Ahojte.
Mám 20 rokov priateľ 24 a chodíme spolu tretí rok...(deti nemáme) Postupom času však vyprchala vášeň. Ja som nikdy netúžila po pravidelnom sexe, mám nejaké traumy atď. tak to takmer vôbec nepotrebujem. Môj priateľ miloval sex. Bol to cieľavedomý mladý chlap..Chodil do roboty...Mal vedľajšie biznisy...Žil naplno...Mal sny...Lenže ja som na neho začala pôsobiť..Chcel ma vytiahnuť z depresie a ja som ho stiahla...Mala som ťažké detstvo. On bol optimista teraz je pesimista a paranoidný. Proste sa cítim že som ho zničila... Samozrejmé nemôžem tvrdiť že za všetko môžem ja...Ale veľkú časť.verim že keby mal aspon pravidelný sex cítil by sa ako poriadny chlap...Mne na ňom záleží a chcem aby žil naplno..Ja by som sa postupom času možno dostala zo psych. Problémov ale pre nho už môže v tom čase byť neskoro, aj na ten sex...Teraz je mladý..Čo sa týka lásky jemu na mne záleží, zatiaľ ma nepodviedol a myslím že len ťažko by ma.. a od sexu si už odvykol..Už ho nepotrebuje..Cítim sa veľmi zle za toto ako som ho zmenila...Ľúbime sa..Ale trpíme kolo tomu..Aj ja..Lebo aj on má chyby...A to čo som z neho spravila..By asi nikto nechcel mať doma.. poraďte.. Snažiť sa ďalej alebo ho nechať ísť... Ďakujem
terapia pre oboch, psychologa si mala navštíviť už dávno, lebo sa to s tebou bude ťahať celý život
Psychológa som navštevovala a aj budem 🙂 len to nejde len tak rýchlo
Ty si priatela neznicila' on uz bol taky, takze taketo somariny si nenahovaraj' ale ten psycholog pomoze aj jemu
mne to tiež tak príde, že sa príliš do toho hĺbiš... úvahy nechaj na psychológa,
kým nie sú deti, najdi si koníčky- pohyb, tanec...venuj sa niečomu, čo ťa zaujíma- umenie, varenie, zdravie
najdite si spoločné hobby- šport, tanec, skúšajte všeličo, ked už nič iné aspon turistiku, - treba vypnúť od stereotypu, od problemov, vyvetrať si hlavu, naša rodina sa nikde tak dobre neporozpráva ako na 4 hodinovej túre a náš spoločný tanečný kurz- dve polená, my sme sa nasmiali ako na 100 rokov dopredu... a príde j chuť na sex
nič nie je horšie ako sedieť doma, kukať do blba a ľutovať čo bolo... rieš budúcnosť, plánuj, teš sa zo spoločných zážitkov
@lenka1997 pomohla by párová terapia u psychológa. Ak je človek zdravý, tak nikto z neho neurobí pesimistu a nedostane z toho druhého depresiu. Depresia nie je chytľavá choroba, ale môže sa vyvinúť z nejakého neriešeného problému. Podvedomie neovplyvníš. Ste obaja mladí, ak treba, tak choďte na párovú terapiu, to by vám pomohlo a samozrejme zveľaďovať svoje koníčky.
👍😀
@lenka1997 vášen časom vyprchá v kazdom vztahu, neviem čo si čakala...Rieš si svoje traumy a neubíjaj nimi svojho partnera. Pesimizmus ani depresia nie je nákazlivá ako chrípka, ale ak ma človek pri sebe ,,komplikovaného,, partnera (ako ty) ktorý má traumy, bloky, furt ho treba povzbudzovat, podporovat...skrátka človek viac dáva ako dostáva, tak sa nečudujem, že časom vyhorí a je frustrovaný ako tvoj partner.
Preboha. A čo keby ste sa jednoducho prestali riešiť a vymýšľať čo ste si spôsobili a namiesto toho si začali užívať jeden druhého? Tvrdíš že sa ľúbite, tak sa tak aj správajte! Vážte si to čo máte, verte si, rozprávajte sa a milujte sa. Netreba hľadať problémy tam kde naozaj byť nemusia.
Psychické problémy naozaj nie sú nákazlivé.
Neviem nakoľko je tvoj názor na jeho psychiku (a zdôvodnenie tohto stavu) založené na vašej komunikácií a nakoľko je to len tvoj osobný názor.
Čo s tým? Rozhovor. Úprimný dlhý rozhovor - ako sa cítite sami v sebe, či ste spokojní jeden vedľa druhého, vaše plány do budúcnosti, čo môžete (a chcete) robiť pre zlepšenie vášho vzťahu - spoločné aktivity, párová terapia.... A potom to najdôležitejšie - niečo s tým robiť - buď sa váš vzťah zlepší alebo zistíte, že treba ísť od seba.
Nemyslím, že si ho zničila ale je možné, že vzťah s tebou je pre neho psychicky vyčerpávajúci - pokiaľ tvoje problémy ovplyvňujú tvoj (a vo vzťahu teda aj jeho) každodenný život. Pokiaľ je to veľký vplyv ... popravde je ťažké aj v pevnom vzťahu keď problém príde neskôr, nieto vo vzťahu, kde to týmto ťažkým krokom funguje od začiatku, tým skôr že se obaja mladí.
Nie nadarmo sa vraví, že človek by si mal najskôr upratať sám v sebe kým vojde do vzťahu. A to je možno chyba vášho vzťahu - nie si na to pripravená a preto nemôžeš byť partnerka. Alebo si aspoň nebola v čase keď sa váš vzťah mal budovať v základoch.
Pokiaľ sa ľúbite, neexistuje aby ste to nevyriešili. Ak dvaja chcú, cesta sa nájde.
Pravidelný sex mu síce zlepší náladu ale ak ty si proti rovnako ako on je za ... len to prehĺbi tvoj odpor k intimite. Druhá vec ... sex a milovanie nie je to isté - zrejme po svojich skúsenostiach nebudeš milovníčkou čistého sexu z čistej vášne ale nežné a sladké milovanie je úplne iný zážitok. Pokiaľ však intimita vo vašom vzťahu úplne chýba ... nie je to fukčný vzťah .... teda pokiaľ nie ste obaja rovnako nastavení. V tom prípade by ti bolo asi lepšie s niekým skôr asexuálnym - áno aj takí muži sú. Sex nepotrebuješ ale intimitu vo vzťahu budovať treba - spája. Stačia dotyky, objatia, bozky, pohladenia ... proste malé neverbálne "som tu, teším sa z tvojej prítomnosti".
@lenka1997 Ničím z toho si ho nenakazila. Môže to byť aj vyšším pracovným nasadením. Občas totižto môže prísť k Burn-outu a vačšina ludí si to uvedomí až keď sú už na tom veľmi zle.
Síce neviem ako si on od sexu odvikol, to by ma aj trochu zaujímalo ako sa to dá. Skôr asi rešpektuje tvoje potreby a v tom je rozdiel.
Ale určite to je na vážnu debatu.
Pre teba len tolko, skus sa nepozerať do zadu, ale ži v prítomnosti a mysli na budúcnosť. Čo bolo bolo, to už niako neovplyvníš a zbytočne sa len zožieraš.
@lenka1997 máš len 20 rokov, život pred sebou, máš chlapca, čo Ťa má očividne rád, keď s Tebou toto prežíva a snaží sa Ti pomôcť. Všetci si čo to nesieme z detstva. Urob hrubú čiaru za minulosťou, prežívaj prítomnosť, užívaj si to, čo máš, čo bolo, bolo. Ak máš problém v sexe, rozprávajte sa o tom na rovinu, prípadne navštívte psychológa, ktorý by Ti ho pomohol odblokovať. Snaž sa vidieť sex ako radosť, pôžitok a nie ako traumu. Je to len v Tvojej hlave, nedovoľ minulosti, aby Ti zničila prítomnosť, pretože potom sa nepohneš ďalej, budeš len tápať ako v bludnom kruhu. Teš sa zo života, si mladá, všetko máš pred sebou a len na Tebe záleží, ako to bude ďalej, je len na Tebe, či sa rozhodneš pre trápenie alebo pre radosť.
@lenka1997 24-ročného, predtým aktívneho chlapa si odučila od sexu? Ale no tak... možno si ho odučila len od sexu s tebou... Príde mi to zase ako vymyslená téma, normálny, životaschopný chlap sa predsa nezmení na psychickú trosku len preto, že si našiel dievča s psychickými problémami! A ty by si si najprv mala vyriešiť vlastné problémy a potom hľadať nejaký vzťah
@danica2711 na istu dobu ho naozaj moze stiahnut dole. v case, ked je do nej zalubeny a teda vsetko okolo nej dost preziva.
ale zase, psychicky zdravy clovek, pokial nie je pod tlakom manipulatora, sa casom tohto presyti a jednoducho pociti, ze musi take bremeno zhodit, lebo uz nevladze a ani nechce nieco take dalej na sebe vliect. a aj ked bude mat pocit, ze voci nej nejedna ferovo, odide od nej. alebo ju podvedie. proste si najde ventil, ako uniknut z toho dusna okolo nej.
takze pokial je ona len nieco ako velmi casto negativne naladeny clovek, tak on to da a unikne od nej (ak sa ona nezmeni). ale pokial je ona citovy manipulator, tak ho naozaj moze znicit.
@lenka1997 je mladý, podľa mňa by si ho mala nechať ísť.
Ďakujem za všetkým za názor a podporu, vážim si to..
Chcela by som ale vysvetliť moje chovanie.. Niesom až taká depresívna, ja práve žijem tak že mňa už nič nevytoči, som taká flegma až moc..Rozbil sa mi mobil? No a je to len vec, vnímam skutočné hodnoty ako rodina, vzťahy, ľudia okolo.. Často som pesimistka v drobnostiach, ako - toto sa nedá, to je klamstvo, neverím že sa to podarí... Nie všeobecne, na život..Práve naopak.. citim euforiu keď vidím ľudí ktorí pomáhajú, napr.
Ja som šťastná..Ale moje emócie neviem prejavovať... Ale často plačem..Často vybuchnem...Niekedy mám problém ísť spoločne s priateľom a jeho kamarátmi von..Často chcem byť sama a nemám chuť s ním ani film pozrieť.. keď má ťažšie obdobie neviem ho podržať niekedy dokonca som k nemu zlá, neviem však prečo ..Nerobím to naschvál.. som dosť ustráchaná, preto veľa zážitkov ktoré môžme mať som odmietala, dnes už je to lepšie..
Je toho veľa, ale nemyslím že som na tom až tak zle.. Možno on to vníma tak horšie..
Čo sa týka psychiatra, brala som slabé lieky 4 roky do zadu po úmrtí mojej mamy, potom som pred pár mesiacmi navštívila psychológa, ktorý mi povedal, že buď budem chodiť na terapie alebo dám tomu čas a ono to postupom času prejde.
Momentálne ale na terapie nemám peniaze, lebo chcem kvalitného psychológa a ten není zadarmo.
Ale určite budem chodiť.
A už som sa s priateľom rozprávala.. Nechce sa rozísť.. Dala som mu na výber.Povedal že sa "nakopne" ale chce vidieť že sa snažím aj ja. Že mám si najisť činnosť čo má upokojí.. tak uvidíme.. skúsime to ešte, ak sa nič nezmení, tak možno tá párová terapia..Pri najlepšom.
Ďakujem ešte raz všetkým
Psychiater, obaja