Mám pred 30tkou a som utiahnutá
Odmalicka som bola hanbliva, utiahnuta. Nemala som rada nepredvidatelne situacie a cudzich ludi, lebo som vzdy pri nich zamrzla a nevedela reagovat. Po strednej a sa to trochu upravilo, naucila som sa jednat s ludmi a nemala som z nich uz taky stres. Teraz tesne pred 30 sa to cele vracia a mam velky problem napr. zavolat k lekarovi a objednat sa na vysetrenie, pripadne hocico zodpovedne riesit cez telefon s cudzimi ludmi. Som schopna to odkladat az do poslednej chvile a potom sa citim naprd, ze som ako male dieta. Ked sa mam bavit so svojim sefom, co i len vypytat si volno tak sa k tomu odhodlavam niekolko hodin, lebo sa bojim ze mi povie nie a ja budem koktat a uteciem. Je to socialna fobia? Moja mama taka bola cely zivot a teraz uz aj ja, neznasam to na sebe. Ako sa to da zmenit?
ja som rovnaka.. dokonca aj manzel musi častokrát volat miesto mna pediatricke... 😅 ano, je to fobia, ale snaž sa s nou bojovat ... napriklad ja v praci to beriem tak, ze je to moja rola.... ako vo filme... proste v povolaní musim byt profesionálka, tak nou som,.. pokial vsak nemusim s nikym volat, riesit maily, dovolenky a.t.d. tak som stastny clovek..., ale ak zabojujem, tak sa vo mne buduje stale vacsia a vacsia odhodlanosť... len trenuj... skus to robit aj ked sa toho bojis...
@trema
@mamamasama
🙏🏻 diky baby, ze v tom nie som sama 😂 bojujem, riesim lekarov dost casto, aj banky a ine institucie.
Najvacsi problem mam v praci kde som cely cas v spolocnej kancelarii so sefom, ktory nema zrovna najmilsiu povahu. Citim sa byt nonstop pod dohladom, vkuse som v jednom krci. Ked vykrocim po celom dni z budovy, spadne mi akoby 20kilovy kamen z ramien. Mam chut dat kvoli tomu vypoved, ale vzdy si hovorim ze je to hlupost lebo inak mam svoju pracu rada. Neviem ako s tym bojovat 😕
ja detto... akurat mam taku šéfku 😬🤭🤭😂
@mamamasama a ako s tym bojujes? Pomaha ti nieco? 😬
Ja kazdy den snivam o praci v mini kancelarii s 2-3 dobrymi kolegami a hlavne bez sefa 😄 2-3 navstevy za den prezijem, aj ked zamrznem nachvilu. Ale cely den, to je katastrofa.
Co sa tyka sefa a pytanie si volna - tak to sme na tom vsetci plus minus podobne 😀 Ja som mala fobiu z otvarania obalok ked som bola mladsia 🙂
@kittykat22 ja mam 41 rokov a stale mam z obalok na moje meno strach 😀 Inak dokazem zit, aj veci vybavit, ale skor pre druhych...
@dazdovka hahahah presne 🤣🤣🤣
Zmeniť pracu si neuvažovala? Ja som tak robila 6 rokov so šéfom za zadkom, keď ma preložili inde do samostatnej kancelárie, bola som šťastná ako blcha. A to teda žiadnu fóbiu nemám. 😉
Potrebovala by si si s niekim minimalne telefonovať. Rozpravať sa, iba konverrzaciou z druhou osobou naberies určitú istotu. A nebáť sa preberať aj témy ohladom byvania, úradov, lekarov....hlavne treba chcieť. Drzim palce😊
@janickacrazy rozmyslam nad tym kazdy den, ale neviem ci tym vela vyriesim. V dnesnej dobe su uz taketo podmienky takmer vsade, co sa tyka kancelarskej prace.
@maxxim bezne volam na urady, do bank, s cudzimi ludmi kvoli roznym vybavovackam. Donutim sa do toho, ked je to potrebne, ale pokial som ja v tej pozicii ze nieco potrebujem, tak sklopim usi a kokcem, lebo nejako automaticky uz cakam ze na druhej strane bude neprijemny clovek. Neviem preco to tak mam, ziadnu neprijemnu skusenost si nepamatam. No a lekari su asi najmenej prijemni. Este horsie je volat im z prace, kde clovek nema ani minutu sukromia a riesit tieto veci pred kolegami 😥
Ja viem čo sa snažiš vyjadriť. Že nemáš impulz hovoriť sebaisto a razantne. Že premyslas vopred ako to nespackať" či niečo nepovieš zle, aby sa clovek nestrápnil pred ,,obecenstvom".
Ale myslim si, že každý človek má takú tú prirodzenú obavu z telefonatu, pokial ide o človeka pred, ktorým má určitý rešpekt alebo vážnosť. No pokial ide o bežneho pracovnika pošty, banky, .. tak myslím že netreba hladať slová vopred a nebáť sa. A pokial ide o šéfa, tak je dôležité aký je ako človek, akú má autoritu, charizmu... a podla toho s ním jednať. Ak máš záujem vyrozpravať sa, tak mi kludne napíš súkromnú správu. Pekný deň🙂
Aj ja som taká bola . Hanblivá tichá .. a to si mysleli o mne že som namyslena 🤦prestala som si to všimať a hlavne seba ..keď som potrebovala niečo vybaviť išla som lebo som musela ..tak som to brala . Postupne som sa trochu zmenila k ľuďom keďže som videla ako to chodí .. tichší ľudia sú iný pre spoločnosť . Treba byť aj trochu drzí ..potom všetko pôjde lepšie aj ten pocit spokojnosti príde
Tak sa otvor, začni viac komunikovat, viac sa mat k ľuďom. Ak to sama nedokážeš chod k psychoteraputovi