ahojte kočky,
Uz som tu par krat pisala ohladne mojich "problemov" . Mam pocit ze sa stale v niecom sparam. Chcem len povedat ze nazory inych, povzbudenie, ci pokazanie na iny uhol pohladu mi velmi pomaha! Preto sa chcem s vami podelit o moju momentalnu krizu 😏 a vypocut si ako to zivot zariadil vam 😉. Ide o to ze mam uz dlho priatela. Lubime sa. Avsak prisiel cas ked na nas okolie zocalo tacit aby sme sa vzali. Vsetci kamarati akoby sibnitim prutika sa zrazu zacali zasnubovat , zenit, rodit. Do toho rodina znami vsetci ze kedy my! Prisaham ze koho som stretla ten sa pytal. Rozpravali sme sa ze sa chceme vziat ale neriesili kedy. Asi dva krat uz realne uvazoval ze si ma vezme ale chcel to urobit na dovolenke ktoru sme museli zo zdravotnych dovodov zrusit. Potom to nechal tak lebo mal v hlave zafixovane ze to musi byt niekde na dovolenke a od vtedy sme nikde neboli. Ja pod natlakom okolitych situacii som sa emocionalne Zrutila a zacala som fakt tazko brat ked som videla ze sa niekto zasnubil a ten moj na stale nechava cakat, hoci som mu uz na rovinu hovorila ze po tom tuzim. Ze po 8 rokoch to chce zmenu! Ze uz neviem co od povedat na otazky kedy bude svadba. Vazne ma to trapili po nociach som plakala, mala pochybnosti ci si ma vobec chce vziat. Ci ma lubi ked vie ako ma trapi to zasnubenie a stale ma natahuje hoc suhlasi zo svadbou. Par krat som si poplakala aj pri nom a povedala mu na rovinu. Preriekol sa vsak nedavno ze prsten uz ma kupeny no stale ma natahuje a ja mam teraz vycitky svadomia ci to naozaj chce alebo Len na zaklade mojich vylevov to kupil nech ma pokoj v rodine. Chcela som aby to bol pekny moment ktory okoreni ten nas 8 rocny zabehnuty vstah. No v hlave mi hloda ci som ho tak nevedomky nedonutila. Ale uctievam slobodu kazdeho cloveka preto by som to neprezila keby to nebolo z uprimnosti. Boze som to ja hlavicka pomatana. Co mi nato poviete. Ako ste to mali vy?
@sima789 myslim, ze keby nechcel, tak by ho nic nedonutilo a mohla by si sa pokrájať. Netrap sa nad tym, 8 rokov chodenia je sice dost ale ak vam vsetko funguje, netráp sa. Mozno aj teba nabudili reci naokolo, ja som to tiez zažila a doteraz ľutujem, ze som sa nimi dala zmanipulovať. Lebo ked uz je po svadbe, tak kedy dieta, potom kedy druhé a ked sa pritrafí tretie tak preco tri. Dve vam stačili. A zažila som aj svadbu, kde bolo vidno, ze nevesta dotlačila ženícha a on jej to pri kazdej príležitosti pripomenul.
Asi mas pocit stagnácie, ze vsetko naokolo sa hýbe a vy stojíte. Ale to sa narovinu porozprávajte spolu.
Ak chces po 8 rokoch vo vztahu, v ktorom si stastna, manzelstvo, tak to treba jasne povedat. Sme v 21. storoci, ak tuzim po manzelstve, tak mam rovnake pravo to jasne povedat, odkomunikovat, ako muz... o ruku ma poziadal muz, no od zaciatku vztahu sme sa rozpravali o tom, ako si vztah predstavujeme a ze teda manzelstvo by malo byt vyustenim vztahu...
@mirka17 Tak to je plus. Ze niesi svadbychtiva. Ja mam pocit ze posledny pol rok je len o Tom. Vsade dookola svadby kde pridem tak len o tom. Kamoska, sesternica, znami i neznami akoby to zitie len o tom bolo! Mozno ze to len ja tak prezivam lebo som uz na to Hakliva a citliva.
Podľa mňa iba čaká na tú správnu chvíľu, chce ťa zrejme prekvapiť a chce ťa vidieť šťastnú a keď ťa vidí utrápenu, možno preto to naťahuje. Podľa mňa sa stresujes zbytočne, nemusíš mať obavy. Aj u mňa s mužom to tak bolo,prišiel jeden deň, keď som mu to vykricala, že už to mal dávno urobiť a vysvitlo, že to chcel urobiť práve v ten deň, že ja som ho mojim výstupom predbehla. Takže som to celé pokazila, mal už aj prsteň pri sebe :D nepokaz si to aj ty 🙂
@vendulka80 Ved prave ! Asi sa treba obrnit voci okoliu. Avsak ten ich natlak vo mne vyvovala potom rozne neprihemne myslienky a pochybnosti. A taktiez uz mam 27 rokov tak trosku aj sama na seba tlacim ze uz je to vek pokrocily.
@sima789 vydať som sa vždy chcela, ale odradzala ma vždy ta príprava a celý cirkus okolo toho, môjho muža detto. Take veci nie su pre nas, preto som to neriešila, mam rada svoj pokoj. Inač vydavala som sa v 33 rokoch, po 13 rokoch vztahu, a ver mi o nič som neprišla. Do 30 som o svadbe ani nerozmýšlala, skôr ma desila ta predstava. Ty máš 27 rokov, pre niekoho veľa pre mna to nebol žiaden vek, v takom veku som mala iné krásne starosti ako sa vydávať. Ale to som ja.
@popolusska Ja mu vsetko hovorim na rovinu . Tiez som toho nazoru ze komunikacia je dolezita. No on je skor nezhovorcivy len tak jednym slovom odpovie. Alebo mu je vsetko jedno! Vzdy rozpravam len ja a snazim sa ist do hlbky. No on tak nepreziva vsetko jak ja. Jeden cas sme sa bavili ze pojdeme a prsten kupime spolu bez poziadania. Ale potom som mu povedala ze by mi bolo luto keby to bolo bez gesta. Tak aj on suhlasil ze ma chce prekvapit. No kym on natahuje tak mna zeru pochybnosti a vycitky.
moja dobrá kamarátka bola tiež takto zaľúbená do svojho chalana. chodili spolu už zopár rokov a každý už čakal kedy bude svadba....Moja kamarátka bola u jeho rodičov nasáčkovaná každý víkend... Až raz prišla do susedov návšteva a jej vyvolený sa tak zaľúbil že svadba bola do roka...mojej kamarátke zostali len oči pre plač...Ale bola mladá, mala cca 23 rokov takže sa vydala po čase aj ona....
mám pocit, že tvoj partner čaká kedy stretne tú pravú....keby chcel tak svadba by už bola dááávno....
@sima789 myslím že každý muž ktorý chce požiadať ženu o ruku chce to urobiť tak, aby to bolo prekvapenie, aby to bolo v ten správny okamih. Tým že stale o tom rozpravaš, alebo vidí na tebe že to strašne preživaš, tlačíš a pod. tak pre neho ten okamih nikdy nenastane. Myslím že ked sa trochu uvolníš, a prestaneš to brať ako životne poslanie vydať sa, ked svadba iných nebude v tebe vyvolavať smutok, hnev alebo iny negativny pocit, tak ten okamih nastane a bude to pre teba skutočne prekvapenie. Treba si uvedomiť, že ked si v dlhšom vzťahu, otázky typu kedy sa vydáš su uplne bežné, dôležité je to ako sa k nim postaviš, rozhodne odporučam to nebrať osobne, je to len zvedava otazka. a tých ešte bude.
@sima789... Hm. Myslím si, že 8 rokov je veľa. Máš nárok chcieť svadbu a posunúť to ďalej. Netuším, čo je toto za svet dnes. Mňa manžel poznal asi 3 roky. Chodili sme potom spolu pol roka a požiadal ma o ruku. Sme manželia 28 rokov a manžel mi dodnes tvrdí, že keď muž stretne tu pravú, bez váhania sa ožení..... Tak neviem. Nútiť nikoho nemôžeš, ale mne by bolo ľúto, že on nevníma, že to túžis posunúť ďalej...... Na čo čakať na špeciálne situácie? To je taka výhovorka.
@sima789 neviem ale prvá vec čo má napadla keď som si precitala tvoj problém bola len aby nebolo dievča po tej svadbe sklamane...ale neber to v zlom skôr to tak myslím , že až tak veľa sa zase v tom vašom vzťahu nezmení , teda jedine to, že by ste bývali spolu...neviem cinteraz bývate alebo nie spoločne a to , že budeš mat prsteň na prste a spoločne priezvisko...pre teba bude možno vzruso príprava svadby 😉
@sima789
My sme spolu 12 rokov a požiadal ma minulý rok keď som otehotnela (bábo sme plánovali). Ja som svadbu nikdy neriešila, mne nevadilo vôbec, že nie sme zobratí, kľudne by to tak aj mohlo ostať, len s dieťaťom je praktickejšie keď sme manželia. Takže ja celkom nechápem prečo si si to tak vydupala. Musíš sa cítiť veľmi neistá keď pochybuješ ci ta ľúbi po 8 rokoch. A svadba ani prsteň ti žiadnu istotu nedá, to je vnútorný stav.
@sima789 To, že sa ľudia v tvojom okolí berú, nie je nátlak na teba, pochybujem, že by robili svadbu, len aby ťa nasrali 😀 A otázky kedy bude svadba...Myslím, že okrem teba, je to každému v podstate jedno, možno sa opýtajú len tak konverzačne, aj keď je to podľa mňa dosť hlúpa otázka - to je zas o tom, s akým typom ľudí sa stretávaš. Veď to je na tebe, s kým tráviš čas. Podstatou je, že žiadny nátlak okolia neexistuje. Ak si ochotná byť úprimná k sebe a k svojmu partnerovi, tak priznáš, že ten tlak v sebe pociťuješ ty a následne ho prenášaš na partnera. Môžte to spolu preskúmať a môžte o tom naozaj otvorene komunikovať. To znamená, nie plakať a citovo vydierať a bláboliť niečo o tlačiacom okolí, ale pozrieť sa na to tak, ako to je v skutočnosti. Na tvoje pochybnosti, na tvoje strachy a na to, kde skutočne pramenia. Z toho, čo si napísala ma dojem, že tvoj priateľ začal váhať a pochybovať a môže to byť čiastočne aj tým, že cíti ten tvoj nátlak a tú neúprimnosť, ktorú si ešte dovolíš nazývať komunikáciou na rovinu a skrývaš sa za frázy typu ctím slobodu, pričom zjavne ani nevieš precítiť čo to vlastne je, taká si uväznená v tých svojich pochybnostiach o sebe a o tom, ako to vlastne ďalej bude, ak ti on pred svetom nepotvrdí, že mu stojíš za to, aby si ťa vzal. Lebo o to ide, nie?
@sima789 nečítala som reakcie. Ale ak môže niekto povedať, že donútil partnera k svadbe, tak som to ja. Sme spolu 11 rokov, z toho 2 sme zosobaseni. My sme sa tiež rozprávali, ze sa zoberieme a nič. Stále nič. A dlho nič. Ja som dostala nejakú krízu, ktorá súvisela s mojim vekom a robila som scény. Kedy, ako, kde.. Plakala som, nadávala.. Potom som raz sadla za stôl v kuchyni a povedala som, zoberieme sa vtedy a vtedy. A on, že dobre. Aši už chcel mať odomna pokoj 😁 ziadne požiadanie o ruku, žiadny prsteň, romantika.. Potom mi povedal, že keby sme to neurobili takto, sam by sa nerozhybal. Tak neviem.
My máme drobca 13 mesačného... Už mám dve deti z nevydareneho manželstva... S priateľom sme obaja chceli kompletnú rodinu, svadbu, deti veľmi ľúbi.. Ale stále nič.. Nechápem to a áno beriem to osobne.. Momentálne sme na tom tak ze ma zbalene veci.. Nie preto ze si na nevezme ale preto ze povedal ze si mnou nie je istý a manželstvo je pre neho veľký zavazok.. Cítim sa podvedena a oklamana, pretože aj to krásne 13 mesačne čudo 😁co beha po byte je podľa mňa záväzok.. Tiež s tým bojujem.. Ci sa bojí.. Alebo ma naozaj nemiluje.. Sme na bode mrazu.. Všade svadby zásnuby a ja nič a to mam chlapa ktorý sa chce ženiť.. 😔
@alaguema V podstate mas pravdu. Nemam im to za zle. No je to pre mna citliva tema. Viem ze sa to tyka mna. Len vravim ze je to taka achilova pata. Do ktorej ludia sparaju. A nie, nemyslim si ze sa beru aby ma nastvali. Len ide o to ze ak by si ty napr. Chcela dieta no nedarilo by sa ti a ludia by rodili okolo teba nedotklo by sa ta to? Ano som si vedoma ze som plna pochybnosti. Nechcem menit priatela. Ale svoje zmyslanie a pohlad na vec. Nemyslim si ze tym placom som ho manipulovala. Len dolahlo a neudrzala som to a ked sa pytal co sa deje tak som mu mala klamat? Viem ze to ani tak nieje o svadbe samotnej. Naozaj sama neviem preco mi na Tom zalezi.
@sima789 Jeden múdry človek raz povedal ze "veci niesú dobré alebo zlé, sú také ako ich prežívame". Ide len o to ako celú túto situáciu prežívaš ty. Je vlastne úplne jedno ako to mali ostatní vo vzťahu, tvoja situácia je táká ako ju prežívaš a preto ti nikto nemôže radiť čo by si mala a nemala urobiť. Ked budeš sama voči sebe úprimná a otvorená vidieť veci tak ako naozaj sú, rozhodneš sa správne. Ale myslím si že ked sa niekto rozhodne pre tak krásny a zodpovedný stav ako je manželstvo musí byť v tom rozhodnutí pokoj. Manželstvo je krásne ale často veľmi náročné 😉
Prajem veľa síl a čistú hlavu.
@sima789 ja si myslím, že ak sa raz muž nechce ženiť, tak sa nebude a žiadne výlevy ho k tomu nedotlačia. Je to príliš veľký zavazok, aby to urobil len na základe donútenia. Čiže ak ta požiada o ruku, mal by to myslieť vazne. Napr naše zásnuby boli jedno veľké fiasko, je tomu už pár rokov, ale nemá to absolutne vplyv na naše šťastne manželstvo a vzťah...Teraz sa na tom obaja smejeme, manželstvo by nebolo o nič hodnotnejšie, keby som mala zásnuby ako z rozprávky..O tom to nie je, nerieš to až tak. Prejde pár rokov a budeš riesit úplne iné veci, oveľa dôležitejšie- rodinu, deti a pod..
@skorpionka1987 Aspon ma vies pochopit co sa mi odohrava v hlave. Drzim palce✊
@29simona29 Dakujem❤️ viem ze na prvy pohlad je to banalita. A neviem ci za tym nieje vnutorna neistota no fakt je to citlive
@sima789 mna môj muž požiadal o ruku po 13 rokoch, nikdy som na neho netlačila, vôbec som to neriešila, nikdy som nebola vydajachtivá, takže to bolo asi moje plus. Okolie to neriešilo, a ked sa už niekto našiel a opýtal sa kedy sa vydám, tak som odpovedala že v sobotu. Paradox je že som sa vydávala v piatok. xixixix.