V skratke zhrniem nasu situacia doma. Prve dieta sme mali na vysokej skole, omylom, druhe planovane po skole. Manzel bol moja prva vazna “laska”. Nas vztah bol vzdy komplikovany, aj pred detmi, obaja mame tazke povahy. Nejako sa to zastabilizovalo a uz sa tak nehadame ako kedysi. Manzel je velmi dobry otec, nechodi po krcmach a podobne, je naozaj rodinny typ a ma ma rad. Patri medzi takych tych ludi, ktori neobsedia. Ja tiez nie som nijaky domased, ale musim povedat, ze po 9 rokoch co sme spolu, ma doslova “uhnal”. Myslim, ze vedieme dost narocny zivot - zijeme 400km od rodiny, sami v meste, obaja mame velmi narocnu pracu (ja jazdim 1x za 5-6 tyzdnov do Nemecka na 3 dni), mame male deti (skolkarov), deti maju vela kruzkov, ja sama som rada aktivna a rada cestujem. Ale manzel je uplny extrem. Nedokaze si sadnut a prenasa to na nas. Napriklad teraz cez Vianoce sme boli na poznavacej dovolenke a v nie peknom pocasi (4 stupne a dazd vacsinou) sme chodili 10-15km denne s nasim ledva 3 rocnym dietatom. Na prvy sviatok vianocny vrtal cele odpoludnie nejake veci doma a nemohli sme si ani pozriet rozpravku lebo sme nic nepoculi. Ani na minutu si nesadol. Stale sa niekam nahana - z prace, do prace, ked ja sedim a “nic nerobim”, vidiet ze nie je spokojny. Vnutorne ma tento jeho zivotny styl znervozuje.
Neberie ohlady na mna ani na deti - napriklad ked sme sa stahovali na jar tak napriek tomu ze som s tym nesuhlasila, vypovedal nam najom skor ako sme dorekunstrovali novy domov a potom nas 2 mesiace vlacil po hoteloch, lebo nechcel platit dalsi najom a rekonstrukcia sa tiahla (nie je to o peniazoch, na docasny najom by sme mali). Alebo naplanuje roadtrip a sme 12 hodin v aute aj ked deti uz zvracaju.
Dalej je to taky ten typ, co travi rad cas len s nami. Napriklad v lete sme odniesli deti k babicke a boli spolu 6 hodin v aute a ked sme dosli domov a chcela som si citat, tak bol urazeny, ze sa mu nevenujem. Moc nechodi nikam s kamaratmi. Kamarat mu ponukal, ze si moze ist s nim urobit kapitansky preukaz a on nechce, lebo to znamena ist do Chorvatska na 8 dni (aj ked ten preukaz chce). A nechce velmi, aby som chodila ja von. Napriklad ked idem s kolegami z prace raz za cas (90% casu po tom co deti vyzdvihnem zo skolky/kruzkov, az vecer) a poviem ze pridem do 22:30 (chce vediet kedy presne pridem), uz 22:31 stoji vo dverach a caka ma. Je sost majetnicky, niekolkokrat som zistila ze ma sleduje. Ked sa vratim odniekadial, vzdy mu musim porozpravat co kto povedal a pridem si jak na vysluchu (kde som bola, co som robila).
Je na mna mily a mame sa dobre - postara sa o nas. Ale pridem si jak zatvorena na zamku, o ktory sa zaroven musim starat. Samozrejme vsetka operativa okolo deti vysi na mne. Ked som pracovne v nemecku, potom sa musim dvojnasobne starat o deti. Vzdy im navarim, nachystam veci, zaukolujem opatrovatelku, co nam pomaha 2x do tyzdna previzt deti na kruzky (napriklad ze pride a treti den im navari). Ked je on prec, tak sa samozrejme nestara vobec o nic, aj ked je tyzden mimo. Citim ze toho na mne vysi naozaj vela a zaroven mi kazdu chvilu povie, ze mame veci platit napoly (co sa neda, pretoze zarobi viac), ked sa mi nepaci ze doma nepomaha.
Pocitujem, ze ho mam rada, ale nemilujem ho. Pocitujem; ze som o dost viac v klude, ked je prec a ja som s detmi sama. Poslednu dobu sa mi zacal priecit sex s nim (predtym to nebol problem). Proste som vecer tak unavena, ze ked 22:30-23:00 lahnem do postele, chcem ist spat. Najradsej by som sa rozviedla lebo ma frustruje zivot s nim a znervoznuje ma jeho povaha, ale pride mi, ze vlastne nemam dovod a moja rodina by to nepodporila. Ale som vo vztahu velmi nestastna dlhodobo a viac a viac si uvedomujem, aka som viac v pohode, ked je prec aspon pracovne. Neviem co mam robit. Zostat a byt nestastna, kvoli detom? Alebo sa rozviest ked pocitujem, ze s nim nechcem byt? Samozrejme deti mi v tom hraju velku rolu, som na nich viazana velmi a ten mladsi je este dost malicky, ale pridem si naozaj nestastna
Ja ti dám inú otázku, máš dôvod ostať? Okrem detí, tie potrebujú vyrovnaných rodičov.
Už len to, že nad tým rozmýšľaš tak áno keby nie ani by ti nenapadlo sa pýtať.
máte dobrého manžela, ktorý sa stará o rodinu. Zamyslite sa nad tým, keby sa nestaral o rodinu, keby chodil s kamarátmi ani by ste nevedeli kam, keby bolo prítomné fyzické násilie, keby ste sa ho báli..... Podľa mňa to je normálne, že máte teraz také myšlienky, ak Vás zanedbáva ako ženu. Potrebujete mu to povedať a komunikácia a komunikácia a komunikácia. Po rozvode by ste neboli od seba, pravidelne by ste sa stretávali kvôli deťom a prišli by ozajstné problémy. Deti by nemali ozajstné súkromie napr. v puberte, lebo je na rade víkend, kedy ide k otcovi. Milion krát je ľahšie vyriešiť tento problém, alebo to skúsiť. On ani nevie aké myšlienky máte v hlave. A nakoniec faktom je že sú aj nevyriešitelné problémy, s ktorými celý život žijeme. Niekedy je lepšie mať jeden nevyriešiteľný problém, ako si rozbiť rodinu. Až vtedy človek zistí, ak ju stratí, že o čo prichádza. Nerozveďte sa.
Otrasnu povahu ma…. daj mu to precitat… a chodte k terapeutovi, povedz mu co citis… ak mu na tebe zalezi, pojdete tam a od cudzieho lepsie prijme pomoc… nie je to na rozvod, zatial, ale ty stastna nie si, to je fakt…
" som o dost viac v klude, ked je prec a ja som s detmi sama. Poslednu dobu sa mi zacal priecit sex s nim..... ma frustruje zivot s nim a znervoznuje ma jeho povaha"
" ale pride mi, ze vlastne nemam dovod"
nezdá sa ti,že toto si odporuje?
🤦🤦🤦🤦🤦🤦🏃🏃🏃🏃🏃🏃🏃🏃🏃
Rozvod urcite JE riesenie. Ked zlyhaju vsetky ostatne. Trochu sa obavam, ze ked sa ozves s tym, ze ti nieco nevyhovuje, ked si budes chciet stanovit nejake hranice, v ramci ktorych by si sa aj ty mohla vo vasom vztahu citit komfortne, bude agresivny.
Az po ten odsek o jeho kontrolovani som si hovorila, ze sa nemas na co stazovat, ale hentake spovedanie by bola pre mna cervena ciara. Nemyslim tym ale hned rozvod, ale uprimnu, otvorenu komunikaciu o vsetkom. Vy potrebujete vyriesit a najst kompromisy vo vsetkom co spominas a ak mate obaja tazke povahy, mali by ste ist do poradne. To, ze mate rozdielne predstavy o traveni volneho casu je v pohode, ale musite najst nejaky kompromis, obaja. Ty sa musis raz za cas premoct a ist s muzom kam chce a on musi respektovat, ze chces sama v klude obcas lezat a citat si knihu. Z toho co pises to vyzera tak, ze ty sa jemu prisposobujes, on tebe nie. To iste s tymi dovolenkami. Bud sa prisposobi tak, aby bola spokojna cela rodina, alebo nech si najde nejaku partiu na cestovanie. Tiez musi respektovat, ked chces ist niekam von, vobec by som mu nehovorila ocakavany cas prichodu, ked potom striehne ci minutu nemeskas. Ked nechodis do noci von 5x v tyzdni, nema ziadne pravo ti cokolvek vycitat.
Vsetky tieto problemy su ale aj o tebe a o tom, ze mas problem mu povedat nie, v tomto by ti urcite pomohla aj individualna terapia. On tiez robi len to, co vie, ze si k tebe moze dovolit.
To, ze ho nemilujes je uplne validna vec a urcite by som to nezlahcovala. Nikdy ale nebudes vediet urobit objektivne rozhodnutie, kym sa nepokusite vsetky tie spominane problemy nejak vyriesit. Musis sa s nim o tom porozpravat, ked uz nie kvoli sebe, tak kvoli detom. Ak aj nebude ochotny nic menit a riesit, aspon budes mat jasnu odpoved. V tom pripade je rozvod isto vhodnym riesenim, nikto by nemal zostavat vo vztahu, v ktorom trpi a je nestastny.
Koľkokrát a s akým výsledkom ste sa o Tom rozprávali? Mne príde.ze sa ho bojíš alebo si príliš submisivna..on zavelil poznavačku a ty sa kdesi trepeš s malým dieťaťom? Prečo? Aj keby som už bola v danej krajine.tak ostanem s dieťaťom v hoteli pri tv alebo v detskom kútiku a on nech si v pľušti poznava sám....
Mne keby takto niekto riadil život.tak už s ním dávno nie som.
Podla mna tam okrem inych 🚩 je tam skryta aj velka ziarlivost, ktoru ale vie pomerne dobre ovladat a skryvat…. ze vsetok cas chce travit s tebou, vypocuva ta ked nahodou na par hodiny ides niekam sama, nuti ta do spolocnych aktivit ktorych je tak vela len aby si si nahodou nevytvorila priestor na nejaku individualnu… vies vobec, kto si, a co mas sama rada? Zda sa mi ze sa vo vsetkom podriadujes jeho viziam a planom
Treba uvážiť, že rozvod možno zlepší problém, ktorý bol jeho spúšťačom, ale zas prinesie problémy nové, často nečakané, a mnohokrát ešte horšie ako pôvodný problém.
(no, to je zase múdroslovie...)
Ja by som sa teda nenechala ako handra vláčiť hore dole po výletoch na ktoré sa mi nechce. Aj moj muž neznáša byť doma ale má okruh ľudí, s ktorými sa stretáva, hobby ku ktorému sa občas pridám aj ja s deťmi, ale väčšinou chodí s kamarátmi.
A u tvojho muža mi to príde tak na ADHD alebo na nejakú diagnózu.
Nech zájde za psychológom alebo nech si nájde nejakú partiu. Vôbec sa ti nečudujem, že si uštvaná.
@vanilkovazmrzka to by ma velmi prekvapilo, on nie je agresivny fyzicky. Ale historicky sa mi vyhrazal trebars, ze mi neda ani korunu, ked od neho odidem, ze bude “zly”. Moja najvacsia obava je, ze by mi robil napriek cez deti, keby sme sa rozviedli (v tom som vyrastla). On tvrdi, ze uz z toho “vyrastol”, ze bol mlady, ale neviem.. je dost tvrdy a mam dost jasne v mysli, jak som mu plakala ked mal starsi syn 1 mesiac ze chcem ist za mamkou na slovensko na par dni (zijeme v zahranici), ze to nedavam a on sa mi vyhrazal ze na mna zavola policiu ked dieta prenesiem cez hranicu. ☹️takze sa to proste bojim no ale nie fyzicky
@scila on taky nebol, stal sa takym az s detmi. Jeho mama ma o neho tiez obavu, boji sa ze “vyhori”. Ja mu tiez vravim, ze nech si najde kamaratov, ale je dost introvertny a rad travi cas skoro len s nami. Navyse riadi 70 ludi, takze je po celom dni spolocwnsky vycerpany, co chapem. Ale ja mu proste nestiham a vycerpava ma
Ale ved agresivita nemusi hned byt fyzicka.. a z tohto co si napisala som o tom len viac a viac presvedcena.
Ako asi nie je na mieste mu hned tresnut na stol rozvodove papiere, ale musis mu proste povedat nie, ked nebudes stotoznena s dalsim jeho vymyslom. Skusit jasne pomenovat co ti vadi, ze nebudes robit vsetko ako si on zmysli, ze chces priestor sama pre seba, skusit to spolocne skonzultovat s terapeutom
Jednoduché ženy ti tu budú písať ze sa nemáš na co sťažovať lebo ta nebije a nepije ale každá normálna žena tam vidí veľa red flagov :( hlavne tie vyhrážky kvôli odchodu/rozvodu a jeho sebectvo.
A presne suhlasim s vanilkovou co sa týka toho ziarlenia, nonstop aktivity a spoločne trávenie času aby ta mal pod kontrolou.
Ak ta frustruje zivot s nim, nemas ho rada, tak nad cim rozmyslas? Vies si s nim predstavit zivot dalsich 30 rokov?
@sonula neviem. Ale neviem si tak uplne predstavit zivot v ktorom nevidim svoje deti kazdy den. Som presvedcena o tom ze bude chciet strievaju starostlivost s najma mladsi syn je dost mamanek a ma len cerstvo 3 roky..
Poradit ti neviem, ale rozdielne životné tempo by ma davalo strašne dole. Toto je velmi dôležity faktor vo vztahu. Asi by som odmietla sa mu prispôsobovať.
Okej a on teda vie o tom, ze tebe tieto veci nevyhovuju alebo iba tisko trpis? Nevidim zmienku o tom, ako sa k tymto veciam vyjadruje manzel? Nema zaujem o riesenie, je mu jedno, ze si nespokojna? Totizto, pokial sa ty prisposobujes zakazdym a na plnu hubu mu nepovies a este aj spravis po jeho voli, tak on si vlastne ani nemusi uvedomovat, ze ty "trpis"...
Veľmi ti rozkazuje a ty ho poslúchaš. Ty trpíš s on sa vyžíva v tom, že je šéfom aj doma. Nesmieš mu to dovoliť. Neznamená, že mu začneš rozkazovať ako to robí on, ale odmietni aktivity, na ktoré sa ty alebo deti necítite a presaď si tie, ktoré jeho neobmedzia, ale tebe alebo deťom urobia radosť, napr. návšteva tvojejrodiny s deťmi. Ak to ani nepripústi, naznač, že máš obavy o vaše manželstvo, že nevieš, či to zvládneš. Potom, ale je možná z jeho strany aj agresivita. Držím palce, aby si uvedomil, že ma krásnu rodinu a že máte byť rovnocennými partnermi.
Ale veď nemusíš ísť všade s ním preboha. Musíš si trochu dupnúť. Akože ja môjho muža milujem, ale on je tiež akčnejší ako ja a keď sa mi nechce niekam ísť, tak proste nejdem a hotovo. Máte to veľmi zlé nastavené.
@oceanahory on povie, ze si “staci povedat”, ale on neobsedi a ja som unavena sa s nim hadat. A nemam na to nervy sa s nim natahovat, ze niekam chodim. V lete som musela jeden den zostat dlhsie v praci, povedala som mu ze mam meeting do 18:10, ale pretiahol sa mi do 18:15 a hned som mu volala, ze ci je ok ak este polhodinu zostanem v praci, aby som nieco dotiahla a povedal mi, ze som zla matka, co uprednostnuje pracu. Pritom kazdy iny den vyzdvihujem deti zo skolky, aj ich tam vozim a o deti ya riadne staram okrem tych 3 dni co som v nemecku (teraz som bola 5-7.11 a ides az 20.1 zase). Aj to som si musela hodne presadit, ale tam neslo ustupit, lebo robim pre nemecku firmu a uz to su zhovievavy ze tam nemusim chodit castejsie
Ale ty sa s ním musíš hádať a naťahovať, inak si s tebou robí, čo chce a správa sa k tebe ako k podriadenemu, nie k manželke. Ja keď musím ostať dlhšie v práci, zavolám mužovi a oznámim mu, kedy prídem. Lenže môj muž je normálny, nie žiarlivý manipulátor ako tvoj.
A prebehol medzi vami uz nejaky normalny rozhovor, co sa tejto temy tyka? Lebo ja chapem, ze sa nemas chut hadat, ale toto si treba poriadne vydiskutovat s chladnou hlavou. Posadit si manzela, povedat mu, ze nie si spokojna v manzelstve, ze je nutne spravit nejake konpromisy a ak nie je ochotny, tak v nestastnom vztahu nemienis ostat. Uvidis ako sa zachova, ci tam bude snaha o zmenu...proste nemozes cakat, ze sa zmeni sam od seba.
neni moslim? môj lanlord zakazoval manželke dojst domov o 5minút neskôr, na koniec dala výpoveď ...
Boze mna by toto zabilo..ja nemam rada ludi, ktori nedokazu obsediet, pravidelne sa taki objavuju v mojom zivote. Pre nich som ja pomala, malo aktivna. Ale taketo uhananie, ved to je vela aj na kona. Jeho to vobec nevycerpava?Ja idem na poldnovy vylet s detmi a som hotova. A to kontrolovanie a vysluchy, no to je cez ciaru naozaj. Pokial sa chces rozviest a nechces byt v ociach rodiny za zlu, staci len utlmit svoju aktivitu a manzel poda o rozvod aj sam..
A takto, ako si to napisala sem, si mu to uz povedala? Mali ste takyto rozhovor?
Inak kludne vyhladat psychologa, aby ta naucil, akym sposobom reagovat na urcite typy ludi, v tomto pripade na neho.
Obhajoba a pripustanie si vycitiek, to nie, ono sice tvrdis, ze je mily, dobry, ale za mna nie, je sebecky. Netvrdim, ze sa treba hned rozvadzat, skor sa naozaj uprimne, v klude porozpravat, co ti vadi, dohodnt nejaky kompromis, aby sa aj tebe dobre fungovalo. Az potom, ak toto nic neprinesie a nezmeni sa, potom by som zvazovala krajne riesenie.
Viem, ze su tazke povahy na oboch stranach.. tiez mam take doma, ale naucila som si povedat svoje a presasit aj svoj nazor, minimalne si ho povedat a nemat vycitky, ak dakam idem. Nie je to idealne, chce to este dost prace, ale za mna a pre mna lepsie, nez bolo.
@autor tak na to, aby človek riadil 70 ľudí musí mať povahu a to sa mi dosť protirečí s tým, že je introvert.
Ale keď píšeš, že taký nebol tak asi skĺzol do pozície nadriadeného aj doma. Proste sa k tebe správa ako k ľuďom čo sú pod ním a je na tebe, aby si to uviedla na správnu mieru, že ste rovnocenní partneri a že máš vo vašom vzťahu rovnaké práva ako on.
Rozvod nie je riešenie. Musíš sa postaviť za seba a proste naučiť sa hovoriť to krásne slovicko NIE