Ženy mám problém ktorý vôbec nechápem... Neustále sa vraciam do priateľovej minulosti a aj do tej svojej .. proste neviem sa vysporiadať s mojou minulosťou a aj s jeho neustále spomínam svojích bývalých priateľov s ktorými som dobré vzťahy nemala a celkovo vyčítam si strašne veľa vecí,ako aj to že som si s nimi začala, vyčítam si vecí ktoré som spravila zle,zožiera má to duševné atď... Poraďte ako s tým bojovať pretože už si neviem dať rady a bojím sa že mi v tomto psychológ nepomôže len ma vypočuje a to je všetko...
Vyčítam si napríklad to že som sa nechala predošlom vzťahu okradnúť o peniaze a nie malé v ďalšom vzťahu zasa to že som sa nechala týrať... Proste zožiera má to neustále výčitky...Neviem to zahodiť za hlavu.. Neviem ako mám
Robila (konala, správala si sa) vtedy tak, ako si vedela. Teraz, keď vieš lepšie (inak), môžeš sa správať inak. Takže nemá dôvod sa hnevať na seba a si vyčítať niečo, keďže v tom období si sa správala tak, ako si vedela. Ak by trebalo niekomu sa ospravedlniť, tak to samozrejme urob. Ale nebičuj sa. Každý má niečo v minulosti, čo zo súčasného hľadiska, keď už je poučený, vyzretejší, by konal inak. Ale minulosť sa nedá zmeniť. Dá sa z nej len poučiť. Dá sa zmeniť uhol pohľadu na minulosť, prijať ju.
Ešte som čítala spôsob napr. že správajte sa k sebe ako by ste sa správali k najlepšiemu priateľovi (láskavo). Jeho by ste nešli týrať výčitkami. Ale prejavili by ste súcit.
Odpusti si,proste si nejaky vecer sadni pospominaj co bolo a tie situacie si odpusti kľudne nahlas sama pre seba,poplac si polutuj sa a odpusti a potom dvihni hlavu a zahod to za seba a zi dalej.... jednoduché to nie je ale skusit môžeš
Možno si potrebuješ niečo vyriešiť z minulosti, skús regresnu terapiu alebo rodinné konštelácie. To by mohlo pomôcť a hlavne si nič nevyčítaj, robila si najlepšie, čo si v tom čase vedela. Ak si niekomu ublížila, tak mu napíš list, kde sa ospravedlnis, nemusíš ho odoslať. Môžeš ho spáliť alebo roztrhať na kúsky a hodiť do koša. Uľaví sa ti.
Treba to jednoducho prijať ... sú to skúšky, lekcie, chyby, na základe ktorých sa učíš, ktoré Ťa formujú, robia z Teba človeka, akým si dnes ... ak potrebuješ kričať, krič, ak potrebuješ plakať, plač ... každá rana musí vyhnisať, aj tá na duši, inak sa nezahojí a stále budeš "chyby minulosti" tlačiť pred sebou.
Mozno to nedokazes hodit za hlavu, lebo to tak nema byt. Mozno potrebujes o tych veciach premyslat aby si sa z nich poucila do buducna. Mozno ak by si ich hodila za hlavu, tak zase skoncis vo vztahu, kde budes tyrana... proste su to take tvoje kontrolky. Mozno ak sa prestanes snazit ich vypnut, tak zistis, ze sa s nimi da celkom dobre zit. Ono tie zazitky budu uz naveky tvojou sucastou. Nesnaz sa toho zbavit. Prijmi to. Ale na druhej strane je mozne ze tie kontrolky blikaju ako odtrhnute z retaze a stresuju ta.
Vravim "mozno" lebo nie som ziadny odbornik... ten psycholog by ti podla mna vedel pomoct pochopit samu seba. Ak ti nesadne prvy, ku ktoremu pojdes, skus dalsieho. Aj oni su rozny odbornici.. jeden lepsi, jeden horsi.
A nemas ty teraz nejake tazkosti? LEbo myslim, ze ak by si bola v sucastnosti stastna, nevrtala by si sa v tom, nerpichadzali by tie vycitky. Clovek niekedy hlada suvislosti, napr. ze karma je zdarma, ak sa nam nedari, hladame, ze preco sme si to zasluzili a nachadzame nieco negativne, lebo to mame kazdy. Tak skus odstranit to, co ti robi tazkosti v sucasnosti. Moj nazor.
Potrebujes odpustenie. Sebe, tym, co ti ublizili, mozno musis odpustit aj Bohu, ak si krestanka, ....mozno vselikomu. Odpustenie dava slobodu a moznost novych zaciatkov.