Mám umiestniť mentálne chorého brata do DSS?
Začnem tým. Vyrastal som odmalička v ťažkých podmienkach..otec totiž bol alkoholik a schizofrenik..nato sa mame narodili moji bratia obaja postihnutý, ja som jediný zdravý. Bolo to peklo detstvo ,ale do tej 14tky som to dal potom už bolo lepšie..ale k veci.. Mama nezvládla výchovu oboch chorých bratov pre otca tak staršieho umiestnila do ústavu od 5tich rokov. Mladší ostal je chodiaci rozpráva ale kto vie čo je mentálny postihnutý človek tak vie očom píšem..ja som medzitým pomáhal tiež dalo sa otec sa ukludnil trocha no pred 5 timi rokmi mi zomrela mama na rakovinu bol to šok.. staral som sa oňu 10rokov bola celkom silná,ale otec jej to neuľahčoval no tak som brata vzal k sebe bývať.Staram sa oňho ma čo chce chodieva do denného stacionara..pred rokom otec umrel a všetko ostalo na mňa ..mám pri sebe aj dcérku tínedžerka o ktorú sa starám.ide Oto,že nemám srdce ho umiestniť do zariadenia je namňa naviazany pred rokom som tak urobil odišiel do zahraničia a po mesiaci sa vrátil. Aj preto že dcera bola sama doma a nezvládla to ..teraz bude už plnoleta. Čo by ste urobili vy? Ja miestami psychicky nevladzem musím byť stále usmiaty byť aktívny hoci niekedy nemám náladu. Som ešte v dobrých rokoch..mam ešte deti z predošlého manželstva neplnolete a teraz neviem či mám byť z bratom a nechať budúcnosť deti na" náhodu " alebo dať brata do DSS. Už mu ťahá na 40tku a už mu ten denný stacionár nestačí chce stále niečo robiť byť medzi" svojimi " a ja sa zamestnať nemôžem mal som aj priateľku ale to sa nedá v byte takto ..tak som to ukončil proste niekedy sa cítim ako vyhorety..každý deň to isté a viem,že raz ho budem musieť dať lebo bude mať svoje roky a ja to nezvládnem a potom zomnov čo bude keď sa teraz nepostaram o seba o deti a svoj život ..každý mi to vraví..no mne je ho ľúto vďaka.
Aj ja by som dala ak je možnosť. Navštevoval, zaujimat a strát sa môžeš stále o neho aj potom.
Áno, dala by som ho do DSS. Určite ho však pravidelne navštevuj.
A ten druhy brat v ustave sa ma ako?
@nane27 vôbec ti toto rozhodnutie nezávidím, musí to byt ťažké.. ale je super ako si sa o neho doteraz staral, obetoval si mu kus zivota. Ak je možnosť tak by som ho dala, navštevovať ho určite budeš, a myslím že jemu bude dobre, bude o neho dobre postarané, a aj tebe sa “uľaví” .
Je možné dať bratov do rovnakého zariadenia ? Poznajú sa ?to by uľahčilo situáciu
A toho druhého brata v ústave navštevuješ. Však ho daj uvidíš ako sa bude tam mať. Jasné je to ťažké však sa staráš roky ale aby si si nezničil zdravie. Opatrovať mentálne postihnutého aj že dospelého 40 ročného a je to večne dieťa. Ak je na teba naviazaný viem je to pre teba veľmi ťažké urobiť. To máš ako od mala postihnuté starať sa nie je pre každého mala som takú dcérku už zomrela ale nikdy by som nedokázala ju dať do ústavu bola s nami doma od začiatku až po posledný výdych viem že to máš ťažké viem to pochopiť. Skús vždy je možnosť ho vziať domov. Ak to bude po blízku že by si každý deň zašiel tak si myslím že to bude dobre. Vieš bol doma cele dni okrem denného stacionára a teraz veľká zmena v kolektíve nie každý každého má rád sme rôzny ľudia však skús uvidíš. Mám kamarátku mala dvoch mentálne postihnutých bratov. Obaja dospelý. Pokiaľ žila mama boli doma a teraz mama zomrela tak sú v ústave najprv ísť nechceli ale museli lebo sami by nedokázali fungovať. Naposledy išla za ním tak o tom aby sa vrátili domov ich akože volala nechceli ani počuť. Načo že by chodili domov tu mame všetko čo potrebujeme. A sú spokojný. Držím palce nech sa rozhodneš správne.
Tak ja som momentálne vymenila kancelársku prácu za prácu v DSS, uz som bola vyhorena, potrebovala som zmenu a poviem ti, vôbec sa neboj. Majú tam denný program, v lete aj vylety, venuje sa im tam a väčšina je naozaj spokojná. Sú medzi svojimi a majú svoje priateľstvá. Kým som tam nebola tiež som si kadečo myslela, ale skutočnosť je iná. Naozaj sa neboj, brat tam bude spokojný. Budeš chodiť na návštevy, môžeš si ho zobrať aj domov na návštevu a myslím, že budete všetci spokojný.
@nane27 si na seba veľmi prísny. Áno je to ťažké rozhodnutie, ale takto sa znicis. Ak finančne vieš utiahnuť zariadenie, tak tam brata daj. Bude medzi svojimi, môžeš ho navštevovať. Ale budeš mať zároveň svoj vlastný život a ten čas môžeš venovať práci, svojim vlastným deťom, atď.
@nane27 máš ťažké rozhodnutie viem o čom hovorím mám ťažko postihnutú dcéru autistka ma 12 rokov mentálne je na 2 rokoch chodí zatiaľ do denného sanatória zatiaľ ja 50 muž 56 rokov zblafame a vermi je to už teraz niekedy ťažké ale nechceme ju zatiaľ dávať na trvalo do dss a mám dosť obavy že to vekom ani nepôjde je problém s miestami a čakačke sú aj 10 15 rokov pre dospelých dss ani nie sú tak sa o ňu časom budú musieť postarať jej starší zdraví surodenci ma štyroch a keď sa to nebude naozaj dať dúfam že bude môcť niekde byt buď s bratmi alebo sestrou alebo v nejakej dss a ty ak máš možnosť skús ak sa ti podarí umiestniť bude to dobre pre vás oboch držím ti päste
Ahoj. Je to od teba ako brata úplne úžasné, že si sa takto staral o svojho brata...ale myslím, že už je čas pomaly myslieť aj na seba a tvoje potreby.
V žiadnom prípade nemaj zle svedomie kvôli tomu....snáď ti ani okolie nebude prilievat. V zahraničí je úplne normálne a bežné, že osoby s postihnutím po dovŕšení 18 rokov idú do zariadenia. S osobami ktoré sa do zariadenia dostali neskôr, keďže sa k nich starali.pribuzní, boli potom dosť veľké problémy, čo sa týkalo integrácii. Lebo poväčšine doma všetci skákali ako.oni pískali a to už teda v zariadení tak nefunguje.
Každopádne by som sa po nejakom poobzerala. Neviem či je na Slovensku taka možnosť, že by tam brat išiel najskôr pozrieť iba na víkend, u nás (ja pracujem v domove s osobami s postihnutím ale vo Švajčiarsku) taka možnosť je a potom.nasleduje skúšobná 3 mesačná doba.
Hlavne by som zistila ako je na tom konkrétny domov, čo sa týka starostlivosti, počtu personálu atď. A ak by bolo treba a dalo sa, radšej vybrala niečo lepšie a doplatila (ak je z čoho). Ty hi ho stále budeš môcť k sebe vziať na sviatky, víkend alebo hocikedy navštíviť, to problém nebude.
Ja pracujem v. Domove 17.rokov, máme na oddelení 7 klientov a v službe sme minimálne 3.ja. Dúfam že aj na Slovensku sa už kvalita a starostlivosť posunula pozitívnym smerom.
Držím palce pri vybere.
@nane27 uplne chapem,ze co je to starat sa o takehoto cloveka. my sme takto museli dat blizkeho pribuzneho dds.ako tazky psychiatricky pacient.srdce mi to trhalo.skusali sme sa o neho starat vsemozne.uz treti rok co tam je musim zhodnotit,ze sme urobili dobre.tazko si zvykal prve dva mesiace.teraz je spokojny.ma tam svoj system,rezim,rutinu.je v cistom a pod dozorom.lekara ma po ruke.navstevy neobmedzene.bravame ho na sviatky a nedele.a musim uznat,ze sa tam stabilizoval aj zdravotne.nemaj vycitky.robis co mozes.ale tiez nemas silu neobmedzene.umiestni ho.ved ho mozes navstevovat aj kazdy den.
@nane27 Najvacsim trapenim pre rodicov chorych deti je: "co bude, ak my nebudeme". Mam choru dceru a bola by som najviac stastna, ak by sa niekedy jej surodenci zachovali tak ako ty, vzali si ju k sebe a starali sa. Ale jedine ak by boli o tom vnutorne presvedceni a aj tak v zivote stastni. Ak sa rozhodnes pre dss, prosim bud mu aj tak nablizku.
@nane27 zariadenie....slúži...Maju tam fajn program a je to aspoň zamestnanie pre ľudí, ktorí túto prácu radi robia na 8 hodin.....je to iné ako keď si s ním stále.
Normálne je to služba, na ktorú má narok
To je premňa nočná mora.Mam starsie 2 zdrave dievčatá 18 a 15 ročne.A najmladsiu mentalne znevyhodnenu +ine choroby 9ročnu.Strasne sa toho bojim ,ze im ju necham na krku keď zomriem.Ľubim ju velmi no toto ma velmi trapi.
Asi by bolo najlepsie ho umiestnit do zariadenia, aj ked to je tazke a mas moj obdiv za tolku obetu a starostlivost o rodinu, co si robil doteraz.
@veverickav aj mna by to zaujimalo
A hlavne, ako pises, mas aj svoje deti, mozno to znie tvrdo, ale aj oni potrebuju tvoju starostlivost, ono nikdy clovek neuspokoji tie potreby blizkych naookolo, ale myslim, ze aj tvoje deti ta potrebuju a je super, ze si sa doteraz staral aj o brata.
@trojnasobnamama úplne vás chápem..toto prežívala aj moja neboha mama no ja som jej sľúbil že sa oňho postarám..no na druhej strane jej bolo ľúto že nebudem ja šťastný no ja som bol aj som len už to niekedy nezvládam predsa som chlap v naj rokoch ..mama mi vravela postaráj sa ak tu nebudem a ak to bude nateba už veľa tak ho daj do zariadenia ale neopúšťa ho .. navštevuj ho buď mu bratom naďalej😢
@nane27 áno, dala by som ho do zariadenia. Bude tam mat riadnu starostlivosti Denny program a aj on bude mat nejaký životný priestor bez toho aby bol niekomu na krku