Ahojte, som vydatá a mám dve deti, zatiaľ som ešte nepracovala, keďže som otehotnela počas školy. Ale mám občas pocit zo zlyhania. Manžel mi stále opakuje, že sa nemám trápiť, veď pôjdem do práce neskôr, keď pôjdu deti do škôlky, že mám predsa viac ako majú iní (milujúci vzťah a krásne zdravé deti), ale ja sa aj tak trápim. Myslím si, že som vyžierka závislá na manželovi, že mu nič nedávam a on chudák pracuje, aby nás uživil. Tento pocit vo mne asi aj utvrdzuje, keď čítam vás baby na MK. Všetky ste tu tak veľmi nezávislé a samostatné, na nikoho sa nespoliehate. A nie len vy, ale celá doba je dnes taká, že mám pocit, ak nie som dravá a šikovná, tak som na nič. Ja nie som ani nejaký veľký génius, som skôr taký priemerný človek. Ako sa mám tohto pocitu zo zlyhania zbaviť?
Jedina rada..a ta plati na vsetky problemy tu....prestan sa porovnavat s inymi a prijmi to, co mas. A ak sa ti nepaci tvoj zivot - sprav pre to nieco, vypisovanie sem nepomoze.
Presne tak, neporovnavaj sa. Velmi vela slobodnych a uspesnych zien nema to, co mas ty - milujuceho manzela. Mas male deri, vtedy tak funguje vacsina rodin, ze zena je doma a manzel zivitel, ty mas aspon to stastie, ze ten tvoj ti to nevycita. Za dalsie, k tomu aby si bola duchom slobodna, nepotrebujes financie, prave naopak. Skus sa odprostit od materializmu, nenakupuj, co naozaj nepotrebujes, je to naozaj oslobudzujuci pocit.
Robis tu najdolezitejsiu robotu - vychovavas deti a mas pocit zlyhania? Si uvedom aka si dolezita pre vasu rodinu. Robit, resp.zarabat budes neskor. A fakt bud vdacna za kludnu matersku, mnohe to nemaju.
Zamestnaj si hlavu, aby si nad podobnými hovadinami nepremýšlala. Nehľadaj problém tam kde nie je a radšej buď vďačná za to, čo máš. Ak sa ti máli, skús si nájsť prácu z domova, ktorú by si zvládla aj popri materskej.
Ak ta manzel rad a robi to vsetko pre vas,co riesis?ty sa staras o deti,rodinu inym sposobom.
Vzajomne si pomahate.
A prave,ze je normalne,ze su manzelia jeden od druheho trosku zavisli.
Kolko naoko samostatnych zien ti tu prave toto zavidi.
Never vsetkemu,co sa pise a foti na socialnych sietach.
Skutocne stastni ludia si to stastie nemusia teatralne ukazovat a predvadzat inym.
Chápem plne tvoje pocity, ALE skus tu na mk nahliadnuť do nejakej skupiny snažiliek, kt sa roky snažia o to, mať vlastné dieťa a nedarí sa, každá jedna by podľa mňa s tebou menila okamžite prácu za dieťa.. Áno, potom to budeš mať ťažké, keď ti detičky vyrastú, s hľadaním práce, keďže nemáš žiadnu prax, ale kto chce, vždy si prácu nájde, narozdiel od toho, ak niekto detičky mat nemôže a možno k nim ani nikdy nepríde.
Ale ?! Vyzirka? Až taký pocit. Ja som teraz pn kvôli komplik.tehot, a ako asi aj hormóny,ale nech sa muž stará, nosim,porodim a budem non+stop s Nasim dietatom. Kazda mame iny život,to je to, ze si ešte nerobila po skole? A co! Ja po výške 10 rokov robota, poviem ti,uz by som urobila tak ze najprv deti potom robota, lebo teraz aj robota,aj dieťa,aj ďalšie tehotenstvo a mám 34 a citim sa (ja za seba) pisem, ako bez energie,stara ak uz mam tak napisat.
Alebo rok porobit, nech mam matersku.
Ked bude mat tvoje mladsie dieta dva roky, zacni si zisťovať robotu,moznosti. Plus s deťmi,je to tak, choroby a ocr-ky,pn-ky, súkromný zamestnávateľ ma s pracujúcej zeny-matky priam osypky, ale tak roky idu rýchlo sa nenazdas, si mlada mas to vsetko pred sebou.
Klakni na kolená a dakuj Bohu,ze mas normalneho, zdravého chlapa a deti.
Pekny den
manželovi si dala rodinu a on to vie... bez ženy by rodinu nemal😉 a keď sú deti malé, je idelálne, keď je žena s deťmi doma a stará sa o rodinu. Neboj, ešte sa nachodíš do práce roky rokúce,možno do veku 65 rokov, takže o čo ide?
Nechápem preco by si mala zdierat muza preboha.ved si na rodicovskej 3 roky.este sa namakas dost do konca života. Ja som doma uz 5 rokov a neviem si najst uz 2 roky poriadnu pracu.a necitim samenejcenna.jedine ak ti to dava niekto pociti.mne dokonca kamosky zavidia ze nemusim pracovat
To je jednoduche - rob si vzdy poriadne a naplno tu pracu, co prave mas. prestan riesit blbosti.
A hladaj si system, ako to dalej zjednodusovat a urychlovat s rovnako dobrymi vysledkami. Aby ti ostaval cas navyse.
Ten zatial bud vyuzi na dovzdelavanie, pracu na sebe, alebo inak. A neskir sa ti tiez hodi, ked pojdes do prace, ze mas deti a domacnost zmaknutu v nejakom jednoduchom systeme.
Lebo budes zas potom plakat, ze ako to mas vsetko stihat. A zlyhavas, lebo ine zeny maju i deti i pracu a stihaju i domacnost.
Vzdy vytaz maximum z toho, co prave mas.
Domacnost a deti su ta najdolezitejsia praca, niekedy aj ta najtazsia, takze nechapem preco mas pocit zlyhania 🙄 ale ak chces spravit pre rodinu este viac a zvysit rozpocet, skus napr. piect torty alebo kolace na objednavku, pripadne zacni sit platene tasky a predavaj na internete...neviem k comu mas najbližšie. Aj ked nič vhodne nenajdes nevadi, detí vyrastu a este sa v robote narobis 😂
Ja tie pocity mám možno z toho dôvodu, že vidím a počujem ako to berú moji bývalí spolužiaci. Pre nich je rodina vec, ktorú môže mať každý, ale ak nemám dobrú prácu, tak som slaboch. Asi som sa pohybovala vždy v kruhoch karieristov, teda hlavne na škole to tak bolo. A vždy keď sa teraz s tými spolužiakmi stretnem, tak sa na mňa pozerajú ako na človeka, ktorý nič neurobil sám. Môj manžel nie je karierista a nikdy mi nič nevyčítal, vždy bola pre neho rodina dôležitejšia a to mi aj vždy opakoval, aj keď sme spolu chodili, ale mám pocit, že z ľudí okolo mňa len on je taký. Napríklad keď som bola tehotná a vždy keď som niekoho stretla z našich známych, tak ich obľúbená veta bola: "že či sa mi nechce ísť do práce". Ja Bohu ďakujem za moje deti a môjho manžela, ale keď som v pohode, tak ako naschvál stretnem niekoho, pre koho nie je rodina a deti nič moc a potom ma to tak zamrzí. A ešte chcem povedať, že vám ďakujem baby za váš čas a rady.
čudujem sa ti, že ťa trápia rypnutia si tvojich bývalých spolužiakov. Kopa ľudí je takých, sú presvedčení, že ich voľba spôsobu života je tá najlepšia. Veď ich v tom nechaj, nech si myslia čo chcú, nech ťa to vôbec netrápi. Len ti chcú dať najavo, že oni majú už kariéru a ty máš "len" deti, ono to časom prejde, ty budeš mať deti odrastené, oni budú kočíkovať a ty budeš v práci tiež, neviem o čo ide? Veď nemusíš robiť v tom istom čase to isté čo robia ostatní, o tom je život, každý je niekde inde, každý robí niečo iné, veď nie sme naprogramovaní roboti, aby sme všetci fungovali na povel a na identický program...
Ano....teraz je doba uspechu. Akoby neexistovalo nic ine,iba mat peniaze a kupit si za ne vsetko. Kto nema ambicie,je slaboch,lenoch...
Otazka vsak je,kto povie,kt.ciele,ambicie su v zivote tie prave...
Peniaze su potrebne,no co tak sledujem....ludia,kt.ich maju,maju.nove domy,super auta,atd.neziaria automaticky stastim.
Troch autorku chápem.. ja mám rodinu.. svojho syna milujem ale nechcela som deti kým niečo neodpracujem.. lebo by som sa cítila neschopná postarať sa o dieťa..koľko je tu diskusii kde zrazu žena je sama po pôrode lebo manžel sa na ňu doslova vysral a ona nemá z čoho žiť ,nemá prácu alebo nikdy nepracovala.. nikdy človek nevie ako môže skončiť ... Ja som si našla skvelú prácu , odpracovala 3 roky, našla priateľa - teraz už manžela a mám 5m syna... Viem že v práci na mňa čakajú a chcú ma späť, nemusím začínať na nule a viem že veľa zamestnávateľov len tak nevezme ženu s malým dieťaťom lebo je tam väčšie riziko PN/OČR ... Proste taká je realita tak chápem čo sa tým snaží autor povedať ... Rovnako tu bývajú diskusie kde idú ženy ukameňovat autora ktorý si urobí dieťa bez toho aby mal zázemie, prácu, peniaze ...
A hlavne never všetkému čo je na internete, modrom koníkovi atď.
Voľakedy matky nepracovali, starali sa o deti, domácnosť a makali doma.
Nič ti neušlo, ešte sa v živote narobíš.
Ja som zas musela ísť od malých detí do práce tak si ich vychutnaj, makať budeš ešte celý život.
Nečítala som ostatné komentáre, ale ako píšeš väčšina žien sú silné, nezávislé, ,,dravé", ale to zrejme preto že v živote si prešli neľahkým obdobím a musely sa takymi stať. Ty dakuj Bohu že sa máš fajn a modli sa, aby si aj ty raz nemusela byť tá silná a sebestačná.
otehotnela som tiez pocas skoly. a teraz som drava, dobre zarabajuca karieristka. Nakolko som makala v case, ked ostatni riesili rodinu. a ja som uz mala vystarane :D. A kym oni sa teraz trapia s vychovou, kruzkami, zabezpecenim, pripadne zostali single, lebo nikoho sa im nepodarilo najst, ja si uzivam zivot. Vsetko ma svoje pre a proti, ja som sa zae trapila, ked oni zurovali. takze neboj, tvoj cas pride. len to mas trosku posunute dopredu, to je vsetko. Ale chapem ta. Ja osobne neznasam pocit, byt na niekom zavisla. Hlavne z toho dovodu, ze bez manzela momentalne nie si schopna postarat sa o svoje deti. A to vie byt problem. Ale aspon mas motivaciu!
Ja som bola workoholik, kym som nestretla mojho muza. Bola som samostatna, mala som byt, postavila dom, cestovala som po svete. Vydala som sa a teraz som doma. Je super vidiet deti rast a byt s nimi. Muz nas zivi, ale nastastie je dlhodobo na home office, takze je stastny, ze je doma s nami. Ktovie, co bude ked sa vratim do prace, kedze este par rokov doma budem. Nic si z toho nerobim, od toho sme manzelia. Ja budem doma s detmi, muz chodi do prace. Nie som ziadna vyzirka, su to aj jeho deti a nie je to lahke byt doma. Dokonca mi pride, ze to v praci bolo omnoho jednoduchsie a MD je ovela tazsia praca 🙂
Modrý koník nie je miesto , ktoré vám pomôže. Nie všetky ženy tu sú samostatné perfektné a tak. Práveže ja to tu vnímam inak. Mamičky sú tu veľmi zákerné zle az primitívne. Hrajú sa na super ženy super mamy super gazdiné. Pravda je však iná. Vy nemáte dôvod cítiť sa zle. Ste momentálne doma a v podstate pracujete vo firme rodina. Máte super muža, ktorý za vami stojí. Takže úsmev a užívajte si. Ešte sa narobíte až až
Poviem len vlastný príklad. Od 21 som odišla z rodičovského domu na výšku, potom práca, komplet som sa osamostatnila, fungovala nezávisle, kúpila si byt, sama ho zariadila, pribrala ešte jednu prácu, aby som mohla sporiť, teda samostatná, nezávislá atď. Potom prišiel priatel, teraz už ex, ale skôr to bola taka"guľa na nohe"lebo hoci býval so mnou, nič neprispieval, bola som hlúpa, že som to trpela, no ale niekoľko rokov som tak fungovala, potom našťastie dostala rozum a kopla ho.. Niekde... A potom prišiel terajší manžel. Zmenila som adresu, odsťahovala sa k nemu, som na rizikovom, čiže samozrejme nepracujem, a viem, že niekoľko rokov ani nebudem, jednoducho živí teraz on. A vieš čo, vychutnávam si to. Po rokoch, keď som bola "samostatna, dravá, všetko len sama, sama, a nezávislá" konečne viem a cítim, že sa niekto stara aj o mňa, len preto, že som,ze ma ľúbi. Ja mu to vraciam svojim spôsobom, starostlivosťou o domácnosť, a postupne aj o dieťa, deti. Teraz je toto moja práca, byt manželkou a matkou. Ako aj momentálne tvoja... A tiež je to plnohodnotné, čiže neporovnavaj sa so ženami, čo "rezu kariéru" užívaj si to, čo máš, keď si doma spokojná, venuj sa deťom, rodine, mužovi, kašli ma to, čo ti hovoria iní, že "ci nechceš ísť do práce" nikde nie je napísané, že o pár rokov nebudeš aj ty "ambíciozna a dravá" nič ti neuteka, vychutnaj si, čo máš a nerieš, čo nemáš a momentálne ani mat nemôžeš.
Aj ja som doma s deťmi a živí má muž a tiež by som bola rada, keby som mala vlastné peniaze ale nie o tom som chcela 🙂 Mám dobrú kamarátku, ktorá si po škole budovala kariéru, odišla do zahraničia, cestovala po svete, zarábala, vždy spokojná a nad vecou. A potom prišiel čas keď sa rozhodla mať deti a ... nič. Nedarí sa. A teraz už neni nad vecou, večne usmieta, teraz chce jediné - mať dieťa. Štyridsiatka sa blíži a bábo nikde. Ktovie, koľko z tvojich bývalých spolužiakov dopadne rovnako, že prepísknu ten správny čas.
Skús sa odpútať od rečí ľudí, ktorí nežijú tvoj život a ži ho sama.
@scila To su extremy. Ziaden extrem nie je dobry.
Jeden extrem je IBA si uzivat zivot, tvarit sa nad vecou, kaslat na vztahy, na vyber partnera a v 40tke byt pod tlakom, ze cas tika, je ho zrazu malo a ani sa nedari, ani uz nie je s kym (poriadnym). Dobri su zadani, zostal iba "odpad" ako ona sama, taki co vecne preberali, zili zo dna na den, az prebrali.
Druhy extrem je zamerat sa IBA na dieta/deti, sediet doma, nestarat sa o pracu (netreba si mylit si pracu s karierou. Praca=peniaze na nase nevyhnutne prezitie; kariera= uspokojenie z postupu na spolocenskom rebricku a praci) a v 40tke zistit opacnu stranku, ze mladost, plna sila je prec, partner kto ma tahal, je prec (rozvod, alebo uz nemoze - choroba, smrt) a nie je z coho zit. Ze clovek nema ziadne uspory a nevladze tahat v praci ako 20rocny.
Netrap sa, deti odrastu, pojdu do skoly a ty pojdes do prace. Vsetko ma svoj cas. A ten pocit zlyhania, nie je zlyhanie ale nenaplnenie. Este si neprezila vsetky oblasti v zivote. Ked si najdes pracu, bude to ine.
@majkeel ale kamoška není extrém - je vydata, to neni o tom, že by nemala s kým. Len to odkladala, užívala si. A mám vo svojom okolí viac takých žien, ktoré majú s kym, sú zdravé, roky sa pchali antikoncepciou a keď prišiel podľa nich ten správny čas, tak zistili, že to nieje také jednoduché splodiť dieťa.
😁
Chod sa pozriet do Kovacovej na chore deticky alebo do zachranneho centra pre tyrane matky s detmi.
Ty nevdacna.
Namiesto toho aby si dakovala Bohu a manzelovi tu vyplakavas.
No comment.