, plany rusim predtym ako ich naplanujem :D, doma mesacne babo a z nicoho nic pride muzov syn s chripkou, lebo mama ma milion vyhovoriek, preco sa o neho nemoze postarat ... a mozem pokracovat. Tak ak teraz uz mas s jeho chlapcom problemy, lepsie to nebude a ked pride spolocne dieta, bude to este horsie ... rozmysli si to dobre. POdla toho co pises to nikam nesmeruje. P.S.: ako pises nie si jeho mama ani mamu nenahradis, no akonahle by ste spolu travili polovicu casu, si jeho rodic, mas na neho vplyv, staras sa a mas voci dietatu povinnosti
@mogaa ach,boli sme spolu na výlete v Tatrách na 3 dni- bola to katastrofa. V úplne všetkom sme sa mu prisposobovali,celý čas frfľal,ani doraňajkovať sme nemohli lebo on neraňajkuje a vždy do 5 min bol "najedený" a chcel ísť na izbu. A keď si počas večere v reštaurácii poprdkával a v pohode akoby nič,otec ticho...mala som dosť. Vieš,keby mal aspoň rešpek pred otcom,že čo povie otec,tak tak to je ale jemu všetko dovolia,všetko sa robí podľa neho a to vážne nepreháňam. On už nie je maličký chlapček, mohol by sa pomaly učiť,že rodičom sa nerozkazuje,že sú určité pravidlá,ktoré sa musia dodržiavať. On 11 ročný chlapec vystrie nohu s rozviazanou šnúrkou na topánke pred otca a povie:,, Zaviaž mi to!"?! Ale to bude zas tým,že má nekompletnú rodinu,aj mi ho je ľúto lebo toto správanie jeho otca a starých rodičov(to čo reálne vidím) mu nič dobré do života neprinesie.
@nefertiti_19 Keby som mala 27 rokov, tak by som si skúsila nájsť slobodného muža, pretože u týchto rozvedených sa veľa vecí zbytočne komplikuje. Ani by som nečakala na toho muža, kým sa pohne ďalej ohľadom samostatného bývania atď., lebo ženám roky utekajú a každá strata času raz môže chýbať. S menšími deťmi sú menšie starosti, ale onedlho keď to bude okolo 16-18 ročné, tak neviem, neviem.
@nefertiti_19 dieťa nie je problém. Problém je chlap, ktorému sa zrejme nechce meniť nič na tom, ako to momentálne funguje. Na tvojom mieste by som si ten byt v meste kúpila (on do toho nemá čo hovoriť) a nechala ten vzťah plynúť bez nejakého veľkého úsilia niečo na ňom meniť a mentálne sa pripravovala na to, že možno to nie to pravé orechové. Si mladá, máš kopec možností, neuzatváraj sa v niečom, čo ani nevieš, či vôbec niekomu za to stojí.
Chlapcovi to netreba mať za zlé. je to vizitka jeho rodičov. Tým že sa rozviedli, majú ho radi a chlapec to len patrične využíva....Ani jeden z nich nechce byť za toho zlého a chlapec potom nevie čo od dobroty lebo mu všetko povolia....a ty s tým bohužiaľ nič neurobíš, lebo ani jeho rodičia si neuvedomujú že chlapcovi dávajú opičiu lásku.A bude trvať ešte pár rokov kým si uvedomia že majú len nevďačné rozmaznané decko čo nevie čo od dobroty....Ono je to aj tým že bývajú u starých rodičov, pochybujem že otec by okolo neho skákal ako chlapec píska keby býval len s ním sám a staral sa oň....Pre teba má tento vzťah budúcnosť len vtedy, ak si priateľ uvedomí že dieťa treba vychovávať nie všetko mu dovoliť a dať - to nie je ani výchova ani láska....Inak budeš ty vždy tá čo sa musí prispôsobovať jeho dieťaťu a taký vzťah ani domácnosť si pri striedavej starostlivosti neviem predstaviť.....Ak by ho mala v osobnej starostlivosti jeho matka a u vás by bol len občas tak možno.....pre teba to nemá budúcnosť....ak sa otec prispôsobuje vo všetkom synovi, bude to očakávať aj od teba, budeš to vedieť akceptovať?
@mogaa nebudem,to viem už teraz. Mne samej sa to nepáči,ako malý s nimi máva, ako si vynucuje všetko vrieskaním úplne ako tie malé deti,čo sa zvyknú hádzať o zem,ak niečo chcú. Je to škoda. Najviac sa o neho stará babka, a k nej si najviac dovoľuje . Povie jej že ona nech je ticho,že je hlúpa ani vysokú školu nemá,strašné niečo a nikto mu nič nepovie ☹ Ja nechcela by som to zažívať, že ja dospelý človek,budem musieť počúvať 11 ročné dieťa,ak chcem mať dobrý vzťah s jeho otcom. On nie je zlý,aj sa pomojkáme,chodíme do kina ale vychovaný nie je dobre. Ale čo už ja zmôžem? už mi raz povedal,že ty nie si moja mama,teba nemusím počúvať...no takže...
@nefertiti_19 ten chlapec je chudák. Mama sa ho zrejme zbaví kedy moze, otec sa tiez netrha a radsej ho da starým rodičom
No ako inak sa moze správať, ked ho ma kazdy v paži
žiaľ pokiaľ si to neuvedomí aspom 1 z rodičov, tak s tým neurobí nikto nič.....Ak by si to priznal aspom otec, dá sa s tým ešte niečo urobiť....Ty mu môžeš akurát povedať, že chlapca máš rada ale to čo mu dávajú oni ako rodičia je opičia láska....11ročný chlapec už nie je malé dieťa ale už musí poznať určité hranice a drzý jednoducho nesmie byť...Môžeš mu povedať že si nevieš predstaviť vašu spoločnú budúcnosť, hlavne ked vieš že chlapec im o pár rokov prerastie cez hlavu...teraz mu povolia všetko, k babke je teraz drzý a nikto mu nič nepovie, aký bude o 2-3roky ked príde puberta? čo z neho vyrastie? ak si to uvedomí jeho otec a bude s tým niečo chcieť robiť, tak by si ešte mohla počkať ako sa to vykrištalizuje, ale ak nie tak je to pre teba stratený čas.....ešte teraz sa tam dá s výchovou niečo docieliť, ale ak bude mať 14-15 tak tam výchova už nepomôže, jedine polepšovňa - a to by si mali uvedomiť aj rodičia.....už nejde o malého chlapca ktorému sa všetko prepečie lebo z toho ešte nemá rozum - to už je chlapec ktorý má vedieť hranice čo si ešte môže dovoliť a čo nie a rovnako že celý svet sa netočí okolo neho....nechceš jesť a my jeme ešte jeme? ok, tak buď čakaj pokiaľ v klude dojeme alebo sa chod hrať na izbu, my prídeme až dojeme...
@nefertiti_19 hlavne nepristup na to ze pôjdeš bývať k nemu a jeho rodičom. Neodišiel doteraz neodíde vôbec. Teba má asi len vieš na čo.
Napíšem ti môj príbeh možno si z neho niečo vezmes. Mala som 26 ked som spoznala chlapa podobneho tvojmu. Mal vtedy 32 a deti mal dve tiez v striedavke. Pohadzovali si ich s byvalou ako sa im pacilo lebo ani jednemu sa velmi nechcelo stararat. Byvali sme v prenajatom byte ktory prenajimal moj priatel napriek tomu že ja som mala svoje byvanie, vraj aby ma nezatazoval.Takmer dva roky trvalo kym sme sa si na seba zvykli. Deti boli dost rozmaznane klasicky model kedy sa rodicia predbiehaju ktorý viac dovolí ten je lepší rodič. Po dvoch rokoch sa deti vyrazne zlepsili v skole, boli poslusni, venovali sa športu, plakali keď museli k mame. My sme ich brali na vylety, podporovali ich v športe, hrali sme sa spoločenske hry.Boli sme rodina. Tie decka som lubila ako nikoho na svete. a myslím že aj oni mňa. Predsa len som chcela mať aj svoje dieťatko, normalne spolocne byvanie ...Priatel o tom od začiatku vedel a stale to odkladal lebo teraz je malo penazi, potom menil robotu, potom jeho byvala robila problemy až som po 3,5 roku vztahu pochopila že toto nema buducnost Napriek tomu že som sa naučila fungovať s tym že sa budem musieť starať od ve nevlstné deti, že nám ich mama zasahuje do života všetkým ofd financíi, cez výchovu až po nepríjemné reči, že sa musíme uskromniť lebo deťom všeličo treba, že nikdy nebudem jediná v jeho srdci, a ani naše spoločné dieťa nikdy nebude na prvom mieste...toto všetko som zvladla... napriek tomu on mal asi strach z ďlašieho zavazku...neviem netuším...po rozchode som sa davala dokopy takmer dva roky...stratila som lasku nie jedneho ale troch ludi....a viem že to ublížilo nielen nám ako partnerom ale aj tym deťom ktoré ma ľúbili a brali môj odchod ako zradu.... do takehoto vzstahu by som už nešla....nie kvoli sebe...toto je toiž vztah medzi tebou, partnerom, jeho synom a do veľkej miery aj byvalou partnerkou tvojho priatela, pokiaľ do vychovy vstupuju aj stari rodicia...musis sa naučť rešektovat aj ich...
@nefertiti_19 z tohto normálny nekomplikovany vzťah nebude.Nahodou si kúpiš, kúpite byť syn bude aj s Vami, budete chcieť spoločné dieťa jeho syn bude ešte vzpurnejsi.Tvojmu chlapovi to vyhovuje ako to je.. budeš celý život medzi nimi lavirovat ešte je otázne či tvoj chlap vôbec chce znova záväzky, dobre píšeš, ak by chcel, tak by tam nebýval, kdežto supluju zaňho rolu otca , rodiča, je navarené o syna postarané načo to meniť?
Nájdi si bez záväzkov bude to lepšie pre vsetkych
Nestrácaj čas...kúp si byt tak ako si plánovala, bez neho...keď tam pracuješ teraz tak to nie je asi až tak ďaleko. A uvidis ako sa zachová. Pár dni v týždni buď tam, pár dni u rodičov s ním. Proste sa niekam posun sama a nespoliehaj sa len na neho. O rok o dva sa ukáže kam to smeruje. A možno spoznas niekoho iného...si mladá, bez záväzkov. Syna nech si rieši sám, ty nesud...popravde tiež mám puberťáka 12r., v tomto veku sú chalani takí neohrabani, niekedy je im smiešne aj to čo je nevhodne, proste hormóny sa všelijako búria....u vlastných deti by si to brala inak ;)
@nefertiti_19 minule sme sa o tomto bavili s kamoskami a zhodli sme sa ze chlap co byva po 30tke u mamicky je neschopny a do zivota nepouzitelny trulko. Ano, su situacie ako chory rodicia ktorym treba pomoct, vdova/vdovec sam vo velkom baraku atd vtedy sa taketo spoluzitie da pochopit ale inac ruky prec od kazdeho stareho capa domaseda. Taky clovek nema ambicie, je lenivy, pohodlny, zvyknuty vyuzivat a zneuzivat vsetko pre svoje pohodlie..
Ja by som takeho nechcela, nie koli dietatu ale koli neschopnosti zit ako dospely clovek
@nefertiti_19 mám kamarátku ktorá presne týmto prechádza a žiaľ nieje to tak ako by to malo byť. Po prvé, dieťa svojho partnera buď budeš brať ako jeho súčasť, alebo vám to nikdy fungovať nebude. Po druhé, aj keď je v striedavke, bude u vás celý týždeň, mali by ste jasné zvoliť pravidlá. U kamošku sa to ako tak dalo kým sa jej nenarodili dieťa a od vtedy je to stále zle. Jej muž nedovolí aby akokoľvek zasahovala do výchovy jeho syna a ten si robí čo chce čo samozrejme ovplyvňuje celú rodinu. Vznikajú dennodenne konflikty a trpia tým najviac detí. Na tvojom mieste by som si to poriadne rozmyslela.