Mám pocit, že sa doma dusím
Ahojte.
Ani neviem ako zacat, ale hned na zaciatok chcem napisat, ze je mi jasne, ze ma mozno mnohe odsudite a budete si klopat na celo a prskat na mna, ale ja to takto citim a hladam odpoved na nieco, na co si sama odpovedat neviem.
Som vydata, mam dve male deti, som na materskej. Financne sme zabezpeceny (takze nemusim kazdy mesiac sledovat penazenku, ale urcite to neznamena, ze prehadzujem peniaze vidlami). Manzel nepije, nefajci, doma pomaha.
Prestahovali sme sa do mesta, kde nikoho nepoznam, nemam tu ziadnu svoju rodinu, ziadne zname, kedze som tu este nepracovala, nemala som ako a kedy niekoho spoznat. Ale o tie kamaratky ani nejde, nie som typ cloveka, ktory potrebuje raz do tyzdna sadnut si na kavu so znamymi. Len sa tu citim cudzo.
Od narodenia druheho dietata (ktore bolo chcene a planovane) mam pocit, ze sa dusim a ze sa zblaznim a ze som sa nemala nikdy vydavat, ani mat deti. Starsie dieta je (ako vsetky deti) velmi zive, neposedne a vlastne neposlusne, este nikdy neurobilo nic na prve slovo. Vsetko opakujem tisickrat. Je placlive, pre vsetko je u nas zvesena pusa a ja zacinam byt na to alergicka a som vo vyvrtke, len vidim tie usta dole. Mam pocit, ze som sa zasekla medzi prackou, sporakom a zehlickou. Ze kazdy den robim to iste a vysledok po mne nie je ziadny. Kazdy den je ako cez kopirak.
Rano starsie dieta hned odute. Ak ide do skolky, to mladsie je na mne nonstop zavesene, takze nedokazem uvarit, ani ist na WC bez toho, aby mi dieta nedrzalo kolena. Ak je starsie doma, tak je tu nenormalny krik, hluk, cely den lietaju s boxami na hracky, mam pocit, ze mi exploduje hlava.
Ak potrebujem ist pre starsie do skolky, tak od rana mam zaludocne krce z toho, ako bude mladsie zase revat ako pavian pri obliekani, ako ho nebudem moct narvat do kocika, lebo ani nezohne kolena a ako ho budem zase vliect celu cestu na rukach a pot mi bude az dole zadkom stekat. V skolke sa starsi zase oduje, lebo som nanho pozrela inym okom ako chcel..
Muz je cele dni v robote, ked pride domov, je s detmi hodinu a uz je zlostny, huci a posiela ich spat.
Ani neviem, ci ma tento moj vylev hlavu a patu a ci niekto pochopi, co prezivam, ale momentalne som skutocne v stave, ze by som sa najradsej zbalila, plesla dverami, kluc hodila do schranky a utiekla na opacny koniec sveta (doslova).
A pritom sa toto vsetko vo mne deje napriek tomu, ze si uvedomujem, ze muza lubim, deti tiez, ale neviem si pomoct, som stratena sama v sebe a neviem kudy kam. Chce sa mi len plakat a uz pri minimalnom naznaku vzdoru deti mam pocit, ze skolabujem a prosim vsetkych svatych, aby som sa odparila z tejto zeme.... Neviem, co sa to so mnou deje, ale niekedy mam skutocne pocit, ze proste nie som typ cloveka, ktory ma mat rodinu, ktory sa ma starat o deti.
Povedz to pekne manželovi. Nepochopí možno celkom, ale aspoň bude vedieť. Potrebuješ zmeniť trošku. Popros babky, dedkov, ak nemáte problém s peniazmi nájdi študentku, ktorá Ti postráži deti a Ty budeš aspoň chvíľu sama. Nájdi si nejakú aktivitu, cvičenie, kurz maľovania, kurz jazyka kde budeš chodiť sama. Neboj, deti podrastú a bude dobre.
Inak ja tiež milujem ticho. Môj muž príde a hneď zapne dáke hučadlo - rádio, Tv, odíde vypínam a počúvam to ticho.
@natalym nedokazem to zo seba dostat, uz som sa niekolkokrat snazila, ale som ako zablokovana. Nieco tusi, lebo naznaky su a citi, ze nieco sa deje a nieco nie je ok, ale tak, ako som to napisala sem, tak mu to povedat nedokazem a neviem preco ☹
A ano, to je moja jedina vidina "zachrany", ze deti podrastu ☹
moja🙂 musis sa nejako prekonat a porozpravat sa s tym manzelom, deti ak mas moznost nechaj starym rodicom a chodte len ty a manzel na nejaky wellnes aj ked len na vikend ty si potrebujes oddychnut jednoznacne tam neni podla mna iny problem...stereotyp zabija tiez uz makam na materskej 4 rok....no ja to nemam chvalabohu take kriticke s detmi moje celkom posluchaju🙂...urcite nieco vymsli kde by si sa mohla zrelaxovat si len clovek a potrebujes zmenu
To nie je dobre. Vieš, nemému decku ani vlastná mater nerozumie. Aspoň mu naznač, ale ak súdim podľa môjho muža to by nepochopil. Musíš sa sama cez to nejako dostať, musíš rozmýšľať ako sa potešiť.
dievča moje prskať na teba a za čo ?? 🙂 takto sa citime 9 z 10 a to mám len jedno a už chodím do roboty jediná rada vypadni z domu na tú hodinku čo je muž z detmi . Kašli na pračku,šporák a iné " povinnosti" aj tak ťa to počká . Bež do fitka,kaderníčka ,manikúra alebo len tak prejsť . proste "vypni" !!!!! držím plačoky a nauč sa aj oddychovať 😀
Keď tO nedokážeš povedať daj mu toto prečítať čo si napísala
@bonbonali Odporúčam obed navariť hneď ráno do 7,00 h spolu s raňajkami, cestou zo škôlky nakúpiť a potom sa venovať len tomu najmladšiemu /hračky a leporelá doporučujem pripraviť večer vopred a zároveň si premyslieť aktivity na nasledujúci deň/, čítajte si leporelá, spievajte, stavajte kocky, choďte von na ihrisko, do materského centra, na výlet...potom späť domou na obed, potom keď deculo poobede zaspí žehliť, WC čistiť...potom zase cestou zo škôlky na ihrisko, do materského centra, na krúžky. Pozisťuj si krúžky pre deti predškolského veku, deti si tam nájdu kamarátov, unavia sa a potom sú aj doma spokojnejšie a aj ty si nájdeš kamarátky. V upratovaní domácnosti pokračuj, keď deti večer zaspia.. Ono sa to utrasie, deti podrastú, budú sa aj samé potom hrať, to len toto obdobie je také...ale treba si ho užiť...hlavne treba chodiť s deťmi veľa von, aj teraz v zime, aby sa vybehali vyšantili...hlavne pred spaním.
neboj si pochopená.. Jedine,čo by malo pomôct,a to platí aj na mna, je vypadnúť na chvíľu von, urobiť niečo pre seba, alebo ak mate niekoho ku deťom, tak ísť s manželom niekde. My sme sa náhodou spoznali s jednou mladou šikovnou babou, ktorá chodí občas vecer k deťom a my vyrážame do ulic 😀
@bonbonali ja som tiez introvert, tiez mam obcas take stavy, vacsinou ma ale staranie sa o deti bavi - s vinimkou poobedneho ukladania k spanku, pretoze mna dostava do vyvrtky stale ukladanie - je u nas vzdy krik, starsi kope, mladsia nechce lezat a pritom su obaja unaveni.. nakoniec vzdy zaspia, ale vzdy musi byt krik.. riadne ma to stve, dufam, ze toto obdobie prejde..
inak ja som na vianoce dostala cely den pre seba /som doma uz 3ti rok/ poukazku na wellnes a nakupy.. zatial som taky den zazila len par krat, napr. ked som isla lezat do nemocnice pred vyvolanim porodu, alebo ked som isla kupovat darceky pre mladsiu.. bola som vtedy prec 3 hodiny a velmi dobre mi to padlo, prisla som zregenerovana.. plus kazdy vikend planujeme a realizujeme vylety cela rodina - nikdy nie sme doma..
takze co radim - vsetko uprimne povedat muzovi /ak to este nevie/ a dohodnut sa s nim na tom, ze napr. kazdu druhu sobotu pojdes sama niekam.. kamkolvek, len nech je to dlho a bez deti.. chod si zaplavat, nakupit, do kina, pobehat po obchodoch..
zname sa urcite pohrnu, ked zacne jar a vsetci konecne vylezu na ihriska, takze o zname by som sa nebala.. my sme sa tiez prestahovali do noveho, kde mam sice dvoch surodencov susedov, ktori ale pracuju, takze ked som zacala byt na materskej, bola som tiez cele dni sama.. nikoho som nepoznala a nie som zrovna typ cloveka, co susede zaklope na dvere, ze "podme sa zoznamit"..
vsetko sa ale zmenilo odkedy starsi zacal chodit - zacali sme chodit na ihrisko a momentalne mam tolko znamych ako nikdy v zivote.. /niektore zeny uz povazujem aj za kamaratky/ v okoli je totizto kopu mladych rodin..
@bonbonali Nemaj vycitky,to,co prezivas ty,preziva kooopec inych maminiek,nech si hovori kto chce co chce,ale ten stereotyp je po case ubijajuci,sama som mala podobne pocity ku koncu materskej a teraz hovorim,ze chodim oddychovat do prace 😀 a citim,ako ma ta zmena prostredia nabija energiou...skus pouvazovat,ako sa dostat aspon raz za cas z domu,zmen prostredie,vycisti si hlavu...ci uz pri nejakom sporte,alebo nejaky kurz kreslenia,pecenia,hackovania,jazyky...cokolvek ta bavi..a neboj,je to len docasne,aj ked ti to terz pride ako nekonecny pribeh 😉
Moj nazor, si emocionalne prazdna.kazdy ma svoju nadrz lasky, ak je naplnena vseyky aktivity idu lahsie.ak je na nule, citis uz zo vsetkeho frustraciu a nedokazes ani Ty sama emocne naplnit ludi okolo seba.
precitaj si knihu 5 jazykov lasky, mam pocit, ze sa tam najdes.mozno manzel k Tebe nehovori Tvojim jazykom.potrebujes Mozno jeho uistenia lasky, mozno jeho pozornost, mozno by ta zahrialo pri srdiecku ak by ti nieco daroval, maly nenapadny darcek, mozno jeho skutky lasky, povysava, umyje riad, alebo ti chyba jednoduche pevne objatie muza, ze to zvladnes.urcite doporucujem.Ak manzel pride na to, co je tvpjim primarnym jazykom lasky, zacne ta nabijat.tvoja nadrz zacne byt naplnovana.
samozrejme to nejde z dna na den, je to rozhodnutie vas oboch, ale robite to pre seba vzajomne, aby ste boli stastni.
drzim palce
@bonbonali Keď sme začali chodiť na krúžky, tak sme potom v čase manželovho príchodu z práce neboli doma a on bol prekvapený, že byt je prázdny...tak nás hľadal telefonicky, kde sme...no však my sme tam a tam na krúžku...v materskom centre---v parku na preliezkach....v knižnici...za panelákom staviame snehuliaka...., takže keď sme prišli domou, bol rád, že nás vidí... po čase si zvykol zastaviť sa po nás cestou z práce na mieste, kde sme sa nachádzali /niekedy na krúžku, niekedy v parku...pomohol so stavaním snehuliaka.../ a potom sme sa ešte išli celá rodina niekam prejsť...
@bonbonali a este dodam, urcite svoje deti milujes aj svojho muza, len si prisla na to, ze nevies ako dalej.Je to uplne normalne, tvoje pocity,zmiesane stavy nalad.pri malych detoch si to zaziva kazda mamina, ja mam 3 deti, a citila som sa presne ako Ty, vsetko na mna padalo, fyzicky aj psychicko.total odrovnana.prejde to, len naozaj musis citit ze niekto to taha s Tebou.
@bonbonali
Veru mas co slobodnym zenam zavidiet,ja som slobodna a bez deti a velmi si to vazim a ocenujem.Nieje na svete nic krajsie ako si robit co chces.Uz len pomyslenie ze som vydata a mam deti a som doma zavreta mi naskakuju zimomriavky.Fakt ti nezavidim.
@bonbanali si uplne normalna zena na materskej 🙂 manzelovi vytlac to co si sem napisala,pripadne aj s nasimi reakciami. Nie je tam nic,za co by si sa musela hanbit. Neboj sa. Ono aj ked je to tazke,toto obdobie prejde a budes nan s laskou spominat,nonsens,vsak? :D Kocky dobre radia,skus tu vypomoc - na zehlenie napr.alebo upratovanie... No a este som sa chcela opytat ako travite cas ako rodina 🙂
@bonbonali Velmo dobre ti rorumiem,tiež mam rada ticho ja som ešte aj tv pozerala za slobodna tak že som kolkokrat musela natahovat uši aby som počula čo ma prave zaujalo..mne uplne vyhovovalo ticho a knihy..a dost dlho som bola slobodna a starat som sa musela len o seba..lenže už maš"zarobene"a sama vieš na odchod by si odvahu nenašla,a už by si bez nich štastna nikdy nebola..oni vyrastu,a budu čim viac samostatnejšie,preto je to aj dobre čim viac ich učit k tej samostatnosti,budeš mat menej roboty s nimi,su dvaja časom sa vyhraju spolu uvidiš..oni su tak trošku aj preto plačlive lebo z teba citia smutok,deti to vedia vycitit,poznaju ta vlastne najlepšie,proste vedia že sa niečo deje s tebou,ze nie si pri nich na 100% a hysterčia,upokoja sa uvidiš ak sa upokojíš ty..mala by si požiadat pomoc od rodiny,a ist niekde sama,to momože,tiež meditacia,magnezium,trošku športu,kup si niečo na seba,trav so sebou trošku času,utrasie sa to neboj,bude to lepšie ak trošku povyrastu.
@laskavocka Nie je nic krajsie na svete ako byt mamou! 🙂
@laskavocka to si ju teda povzbudila.ale aj slobodnym po rokoch slobody niet co zavidiet.deti, rodina , milujuci manzel je pre mnohych naplnenim zivota.poznam vela zien, muzov ktori su slobodni a po rokoch, ked uz tikaju biologicke hodiny a stale sa ten pravy, prava nenasiel.to je vacsia frustracia ako mat rodinu a naucit sa zit, najst pravu hodnotu lasky a v podstate aj pravy zmysel zivota.urcite zakladatelka nezavidi slobodnym, ak by nechcela mat rodinu, nejde do toho.hlada len ako najst cestu z kolotoca von.
@bonbonali nehanbi sa za svoje pocity,toto preziva kazda druha matka.uplne ta chapem.my chceme v blizkej dobe potomka,ale uz teraz viem,ze to obdobie bude o nervy.ja som kludny clovek,mam rada svoju pohodu a ticho,no zivot bez deti je prazdny.sice si robim,co chcem a chodim kam chcem,ale to vsetko je len nutne vyplnanie casu.co by si robila bez deti?kto by ta v starobe navstevoval?citila by si sa opustena a kto tvrdi,ze nie,klame sam seba.mam v robote 3kolegyne,ktore nemaju deti,ale tak hnusne,ufrflane a neprijemne stvorenia si nezazila.to chces,aby sa z teba stalo?netesia sa domov,netesia sa na sviatky,lebo vedia,ze budu zase same.neboj zvladnes toto obdobie,deti rychlo odrastu a budes mat zase cas aj na seba.nemozes ist aspon obcas do materskeho centra?
@bonbonali Tvoje pocity su uplne normalne. Klasicky burn-out.
V prvom rade odporucam prelomit svoj blok a rozpravat o tom. S manzelom, idealne, s kamoskou, s kymkolvek. Je dobre, ze si napisala aspon sem, ale ziva konverzacia je na nezaplatenie. To je prvy krok.
Druhy krok by mohol byt stanovit si priority. Detom vobec neublizi, ak budu mat na obed vajcove cestoviny s kyslou uhorkou, ak bude pradlo neozehlene a dom neupratany. Ver mi, vobec nic sa nestane ak bude doma bordel.
Skus si najst zaujmove aktivity v okoli - vela obci ponuka napr. materske centra, kruzky a podobne. Ideal je ak je to organizovana aktivita s tebou. Naucite sa spolu vychadzat, spoliehat sa na seba. Mne takto velmi pomohol tanecny - zrazu sa dcera zacala uplne inak spravat, obe sme sa naucili trochu inak reagovat.
A samozrejme, ze su deti nervozne. Ked je nervozna mama, deti su tiez. Skus sa na to pozriet ich ocami - ony citia, ze si nespokojna. Deti su ohromne sebastredne, su presvedcene, ze vsetko sa deje kvoli nim. Neviem, ako to napisat aby to nevyznelo tak hrozivo, ale pokojne si mozu mysliet, ze ich uz nemas tak rada, ze od nich chces odist. Mozno preto tie cirkusy, to drzanie za kolena, to vyzadovanie pozornosti. Aj negativna pozornost je pre decka lepsia, nez nic. Pokojne sa mozem mylit, ale je to moznost.
A suhlasim s predchadzajucimi navrhmi - deti nechat otcovi, pokojne aj na cely den a ty si chod niekam vyrazit. Mne casto pomohlo len par hodin vonku samej so psom, ale kazdy mame ine metody, niekto ide na kavu, niekto do obchodu, chapes. Aj muz sa musi naucit s detmi existovat, ved aj on je rodic. U nas bol manzel takto nervozny tiez, ale to bolo kvoli sprostemu narocnemu zamestnaniu.
A ano, prejde to. V tomto obdobi sa treba upnut na tie momenty kedy je vsetko ok. Tych par minut, kedy sa deti hraju, manzel ta objime a ty sedis v kresle. Ze sa potom deti pobiju, muz ich zhulaka a tebe vykypi polievka? Kaslat na to, chvilu bol klud. Chapes, zmenit uhol pohladu. Lebo tie momenty su jedine, co mate, jedine, co vam do buducna ostane ako spomienka.
Este jeden tip na upokojenie (overeny od psychologa): Ked pride hranicna situacia, treba odist z miesnosti, a skusit si spomenut na nejaky prijemny okamih v zivote. Vybavit si ho co najvernejsie - vone, svetlo, dotyk latky, makkost kresla, konkretna veta v knihe co clovek vtedy cital... Az potom, ked sa clovek ukludni, az potom reagovat.
Drzim palce.
@bonbonali toto je úplne normálny stav 😉 Si unavená a preťažená. Malé deti to je non stop 24 hodín v pozore. To všetky poznáme. Kto bude prskať, tak buď deti nemá, alebo ich má už veľké a ovládol ho spomienkový optimizmus, alebo klame a moralizuje. Ja som občas mala podobné pocity ako ty. Aj keď celkovo asi nie až také intenzívne, ale boli. Tiež nie som žiadny extrovert, mám rada kľud a ticho. Treba si nájsť niečo, pri čom sa odreaguješ. Iný recept na to nie je. A asi je to už klišé - ale deti citlivo reagujú na tvoje emócie. Keď sa ukľudníš, budú kľudnejšie aj ony. Možno nebudú robiť menší rámus 😀 ...ale budete lepšie komunikovať. Plačlivé dieťa môže byť aj práve preto, že cíti tvoje rozpoloženie a nevie sa s tým samo zrovnať, je to ešte drobec, ako by aj mohlo. Si zúfalá, ono to cíti a nevie, čo s tým. Materstvo je vysoká škola sebaovládania a trpezlivosti.
@tinka323
Z toho kolotoca a stereotypu sa da vyjst von?Sa zobud,realita je kruta...
@laskavocka samozrejme, že sa to dá. Ak nemáš deti, tak nemôžeš reálne posúdiť, čo sa pre matku dá a čo sa nedá.
@laskavocka každý stav ma svoje výhody aj nevýhody. Niekedy sú dni, keď nás tie nevýhody prevalcujú a cítime sa pod psa. Ja keď som bola slobodná, tiež ma manželstvo a deti nelákali, to prišlo až neskôr. Ale poviem ti úprimne, ani mamickovske fóra ma vtedy nenapadlo čítať. Teba to zaujíma? Pýtam sa iba zo zvedavosti či ta baví preberať mamickovske problémy, pretože mna to predtým ako som otehotnela nenapadlo, proste mi to nič nehovorilo. Z akého dôvodu si sa sem zaregistrovala? To ako keby som sa ja zúčastňovala napríklad debát o horolezectve a písala horolezcom ze prečo nesedia radšej v kaviarni v meste. Viem, ze je to tvoja vec kde diskutujes, ja som iba zvedavá, neber to v zlom.
@bonbonali Tak ako ti radia ostatni, zmen ten stereotyp. Skus s detmi robit nejake aktivity, ktore vas tesia, chodit do kolektivu, najst pre seba aspon jednu kamosku na pokec. Take obdobie ake mas ty urcite ma velke percento mamiciek, ale treba sa snazit o pozitivnu zmenu. Uz to, ze je tvoj manzel hodinu denne s detmi je velka pomoc. Vyuzi ten cas a chod sa trebars prejst, alebo nieco urob pre seba. Ja ani taku moznost nemam, moj muz je s malou tak pat minut denne. Tiez byvam v meste, kde som sa prestahovala pred pol rokom a nikoho som tu nepoznala, ale nadviazala som kontakty. Nasla si na nete co sa tu da robit, prihovarala sa mamickam s detickami a nasla si tu kamosky, ktore maju deti vo veku mojej malej. Tiez sa nemusim s niekym kazdy den stretavat, ale robim program, aby vyhovoval malej a mne a boli sme stastne😉
@laskavocka pockaj, ty mas skusenoat s tym ze sa neda a nemas deti a ja mam 3 viem ze sa da a nemusim sa zobudit.
co ty na to teraz? O akej krutej realite rozpravas.materstvo je najuzasnejsia vec na svete.
Este dodam, ze vzdy som bola utiahnuty typ cloveka, introvert, zijuci v tichu. Ak som bola sama doma, nikdy (v obdobi puberty) u nas nehucala hlasno hudba, ja som si radsej potichu robila doma svoje. Nikdy som nechodila po diskotekach, ci chatach. A mna tento vecny hluk a krik doma ubija, potrebujem ticho ☹
Som jedinacik, takze mozno aj z toho prameni taka ta "sebeckost" neriesit inych a starat sa len o seba... Skutocne neviem, co so sebou a v poslednej doba naozaj dost casto rozmyslam nad tym, ci som svoj zivot nasmerovala spravne (rodina, deti), ci moj osud nebol inde... - slobodna, bezdetna, zijuca si v klude svoje dni (ale opat podotykam, ze napriek tomu manzela a deti lubim ☹ , aj ked to mozno tak ani nevyzera).