Mám problém s budúcim bývaním. Poradíte?
Ahojte, potrebovala by som poradiť. Sama neviem čo robiť a ako ďalej.
S priateľom sme spolu už 5 a pol roka. No v poslednej dobe sa naše hádky stupňujú a opakujú čoraz častejšie. Priateľ vidí len jeden problém - s bývaním, ja ich vidím viac. Priateľ má 35 rokov a býva u rodičov. Donedávna tam s nimi bývala aj jeho sestra s mužom a dieťaťom, no nedávno sa už presťahovali do vlastného. Priateľ si vždy predstavoval, že zostane bývať u rodičov- aj so mnou. No od zaciatku nášho vzťahu pozná môj názor na to, že nechcem a nebudem bývať s jeho rodičmi, a nechcela by som bývať ani s vlastnými rodičmi. Som toho názoru, že mladí ľudia majú bývať sami. Dúfala som, že časom zmení názor, že to skúsi aspon niekde inde alebo že sa niečo zmení, pretože som ho ľúbila, no nič sa nezmenilo
Prvý problém je, že to už dlho v našom vzťahu ide dolu vodou. Priateľa veľmi ľúbim, no mám pocit akoby o mňa strácal záujem. akoby som mu bola ukradnutá. Nevenuje mi už toľko času ako kedysi. Kedysi mi sám zavolal, prisiel za mnou, lebo so mnou chcel byť. No asi 2-3 roky dozadu to islo dole vodou. Pomaly sa mu musím doprosovat, aby si nasiel čas aj na mna. A paradoxom je, že nechodí s kamaratmi von, ale všetok svoj voľný čas venuje svojej rodine. Jeho mamička si zmyslí, že chce niečo spraviť a on sa kľudne vykašle na mna, zruší dohodnuté stretnutie, alebo ani nezavolá a splní želanie mamičke. Netrápi ho, že mešká aj trištvrte hodinu, keď ide za mnou a ani neráči zavolať, že bude meškať a na otázku prečo mešká mi bežne odpovie: No nevydalo,a nechápe čo mi vadí. Pritom väčšinou riešil niečo doma, s rodičmi, na dvore a pod. Napriek tomu, že som mu povedala, že sa zmenil v tom, ako sa ku mne správa a koľko času spolu trávime a že mi to vadí, nič sa nezmenilo, 2krát prišiel načas a znova sa to vrátilo do starých koľají. Často som chodila k nim, hoci som tam nebola rada, ostávala som tam aj celé víkendy, len aby sme boli viac spolu. A čo bolo najlepšie, za celý víkend sme sa ledva videli. Ráno vstal, išiel na dvor, na mna cas nemal...bolo treba porobiť všetko, čo si jeho rodičia zmysleli. Argumentoval a stále argumentuje, že je to predsa jeho povinnosťou pomáhať rodičom so všetkým, lebo u nich býva a peniaze im nedáva. Vídali sme sa takmer doslova ráno a večer v kúpeľni. Ked aj máme voľno, čas si nájde na mna až večer aj to s polhodinovým meškaním. Netají sa tým, že je pre neho rodina dôležitá a pokiaľ bude môcť, vždy im pomôže. Nikdy som mu v tom nebránila, príde mi to normálne pomáhať si v rodine, ale už dlho mám pocit, že rodina je u neho prvoradá, potom je ich dom a práca okolo toho, a až kdesi na chvoste som ja....ked vydá čas. Neviem čo mám robiť, som z toho zúfalá. Najnovšie sme sa už niekoľkokrát pochytili v otázke bývania a mám pocit, že to všetko skončí hlavne kvôli tomuto problému. On sa z rodičovského domu nemieni pohnúť. Oznámil mi to na rovinu, on si hypotéku brať nebude, lebo má kde bývať a na činžiak ísť nechce a zadĺžiť sa nemieni. Na vlastný dom totiž nemáme, ja som len pred rokom skončila školu (priateľ je o 9 rokov starší), jediná možnosť by bola hypotéka na byt. Ale o tom ani počuť nechce. Ja bývam ešte tiež s rodičmi, no v byte na činžiaku. Oni majú veľký dom a horné poschodie by bolo akože pre nás. No mala som už tú česť zažiť si aj nejaké tie víkendy u nich a pod jednou strechou s budúcou svokrou, a ked som videla ako sa stará do jeho sestry a dieťaťa ,ako sa k nim správa, ked tam ešte bývali, stačilo mi. Neviem čo mám robiť. Ja so svokrovcami bývať nechcem, a priateľ na činžiak nepôjde. Najnovšie kúpil nové auto, a mna sa ani nepýtal, lebo sme boli vtedy dosť pohádaní, no kúpil ho v čase, keď sa pokazilo auto jeho rodičom. Čiže svoje dal im a on si kúpil nové, myslím že ho kupoval kvôli tomu, aby rodičia neostali bez auta - samozrejme že peniaze od rodičov nepýtal, veď u nich býva, tak čo. Hlavne že peniaze na vlastné bývanie nemáme. Neviem ako ďalej, či sa s ním rozísť kvôli tomu, alebo čo. Tvrdí, že sa už chce usadiť a mať deti a nemieni teraz riešiť bývanie, lebo máme kde bývať. Už ho nebaví po 5 rokoch stretávať sa ako keby sme boli nejakí pubertiaci. No ja sa zas nenastahujem do ich domu, lebo už teraz viem, že si po týždni zbalím kufre a aj tak odídem k našim naspäť. Už sa to raz sztalo, a to som tam mala len pár vecí na prespatie, ked som tam bola na pár víkendov, odvtedy tam skoro nechodievam. Som zúfalá, priateľa ľúbim, nechcem o neho prísť, no zároveň viem, že to takto ďalej fungovať nebude. Neviem, ako sa zachovať v tejto situácii. Obávam sa totiž, že keby som dočasne aj pristala na bývanie u svokrovcov, tak by to bolo také isté. Staral by sa o rodičov a ja by som aj tak bola na poslednom mieste.
Už si si odpovedala sama, žiaľ vaša situácia je jasná: priateľ chce a bude bývať u rodičov. Aj keby rovno vyhral milión, na vlastné bývanie by ho nepoužil, lebo na to nevidí dôvod, u rodičov má vlastné poschodie, čiže, podľa neho, bývať má kde. A určite predpokladá, že jedného dňa bude celý dom jeho. Už viackrát sa vyjadril, že ísť bývať inam nechce a nepôjde. Takže sú len dve možnosti: prisťahuješ sa k nim, alebo rozchod... ak ho miluješ, tak to bude ťažké rozhodovanie. Ale on určite neustúpi.
1) "Už ho nebaví po 5 rokoch stretávať sa ako keby sme boli nejakí pubertiaci." ... v tomto ma tvoj priatel PRAVDU.
2) "Som zúfalá, priateľa ľúbim,... " - Si si ista, ze lubis jeho (aj s jeho "negativnymi" vlastnostami, napriklad s tou, ze sa nemieni odstahovat od rodicov), alebo nejaku tvoji vysnivanu predstavu o tom, aky si ty predstavujes, ze by MAL BYT? To je obrovsky rozdiel.
Ak ho lubis (aj s tym, ze nie je ochotny obmedzit vztahy s rodinou), tak si vypocuj jeho predstavu o vasom vztahu, navrhni kompromis a drzte sa ho.
Ak ocakavas, ze bude stale behat tebe za zadkom tak, ako teraz beha svojej mame, tak si osobne myslim, ze toho sa nedockas. V tom pripade sa preber zo sna o zalubenosti, akceptuj priatela takeho, aky je a pohni sa dalej.
Dobre robíš, že trváš na svojom a nepresťahuješ sa k nemu... môj názor.... s rodičmi aj so svokrou mám dobré vzťahy, aj napriek tomu, ked sme v kritickej situácii bývali spolu, sporom sme sa nevyhli.... 35 ročný chlap u rodičov :D to dobre poznám, môj švagor :P yť tbou, použijem ultimátum - neviem, kde bývaš teraz ty? osamostatni sa sama. - a bud sa k tebe presťahuje alebo za ním neprídeš...
Bud rada ze si este v situacii kedy je "celkom" lahke utiect z takehoto zivota (pisem celkom lahke len preto, ze este nie ste manzelia a nie su ani ziadne deti).... Trapis sa uz teraz a po case by sa to len stupnovalo... Si este moc mlada baba na to aby si musela trpiet pri chlapovi pre ktoreho jeho priatelka/potencialna manzelka neznamena aj jeho buduca rodina (vpodstate uz aj sucasna)... Najdi v sebe tú silu ukoncit to. Bez milosti. A bud sa chlap takouto šokovou terapiou preberie, alebo ostane visiet pri mamičke.... Ty nemas co stratit.
si mlada este stretnes normalneho chlapa utekaj co ti nohy stacia
ked som to citala som mala chvilami pocit ze citam o mojej sestre ale ona sa uz citi stara a preto vztah nevie ukoncit no ver mi ze ju to totalne nici ☹
mamičkin maznáčik - utekaaaaaaaaaaaaj! on sa nikdy nezmení. VŽDY bude jeho matka tá prvá, svätá a jediná, ktorá môže mať pravdu. Takého nezmeníš. Aj kedy si mu šesť detí porodila budeš vždy len tá druhá. Zažila som takého - kludne ma nechal čakať na stanici hodinu aj pol v zime, lebo ho maminka poslala na poštu a do obchodu a on jej nechcel povedať, že má iný program (mňa). ☹
nikdy sa nezmeni. ked nezmenil svoje nazory ani v pociatocnej nekonecnej zalubenosti, necakaj, ze to urobi casom. prosto je nastaveny na to, ze bude u rodicov do smrti. s tym ty uz nic nespravis. keby ta skutocne lubil, bral by ohlad aj na tvoje pocity a volu byvat inde. aspon nejaky naznak kompromisu. rozid sa s nim, najdes si niekoho lepsieho. skoda kazdeho jedneho dna s clovekom, co o teba nestoji.... ☹
Nakolko mate kazdy iny pohlad na buducnost a ani jeden z vas ho nemieni zmenit, tak by som sa asi s priatelom rozisla. Bude to velmi boliet, ale to predychas. Mozno si priatel uvedomi, co v tebe mal a vratite sa k tebe, ale pokial nechce ani jeden z vas polavit, tak najlepsie je sa rozist (ja by som to urobila uz po roku randenia, nakolko on mal uz cez 30 ked ste spolu zacali chodit). Nerandila by som s niekym doblba par rokov bez istej buducnosti a hlavne s inym pohladom do buducnosti.
Prajem vela stastia
a možno keď sa rozhodneš, že odídeš = rozchod, chlapec sa uvedomí a zmení názor... ale aj tak... vždy bude utekať za rodičmi... ale zase podľa toho, ako ti to vadí. mne môj chodí k rodičom každý deň, a mne to vôbec nevadí... mám s jeho mamkou výborný vzťah 😉
Mne to trochu pripomína mňa s mojim mužom - len v opačnom garde. Ja z rodinného domu bývajúca u rodičov ešte aj rok po svadbe 😉, on vyrástol v byte, samostatný odo mňa mladší (3 roky). Za ten rok, čo sme žili sme čakali, že otehotniem a budeme unašich, on bude chodiť na týždňovky. Sme si aj podkrovie prerobili (nie je to dom klasika pre dve rodiny, lebo má len jednu kuchynu, ale 8 izieb). neotehotnela som, nakoniec som odišla za ním 200km od našich, do nájmu na byt, vzali sme si hypotéku na nový, nejdem rozpisovať viac, ale väčšiu kravinu sme nemohli spraviť. Medzičasom problémy s otehu, ale prešlo pár rokov, máme dve deti, sme už vo "vlastnom" byte - tzv. prdinci, o kt. manzel vie, že mi lezie na nervy a doteraz pri kazdej prílezisti aj s deckami utekám, utekám, utekám k našim aj na niekolko týždňov či mesiacov. Tam už ruky mädlím od radosti nad fúrikom, nad makačkou v záhrade, pestujem kvety, záhradka, ovocie, zaváračky, proste môj svet, moja radosť, moja dovolenka, relax, teda vsetko pozitívne. Na byte sa môžem tešiť max. z pár fialiek a muskátov, čo je moja dlhoročná závislosť. Takže toto je náš kompromis. Pri cinziaku som si nasadila vlastné kríky, co som od nasich doniesla, aby mi pripomínali domov, pretože hoci je to už 6 rokov, čo som preč, je domov moj rodičovský dom. Mám tiez velku rodinu a niet nad chvíle, ked je nás 15 a viac spolu 🙂 dobré vztahy, v byte tak mozem iba snívať o nich, vzdy ked odchádzam, je mi do placu 😉 ale co už, manželstvo chce kompromisy, moja obet je prestahovanie sa do mikro - bytu daleko od nasich, jeho obet je vozenie ma k nasim. Ked budú decká vacsie, zvládneme to aj busom 😉 takže takto to je u nás...
odíď navždy z jeho života,bude to pre teba teraz ťažké,ale po čase zistíš,že si urobila to najlepšie čo sa dalo...ak 35ročný chlap sa správa ako on,tak dáva jasne najavo,že manželku ani nepotrebuje /teda len na posteľové radovánky/.....ja som si brala 38ročného,som mladšia o 9r.,on dom na dedine,kde bola len mama vdova..ale vybojovala som si bývanie v meste,riskla som to,aj keď sme preto skoro zrušili svadbu....potom to síce bolo o víkendoch u svokry,ale mala som sa z tých otrasných víkendov /jasné,že sme sa tam ani nevideli celý deň,on na záhrade,ja dnu pri peci/ aspoň možnosť vrátiť do SVOJHO bývania
Mamickini maznaci su najhorsi chlapi.Mala skm jedneho no nastastie sme rozvedeni
Ja by som nevahala a skoncila to. Vobec nie je pravda, ako sa ti pisalo, ze chlap nebude stale behat za tvojim zadkom, mam priatela a byvame spolu a vzdy daval prednost mne pred rodinou. Je to uplne ine ked zijete sami, lebo vsetko riesite spolu, vsetky problemy aj radosti o tom by mal byt vztah. Tiez by som nebyvala u jeho rodicov a to som mu hovorila od začiatku a ani u nasich. Samym nam je vyborne. A na byvanie si nemusite brat hypoteku, co tak prenajom.po svete behaju aj normalni chlapi, takže nohy na plecia a ten pravy pride. Mamickin maznacik zostane len maznacikom a ty budes vzdy druha, obdivujem ta, ze si to vydržala tak dlho. Mozno ho ani nelubis ale si len uz zvyknuta ze si s nim. Rozchod preboli rychlo a potom si povies, ze to bola ta najlepsia vec, aku si urobila. Drzim palce 🙂
Milá moja...ja som kvôli "svokre" a väzby otca našej dcérky na nu odišla od neho, ked mala dcérka 7 mesiacov...
Odlišné predstavy o bývaní, riadení financí človek nepozná na tom druhom, ked spolu fungujú len cez víkendy...
Nepočúvala som nič iné, ako často perie jeho sestra a mama, ako trávia kolegovia v práci vikendy s rodičmi, aké je bežné chodiť na dovolenky a výletíky s rodičmi, prečo nekúpiť sušené hríby 100 g za 4 eur a pod...
A to sme obaja dobre zarábali a kúpili si každý byt po skončení VŠ v meste svojho bydliska. (nepoznali sme sa vtedy ešte - poznámka pre rýpavé mamičky s otázkou, prečo sme si nekúpili byt spolu)
Ano, to som chcela, predat oba byty a ist do spolocneho. No ani na to nechcel pristupit.
A to sme u starej nezili, bývali sme sami v byte otca nasej dcerky.
Co je paradox, ze ja som vedela aky je, no verila som, ze sa zmeni.
Nikdy. Tak ako alkholik neprestane chlastat, gambler hrat, klamar klamat. Ak by chcel stacilo byt zmenit len postoj. Ale to nejde, ked si formovany okolim, prostredim...
A btw..bytík si môže kúpiť zatial sama, ja som urobila to isté po skončení VŠ.Stačí Ti menší, 1 - 2 izbový. Ja som rada, ze som tak urobila a mala som sa kam vrátiť...
Rýchlo zdupkaj od takého človeka.
Nerozumiem, načo si ho idealizuješ. Co mas na nom rada. Všetkych ostatnych uprednostnuje pred Tebou.
A láska hory neprenáša...
baby ti radia dobre, odist.
5 rokov chodenia ukazalo, co je to za človeka, tu nie je problem byvanie, ale tvoj priatel. Bud rada, ze nie ste manzelia, nemate dietatko, pretoze nedopadlo by to dobre.
V momente ako zena zisti, ze pre jej nastavajuceho je prioritou jeho maminka a nevie sa od rodiny odputat a nema ani zaujem sa odputat, treba odist. To ze sa stanete manzelmi, nezmeni jeho priority, len tebe ostanu oci pre plac.
Chapem, ze ho lubis, ale on viac ako teba lubi svoju rodinu, maminku... a to je chore do vztahu ludi, ktori uvazuju stat sa manzelmi, mat vlastne byvanie, rodinu...
no ja som si takehoto maminkinho milacika vzala. Aj ked som ho trosku uz na svoj obraz pozmenila, aj tak je to nie moc idealne. Nase chodenie sa presne podobalo na to Vase. Nikdy na mna nemal cas, prva bola rodina, kamosi, a ja kdesi na chvoste. Ano pretrpela som, hnevala som sa, potom ma to preslo. Tiež som si myslela, že laska hory prenasa, ale to je omyl. Uz od zaciatku mi tvrdil, že budeme byvat blizko jeho rodicov, co mi vtedy az tak nevadilo. Prestahovali sme sa o poschodie vyssie v panelaku ako bývaju svokrovci. Pár rokov sme zili ako partneri, stale som vahala ci si ho zobrat, no nakoniec zvitazila laska...No ale zivot nie je ruzovy, aj ked uz nejake ustupky spravil. Mamicka je na prvom mieste vzdy, potom kamosi a ja kdesi vzadu. 😒 Naucila som sa rokmi si zivot zariadit podla seba, kazdy mame ine zaluby, sme uplne odlisní( a neplati tu veta protiklady sa pritahuju) . Nepritahuju. Kazdy si robime veci podla svojho, mame odlisnych kamosov, lebo jemu nevyhovovali moji znami a mne zas jeho. K mame chodi pravidelne, o vsetkom ju informuje, niekedy aj o fakt sukromnych a intýmnych veciach. Spociatku som chodila aj ja casto k svokre na navstevu, ale nejako som nemala chut vsetko dookola rozoberat a pocuvat ich siahodlhe debaty o nicom. Tak tam chodim parkrat do roka. Spolocne deti nemame, takze svokra nejako chodi len prilezitostne k nam. No takze ak ti vyhovuje nieco podobne ako nase spolužitie tak hor sa do toho. Ja stale snivam o laske ako z romanu, no zatial neuspesne. Aj ked obcas kupim romanticky vikend a aspon an 2 dni sa trosku zmeni,ale je to aj tak o nicom. Lebo jemu je fuk, ci ja chcem ist na dovcu, alebo na weleness mna beria viac menej ako spolubyvajucu. A ked som sa ho viackárt pytala ci je spokojny, tak vravel, že ano že takto si to nejako predstavoval
suhlasim s mima4 - lubis ho - mozno aj on teba, no viac svoju mamu a rodinu. z tohosa nevylieci ... byvat u svokrovcov (najma, ked od zaciatku tam vidis problemy a napr. ajskusenostisvagrinej) - to by ta polozilo psychicky. je to tazke, no z takeho vztahu treba vycuvat. pokial pertner v tejto otazke nie je schopny urobit ziadny ani minimalny kompromis a pre teba je jeho predstava (byvanie srodicmi) nepredstavitelne,nic s tym neurobis ... vycuvat. si mlada, mas este roky na to, aby si nasla niekoho tolerantnejsieho, s kym budes zdielat aspon podobne, ked nie rovnake predstavy o buducnosti. drz sa.
Jednemu nerozumiem,ked on bol na dvore,preco si mu nesla pomoct?Ako sorry,ale mat doma syna,ktory sa vala v izbe s frajerkou,no nebola by som nadsena.nerozumiem,preco zeny beru ako cas straveny spolu len vtedy,ak ste nalepeny na sebe .ved aj spolocna praca je spolocny cas .rodina a buduca zena by mali byt na rovnakom mieste.tak ako koli rodicom nezabudnem na priatela,tak by to mali byt aj naopak.zrejme ste si nesadli,nevyznavate podobny zivotny styl.darmo by ste byvali sami,ked on by bol stale u rodicov.je pekne,ze je tak pracovity,no co z toho,ked zabuda na teba.takyto ludia ostavaju sami a maju problem si udrzat vztah.
Okamžite odchod. Tak ako si mala jasno s bývaním ty, bolo naivné domnievať sa, že on svoj znení. Priateľ nedospel, alebo je proste taký. Buď sa v tým zmieriš, alebo to musíš skončiť. Je dosť dlhá doba na to aby ste už niekam dospeli. A nestalo sa. Je to na tebe. Odpoveď vlastne poznáš.
Rozist sa. Nemas co riesit. Ty mas uplne ine predstavy o spolocnom zivote ako on. Ty xces zit samostatne, co je normalne a logicke, on sa nexce pohnut od mamickinej sukne. Ver mi, ze ked by ste ostali spolu a nastahovala by si sa tam, mala by si peklo na zemi, pretoze on by bol pri kazdom probleme na strane svojich rodicov a Ty by si bola vzdy ta zla, nevdacna, nechapava. Takyto zivot nepotrebujes. Si mlada, mas zivot pred sebou. Kasli na takeho domaseda, ktory navyse jednoznacne dava najavo, ze jeho rodina je mu prednejsia a Ty rodina nie si (inak by permanentne nemeskal a unuval by sa zavolat, ze meskat bude alebo ze sa zmenili plany a neodbil by to vetou "nevydalo").
..zíde z očí zíde z mysle..vzťah o ničom,ja by som prchala,kým je čas..čas všetko zahojí a po čase sa tomu budeš len smiať.. 😀 a nadávať si,aká si bola trúba...🙂
Co ta pri ňom drží? Na lásku musia byt dvaja
Ty si na to prišla aspoň pred svadbou. NIKDY so svokrou. a ešte ked on odtial nechce odisť, niečo nebude v poriadku. a ak by si sa aj dala nahovoriť, potom by si možno ušla aj s deťmi a rozviedli by ste sa. ak ta ma rad, tak pôjde s tebou. ani ja som si nikdy nechcela zobrať pôžičku, ale teraz to tak lutujem.... už fakt nevladzem, a to my sme ešte v jednom byte. ale ked ty si na to prišla ešte pred svadbou, tak čo by bolo potom.... ona by ťa vyštvala a muž by sa ta asi ani nezastal
preboha dievca, rychlo utekaj prec....naco ti je taky chlap ? vykasli sa neho kym sa da, sprav si nejaky program, prihlas sa kurz, jednoducho si uplne vypln cas aby si ani nemala cas na neho mysliet a odputaj sa....
s tymto nikdy nebudes stastna
Dobry den na uvod sa predstavim volam sa Ludmila
Sama neviem kde a ako mam zacat
Tak dozvedeli sme sa sa ze cakame babetko.aj ked ma dcerka len 16 mesiacov sme si povedali ze to dietako je dar a bude viac starosti ale dame to a vyrastu nam deticki spolu .
Zacali sme hladat vetci byt nasli sme podpisala som najomnu zmluvu a zaplatila najom potom prisla korona manzel prestal pracovat na tri tyzdne a peniazky sa pomali minali nikdy sme vela nemali.ale zijeme zivot ako kazda rodina tak bol treba zaplatit druhy najom sla som do banky a na ucte bolo 316eur tak som 300uhradila s tym ze pridem domov a pojdem uhradit este 50 nebola som este ani doma zvonil telefon ze sa mame vystahovat zato ze som poslala 300eur prenajimatel bol arogantny clovek ktori uz nechcel 50eur ale uhradit aj dalsich 350eur do 29teho tak sme mali zaplatit 400eur bolo to o 13 dni manzel mal uraz na ruke mal to site 8stichov do prace siel aj tak prislo 29teho a vyplata meskala prenajomatel bol neodbitny na druhy den sme sa mali vistahovat do 12 stej prisli o 10tej uprosila som ho aby sme si tam mohli nechat aspon veci na tri dni a odysli sme z baraku boli sme na ulici s 16 mesacnou dcerkou ja som v 8smom mesiaci tehotenstva co teraz kam ist ?? Ani jeden nemame rodicov co nas uchilia dnes je 7 dmeho muz je psychicki na dne ten sa mi straca pred ocami dcerka place den noc ostali sme bez penazi strechi nad hlavou a dalsia rana prisla ked som sa dozvedela ze bez akeho kolvek upozornenia nam vyhodili nabytki 2 rocne oblecenie pre Emku synceka vsetko niekde na smetisko pracku si nechali ja som skoncila krizom centre manzel sa tula ja neviem co mam robit.bojim sa ze spravi nieco co uz nevrati nikto spet vidim Emku ako tasko to tu.znasa ja uz neviem co.robit nikdy som neziadala o pomoc neziadala nic od statu kam mam priniest.synceka ?? Co mu mam obliect ako ho mozem prinies na tento svet uz
Utekaaaaj ... stratila si par rokov zivota ale co uz ... radsej sa vratit z kratsej cesty ... ty si pre neho len niekto s kym ma sex vsetko ostatne zdiela s mamickou .... si mlada mas rozumne nazory zasluzis si normalny zivot a nie hentakeho chlapa...