Mám skoro 40, nemám partnera a túžim byť mamou
Pekný deň prajem. Vlastne ani neviem, čo čakám len potrebujem zo seba dostat frustraciu. Všetcia v mojom okolí už čakajú, alebo majú dieťa. Doprajem, teším sa, poľúbim. Krstňiatko a neter milujem nadovšetko. Nezávidím nikomu tehotenstvo, len mi je smutno. Vo vnútri som zlomená. Čoraz väčšiu túžbu po vlastnom bábätku vytesniť neviem. Stále na to myslím. Nemám partnera. Mam pomaly 40 rokov a viem, že sa musím zmieriť s tym ako deti mať nebudem asi nestihnem. Ako sa s tym vyrovnať? S tou prázdnotou. S láskou, ktorú nemám komu dať?
Prosím nepíšte mi útechu, aj keď viem, že to myslíte dobre, ale žena ktorá dieťa má to nikdy nepochopí ako sa cítim.
Skús aktívnejšie hľadať partnera, choď na rande aj viackrát do mesiaca a uvidíš, neverím že by si do 2 rokov aktívneho randenia nenašla niekoho. Ešte stíhaš 😉
Aktivnejsie hladanie partnera, daj sancu zoznamkam, pouzi filtre, ale hladaj.
No a ja osobne citit to ako Ty, dala by som sa do nejakej "sluzby" ktora Ta bude naplnat a trosku tento pocit kompenzovat, ak sa na to citis,... napriklad projekt Buddy a podobne. 🙂
Zvazovala si moznost slobodnej mamicky?
nemusis sa zmierit s nicim.. kludne mozes mat este rodinu
ale to, ze mas 40 a nemas partnera, aj ked tuzis po rodine, ma nejaku pricinu.. a s tym treba popracovat, asi treba v niecom zmenit pristup, zmyslanie, aby si teda niekoho mohla stretnut
aktivne hladanie partnera moc neodporucam, hlavne, ak za tym bude ta tuzba po dietati.. to nemusi dopadnut dobre..
@beata_k no keby sa to u nás dalo, žiaľ nedá sa. A oklamať nejakého muža mi príde ako veľmi veľký podvod.
Ja ťa chápem, nemám tiež málo rokov a dieťa nikde a ani nie je vo vyhliadke na blízku dobu. Ale osobne si nemyslím zase, že dieťa je automaticky záruka šťastného života a naplnenia, že všetci rodičia už navždy majú naplnené životy a žiaria šťastím, to je len taká dogma. Samozrejme, je to niečo nové, niečo čo by možno bolo fajn skúsiť a čas kedy sa to dá skúsiť je hlavne pri žene obmedzený. Ale či bude dieťa alebo nie, ani jedno ani druhé nie je zárukou šťastia alebo nešťastia, treba proste si nájsť v živote miesto a naplnenie. Dieťa by určite nemalo byť zmyslom a naplnením života, ak v 18tke odíde žiť do Ameriky a ostane tam čo budeš robiť? Skočíš pod vlak alebo budeš nešťastná do konca života? Podľa mňa šťastie človeka nemôže byť závislé od niekoho, musí vychádzať z neho. Ale ja tu svoju cestu tiež v živote len hľadám ešte.
Ja zase nie som zatvorená doma a neplačem do vankúša. Mám svoju rodinu, a sme celkom súdržná rodina a máme sa radi. Mám prácu, kamarátov, záľuby. Neterku. Áno som viac introvert, ale nemám problém sa rozprávať s cudzími ľuďmi. Nie som úplne najstihlejsia, ale veľa za to môže zdravie, štítna žlaza aj genetika. Cvičím a stravujem sa normálne a zdravo. Myslím že som v kolektívne aj celkom obľúbená, ľudia ma majú radi, často sa mi zdoveruju, žiadajú radu. Obliekam sa pekne, starám sa o seba. Kde je problém, netuším. Asi mám len smolu.
@marsmykkok ďakujem, že ma chápeš. Ja si ale nemyslím, že dieťa potrebujem vlastniť. Pokiaľ sa odsťahuje v 18 na iný kontinent a urobí ho to šťastným, prečo by som skákala pod vlak. Ja som celkom šťastná v živote, viem sú ľudia ktorí sú na tom horšie než ja. Len biologické hodiny už vážne tikajú. Želám ti nech nájdeš, čo v živote hľadáš. ❤️
smolu? a mala si uz nejake vztahy?
Staň sa profi mamou a vezmi si dieťa do pestúnskej starostlivosti
Aj tebe želám všetko dobré autorka. Ale asi fakt ostáva nám byť len otvorené novým vzťahom, známostiam, ale zároveň sa zmieriť s tým, že možno nám súdené nie je byť mamou a tak to má byť a nejako ísť hlavou proti múru (napríklad sa dať niekým len oplodniť) nie je správna cesta. Ak nebudeme matky, možno to má nejaký dôvod a má to tak byť. Ak budete, tak to tiež tak má byť. A nejako tie biologické hodiny nepočúvať, hoci je to ťažké, hlavne podľa mňa okolie, to vie veľmi zvýšiť hlasitosť ich tikania a pripomenúť, že je najvyšší čas.
Všetko v živote má nejaký zmysel. Nemáme vždy to po čom túžime. Ale mať dobrú rodinu je veľký dar. Mať niekoho komu môžeš dôverovať. Za kým ísť ked ti je ťažko. Prajem ti krásne chvíle s tvojou rodinou. Pevné zdravie a veľa krásnych spoločných zážitkov.
Nemusis ho klamat. Ver, ze sa najdu aj darcovia spermii a tym to pre nich hasne.
Sestra mojej švagriny tiež bola dlho sama, bola len krstnou mamou. Milá, dobrá žena. Keď mala 40, ešte aj zo zdravotných dôvodov podstúpila hysterektomiu. Asi rok potom stretla super chlapa, slobodného, dokonca z vedľajšej dediny. Asi sa cele roky obchádzali. Bola svadba a až na dieťa bolo všetko super, čo bola škoda, keďže sú to obidvaja úžasní ľudia. No a minulý rok, ona mala 47 sa im podarila adopcia, asi dvojmesačné bábätko. Teraz sú úplná, šťastná rodinka. Takže nezufaj, možno aj na teba ešte to tvoje šťastie čaká.
Ja budem mat 38 a tiež za celé roky neviem nikoho normálneho stretnúť, pritom vyzeram dobre, mam super postavu, dlhé vlasy, svoj byt, VS, pracu, nefajčím. A tiež mam problém niekoho normálneho stretnúť. Podľa mňa kvalitní muzi sa rozoberu do veku 25 rokov a potom si zeny ten nepoužiteľný zvyšok točia dookola. Ja som s tým zmierenia, proste na nás neostalo.
V druhej diskusii o tom ako mať dieťa cez umele oplodnenie ak je žena single tak tam som písala môj postoj k tomu. Tak to prekopirujem.
"Úprimne? Možno by som hľadala gay muža, ktorý túži po dieťati a mať dieťa by bol kompromis pre vás oboch. Je veľa mužov, ktorí túžia po dieťati a toto by som dala napríklad na zoznamke a dala tomu pár mesiacov. Osobne ak by mi blikali bio hodiny, tak by som si spravila dieťa hoc s niekym kto možno nie je moja najväčšia láska, ale budem mať z neho pocit že dieťa je aj pre neho priorita a uvidíš možno to vyjde a ak nie, ty budeš mať dieťa...
Osobne úplne si dať iba spraviť dieťa mi príde veľmi zlé aby to dieťa nemalo žiadneho otca. Teda ak je potenciál, že to nie je žiaden zlý človek, len nepasuje ti v partnerskom vzťahu."
Takže nič nie je podľa mňa stratené a určite by som to riešila či takto alebo naozaj "silene" hľadala partnera ktorý by bol takto naladený, že chce dieťa, zhodli by ste sa na výchove a ako vravím nemusí byť z toho láska ako hrom, možno príde neskôr a možno budete kamaráti a pôjdete inou cestou. Nie vždy život je ideálny, ale niekedy je lepšie mať dieťa s niekym kto mi príde perspektívny do života voči dieťaťu. 🙂
Ja uz sice mam dospele deti, ale rozviedla som sa a toho praveho som stretla par rokov pred 50tkou. Stary mladenec, akurat ho opustila dlhorocna partnerka. Kvoli mne urobil vela zmien v zivote a ja tiez.. takze sanca je stale, len treba tomu verit a mozno aj trosku pomoct.. 🙂
ja síce deti nemám teda nechcem,som opačný typ teba,v živote som nepočula nijaké bio hodiny tikať a to už mám pomaličky 35 ale to je jedno.No škoda že nemáš material teda spermie nejakého kamaráta,známeho alebo čo a skúsiť metodu injekčnou striekačkou aj doma sama .Možno by vyšlo možno nie ale za pokus by stálo
Neuvazovala si nad adopciou alebo umelym oplodnenim ako slobodna mamicka?
Kukni na tuto temu.
https://www.modrykonik.sk/forum/asistovana-reprodukcia/umele-oplodnenie-slobodnej-zeny-2/?page=4#post-86443208
Ak clovek vie cakat,deju sa velke veci…poznam pripady zien,kedy si nasli partnera po 40 a otehotneli…treba skusat a skusat…skus badoo, zoznamky a pod. V dnesnej dobe je tazsie najst si niekoho len tak na ulici,ale ja mam napr manzela z badoo a sme spolu 8rokov a mame 2deti…skusaj skusaj skusaj!
@marsmykkok určite to nie je žiadna dogma,túžba po dieťati je prirodzená túžba a človek,ktorý po nej túži a nemá ju naplnenú,môže byť z toho nešťastný,a ak dieťa odíde?veď hádam nemá sedieť celý život pri peci,hlavne je,že je živé a zdravé,životaschopné,pripravené čelit životu,aj to je úloha rodiča,a nie ľahká,vychovať dieťa je záležitosť,na ktorú neexistuje šablóna,a rodič sa učí celý zivot
Neda sa zmierit s niecim,po com tvoje srdce tuzi..ked si to velmi prajes,neda sa povedat si,ze tak nebude to a koniec. Cely zivot by si bola nestastna. Ak by si to prijala,ze ozaj prijimas co ti zivot dava aj nedava,tak je to ine. U teba to tak asi ale nie je. Ja by som si sla za svojim snom. Bud cez adopciu,pestunsku alebo si aktivne hladala partnera a rovno do postele.. Pokial ale rovnako ako po dietati tuzis i po partnerovi,s ktorym to dieta mat budes tak to co spominam nie je cesta. Skus si samej sebe pokladat otazky,ci chces vlastne dieta,ci adoptovane,ci od manzela,atd atd.. drzim palce aby si nasla tie spravne odpovede.
Na tvojom mieste, ak by som bola fin. zabezpecena, stala by som sa slobodnou mamickou. Su krajiny, kde ti spravia umele oplodnenie, aj ked nemas partnera. Ak ti mozem poradit, asi najblizsie k SK tuto sluzbu ponukaju v Berline (pozor nie v kazdom Bundeslande v DE je to povolene, v Berline je). Samozrejme, ako samoplatca.
@autorka skus, sama pred sebou byt absolutne uprimna, preco si zatial nestretla vhodneho muza (hoci len na dieta). Nie racionalizacie, vyhoborky, sebaklamy.... ked toto spracujes, zistis ako to zmenit. Mas za sebou cca 20 rokov randenia. Kolko krat si bola na rande za ostatnych 5 rokov? Ako si randila v cca 25? Zober papier a spis (uprimne) poziadavky ake mas na muza.
Ja som tiež skákala na posledný vlak. Tesne pred 39 sme sa zoznámili, v v 40.tke sa narodil synček, v 43 dcérka.
Takže ešte by som nehadzala flintu do žita, ale skúšala šťastie ďalej.
Nenasiel sa doteraz vhodny adept na otecka, ako je to mozne? Naozaj ma to zaujima.