Mám smutný život

Nemáš ani sestry ,sesternice mamu,švagrinej,bývalé kolegyne? Aby si sa s niekým stretla a vyšla si ..alebo sa prihlas do skupín mamičky s postihnutými deťmi a tam si s niekým popis o svojpm dieťati.Mozno tam spoznas spriaznenú dušu.

Akú máš diagnózu? Ako veľké deti? Pozri sa, buď rada že máš deti a máš muža, na všetkom sa dá pracovať aj keď je to ťažké, aj keď si myslíš že to nedavas tak ver tomu že dáš to. Keď to medzi tebou a mužom neklape, prečo problém nevyriešite? Neviem teda v čom máte problém ale všetko sa dá riešiť. A čo sa týka chorého dieťatka tak to má mrzí ale nepíšeš akú dg. má, čo presne, čiže neviem si to predstaviť, ale buď rada že ich máš, aj keď je to isto ťažké . Čo sa týka zas toho že nemáš nikoho v okoli, nikam nechodíš, tak sa necuduj že nikoho nespoznáš, neviem koľko majú deti rokov, ale ak sú menšie, choďte niekam do kútika, alebo niekam na ihrisko, raz dva sa zoznamiš, len treba otvoriť usta a byt otvorená novým vzťahom. Ak sú deti väčšie tak sa dohodni s manželom ze ich vyzdvihne zo školy on, 2x-3x do týždňa, najdi si nejaké odreagovanie, fitko, plávanie, skupinový tréning, tanec, hocičo čím zaplniš čas a hlavne si oddýchne hlava. Čas pre seba je veľmi dôležitý. A verím v to ze určite máš v rodine niekoho s kým by si mohla v pohode tráviť čas, ak teda nežijú 1000km daleko 😀

povedz to lekarke. mozno treba inak nadstavit liecbu.

Zmen AD. Tieto nefunguju, pretoze to co popisujes znie ako stredne tazka depresia. Ak sa podari Ta nastavit na liecbu, vyrazne sa Ti ulavi.
Pisem z vlastnej skusenosti.

Kľudne mi napíš, tiež sa cítim sama..

To je tvoj pohľad, opisuješ, ako vidíš ty svoj život. Ale keď berieš AD, asi to je len tvoj pocit. Nemá každý na ružiach ustlané, ale majú iný postoj, inú povahu, tak to riešia bez AD. Treba sa tešiť z toho, čo máš, hľadať pozitívnu stránku vecí. 😉