Mám povedať švagrine o potrate?
Žienky, viem, že hlúposť, no ja si neviem rady. Pred pár mesiacmi som potratila, takmer nikomu sme to nehovorili, ale teda, dlho som sa z toho dostávala... švagrovci boli chvíľu na to u nás, netušili o ničom, keďže majú malý rozdiel medzi deťmi ešte sa smiali, že vidíme aký to je blázinec, že nás isto utvrdili v tom, že druhé tak skoro nechceme..(a ja týždeň po potrate, najradšej by som sa zosypala)... k narodeninám mi tiež blahoželali v zmysle, že stále vyzerám tak mlado, že ledva mi uveria, že mám jedno dieťa a nie som na strednej...(mám 26). Ja viem, banality, no mňa to vtedy veľmi trápilo a vlastne, hoci myslím, že už som ok, tak toto mám asi v podvedomí stále. Včera volala švagriná, že by o 2 týždne prišli na návštevu... a ja sa asi podvedome bojím toho stretnutia, že zas niečo nevediac povedia a ja budem kde som bola... este aj v noci sa mi snívalo, ze sme boli spolu a bavili sme sa o potratoch... och, ked o pisem asi som fakt cvok... snazime sa o babo opäť a viem, že psychická pohoda je najdôležitejšia. Tak rozmýšľam, či predsa len švagrinej zavolat a povedať čo sa stalo, že len chcem nech o tom vedia a vyhneme sa takýmto nedorozumeniam... alebo to už proste nechať tak a zabudnúť na to( len sa bojim že ci sa podari). Dakujem
Normálne povedz pravdu a vyhneš sa takýmto trápnym a zraňujucim situáciám. Nie je to žiadna hanba, nevidím dôvod prečo by mal človek s niečím takým robiť tajnosti.
to zalezi od svagrinej... ty ju poznas. Su ludia, ktori aj ked vedia, tak nejako nevedia sa vyhnut tomu a mas narok bud na poznamky, alebo na tazke ticho... a niekedy je to este horsie...
nie je to jednoduche a chce to cas, vela casu... drzim palce
Chápem , že ti vadia ich poznámky, oni to určite nemyslia zle a k tomu nevedia o tvojom potrate. Bolo by dobré im to povedať.. keď máte dobrý vzťah určite to pochopia a budú si dávať pozor na slová..
Mne napriklad velmi pomohlo par kamoskam to povedat.Ony chudata nevedeli ako reagovat.Ale mne stacilo,ze som to niekomu povedala a velmi sa mi ulavilo a mohli sme ist dalej. 3 mesiace po tom sme pocali nasu 2.dcerku.Uz ma 2,5 roka. A teraz cakame tretie.Svagrine by som to povedala.Moja to napriklad vedela.V case kedy som potratila ona cakala druhe.O to to bolo tazsie.Ale prebolelo.Hovorim si, ze asi to tak malo byt. Babo by nebolo v poriadku,tak to priroda zariadila sama.A keby sa to nestalo,nemali by sme nasu druhu dcerku.Narodila sa presne rok po kyrete.
Tiez si myslim ze trochu spatnej vazby mierlivo povedanej...nie je na skodu.
..druhy clovek nevie co ma zazite ten prvy a takto nechtiac sa ho dotkne. Rozumne povedat....a mozno budu citlivejsi....
Velakrat mladym ludom to nedojde....prichadza to s vekom.....zvlast ked je aj technologia tam kde je....a cit na rozhovor sa vytraca...
myslim si, ze by bolo lepsie keby si im o tom povedala. aj tebe by sa ulavilo a aspon by aj oni vedeli cim ste si presli.
Velmi vam vsetkym dakujem za radu a milé slova ❤️. Skusim sa s nimi porozprávať, asi to bude naozaj lepsie a ked tento stres opadne, budeme moct ist dalej 🙏
@evora no lebo sa napriklad nechce citit lutovany, alebo aby sa uz clovek zapisal v niekoho vedomi ako "ta, co potratila"...
Vieš, oni za to nemôžu, nevedia, keby vedeli, tak by nemali také reči. Určite by sa tomu vyhli, ja by som povedala mužovi, nech im to povie, akože nenápadne.
U nás v rodine sa takéto veci netaja. Spolu sa potešíme spolu si poplačeme...A komunikácia je tým pádom oveľa lepšia...ved dokelu....svagrina by ti mala byť ako sestra...určite ti nechce robiť zle...ale ako sa vraví "nememu dieťaťu ani vlastná mater nerozumie".
Mrzí ma.co.sa ti stalo...ale.ak.sa chceš vyhnúť blbym rečiam.rodiny...toto by mali vedieť.
Tiež by som im povedala, asi teda skôr muž nech im to povie, predsalen je to švagriná, ak máte dobré vzťahy tak bude dobre že to vedia, aj kvôli takýmto nevinným poznámkam... a potrat nie je žiadna hanba, ani tvoja vina, 1 zo 4 tehotenstiev končí potratom
@ibrunova Ja viem, že to nerobia schválne, nemajú o tom ako vedieť, práveže sú to milí ľudia, určite by nechceli vedome ublížiť. Preto ma to aj mrzí, že mne to ubližuje, mám potom v sebe taký blok, ale zároveň viem, že sa na nich nemám prečo hnevať, alebo ako to nazvať, lebo viem, že to nemajú odkiaľ tušiť...
@ckatka
@kaitlin3 Máte pravdu, ja sama som vždy bola za otvorenú komunikáciu, máme dobré vzťahy... Len proste, keď sa to stalo a začalo sa nás to naozaj týkať, tak som v prvej chvíli nemala chuť povedať nikomu nič... Len sa zavrieť pred svetom na minimálne 1000 rokov a dúfať, že aj ja sama na to čím skôr zabudnem :/ Ale ako ide čas vidím, že to asi potrebujem povedať a tak sa s tým vysporiadať... Len zas taký ten divný pocit, tak vtedy som bola ticho a teraz o 4 mesiace to vytiahnem... Ale skúsim to, mslím, že to bude lepšie... Len som asi potrebovala "nakopnúť"
Myslim ze otvorena komunikacia je najlepsia v tomto pripade. Kludne popis svoje pocity a aj to ze si sa minule este necitila o tom hovorit, ale teraz to uz citis inak a potrebujes im to povedat. Porad im aj ako ti oni mozu pomoct, ako s tebou komunikovat, co ti pomaha pocut a co naopak ti robi zle. Oni sami od seba to nevedia (len par ludi ma taky dar vytusit co cloveku pomoze), mozno budu zmateni ako reagovat, takze ked im das nejake voditka urcite budu radi. Ono vas to nejakym sposobom aj spoji zdielat taketo veci a do buducna si budete vediet viac pomoct.
Ja by som to povedala. Ak mate dobre vztahy, tak sa take tazko taji a aj sa ti ulavi. Plus aspon budu vediet, ake poznamky nemaju mat. Pamatam, ako sa moja kamaratka stazovala, ze jej sestra im povedala, ze je tehotna az v 4. mesiaci (ved tak sa aj zvykne), ze keby sa nieco stalo. A ona bola strasne vytocena, ze ci keby potratila, by im to nepovedala, ani vlastnej rodine? Myslim, ze ten, komu na tebe zalezi, taketo nieco chce vediet, aby povzbudil, bol oporou alebo minimalne sa vyhybal poznamkam, ktore by ta mohli zaboliet.
ahoj, ja som potratila vo februari a tiez sa uz snazime o babo ,,,zatial to vobec nejde :/ ... o potrate som hovorila, nenechavala som si to pre seba, i ked muz sa mi vtedy otocil chrbtom, daval mi svoju vlastnu chybu ze som potratila ,,, v tych casoch mi bol strasne napomocny moj svagor, ktory mi fakt psychicky pomahal .. mne sa ulavilo ked som hovorila o tom ale hlas som mala vzdy roztraseny ,, je to tazke, prajem skore uzdravenie a nech pride babo coskoro 🙂
prist o babatko je tazka vec a je tazke povedat co je spravne a radit. ja som si tym tiez presla v case ked mala dcera 1 rok a zo zaciatku som sa zlakla ze tak skoro som zase tehotna a nakoniec sme o babatko prisli a potom sa nam dlho nedarilo otehotniet. vsetky mamicky okolo mna ktore mali prvorodene dieta mladsie od mojho uz mali druhe babatko a my nic. Az som nastupila do prace po materskej a po mesiaci som zistila ze som tehotna. a 4 mesiace po druhom porode som zistila ze som zase tehotna. A to bolo otazok v mojom vnutri, ze ako to zvladnem, ze co povie okolie a podobne. O tretie babatko sme museli velmi bojovat lebo som 3x skoncila v nemocnici. No nakoniec vsetko dobre dopadlo. Ja som veriaca a viem ze vsetko co nam Pan Boh privediet do cesty ma urcity vyznam aj ked ho hned nevieme rozoznat. Tak drzim palce, aby ste to spolu dobre zvladli ako rodina. Ak doverujes svagrovcom, ze ked im to povies, nebudu to dalej nikomu hovorit a ani pred vami o tom hovorit ked sa na to necitite tak kludne povedz. My sme to tiez nikomu nehovorili ale roznieslo sa to, kedze som musela ist do nemocnice od rocneho dietatka.
@barborka12341 Ďakujem veľmi pekne a taktiež prajem, aby sa vám to čím skôr podarilo 🙂 Ja som bola aj na kontrole u Dr., povedal, že všetko vyzerá v poriadku, aj ovulácia že by mala byť, tak už len tá psychická pohoda a snáď to bude dobré. Mne bol manžel veľkou oporou, ale preniesol sa cez to rýchlejšie ako ja, on je taký praktickejší.... Ja som nejak stratila racionálny úsudok...
@zuzada29 Ďakujem veľmi pekne za skúsenosť. Aj za povzbudenie. Tiež sa snažím modliť, hovoriť si, že je to všetko v Božích rukách, no ten nepokoj na stále prenasleduje. Ale musíme veriť, že to spolu zvládneme
Tak žienky, zavolala som, pokecali sme... A skutočne, už teraz sa cítim lepšie. Bola veľmi zaskočená, že ich to vôbec nenapadlo, poďakovala, že som jej zavolala, že sa nám bude lepšie "spolužiť" ďalej 🙂. Ďakujem aj vám ešte raz
Len z mojej skusenosti: ja neznesiem nic skryvat a o mojom potrate som povedala vsetkym, este aj v praci a bolo to pre mna nevyhnutne to takto spravit, lebo ak by som to skryvala asi by som sa s tym nedokazala tak lahko vyrovnat. Bolo to po roku snazenia, tiez sme Uz jedno mali. Po par mesiacoch som otehotnela znova
Toto je to tajenie tehu v rodine, potom keď sa niečo stane ani nevieš ako to povedať a človek iba trpi
Každý je iný, ťažko preto povedať čo by pomohlo tebe.. ja by som vsak povedala, osobne si myslím že o svojich trapeniach je lepšie hovoriť ako ticho trpiet (samozrejme hovoriť blízkym, nie susede čo stretnem raz za rok).. ľudia sa potom môžu nechtiac dotknúť tém, ktoré človeka zamrzia a môže to až pokaziť nechtiac vzťahy... ak to vedia, môžu byť prínos (vypočutie, rada, pomoc)
Ja som bola v koži tvojej švagrinej, pretože moja švagriná potratila keď som mala tretieho ešte maličkého.. snažila som sa ju vždy vypočuť, musí to byť hrozný pocit.. švagriná už má teraz druhého chlapca.. držím palce..
Juj, to musí byť veľmi ťažké 😢 ja by som sa asi hneď na mieste rozplakala... Ja si myslím, že nejaké reči budú zasa. Možno nech jej to muž povie? Diskretne... myslím, že to bude lepšie... a nech jej aj povie, že nech vôbec túto tému neotvára. Ak ti to tak bude lepšie... aby o tom vôbec nerozprávala. Vieš, lebo ste rodina. Keď ťa nejaká téma bolí, dôležitá je otvorenosť. Lebo oni naozaj netušia, že poznámkou veľmi ubližujú. Moja svokra napríklad nikdy nepovie, keď jej nieco vadí, len sa tvári ako Božie umučenie. To už radšej otvorenosť...