Mám pocit, že prežívam a nežijem
Ahojte. Ani neviem či sa chcem vyrozprávať alebo zistiť či v tom nie som sama… je toho veľa. Neustále si niečo namýšľam, rôzne negatívne scenáre. Hanbím sa hovoriť nahlas čo ma trápi alebo keď mám len zlý deň. Nehovorím to nikomu blízkemu. Bojím sa reakcie. Neviem kde a kedy som si toto vypestovala. Píšem si len denník a to je jediný zdroj ventilácie. Prestala som robiť veci ktoré ma napĺňali, postupne som stratila motiváciu niečo vôbec robiť. Je pre mňa náročné komunikovať v práci, stretávať sa s rodinou, a veľmi ma to mrzí. Najviac negatívnych scenárov sa mi vynára ohladne priateľa. Mnoho vecí sa bojím vyslovovať aj ohľadne toho čo chcem a čo je pre mňa dôležité lebo sa bojim že sa nestretnem s pochopením. Mám pocit že prežívam a nežijem. Z toho všetkého si ani nepamätám kedy som si poriadne odpočinula. V noci nespávam moc pokojne.
@tuippo Áno mám psychologičku krátku chvílu
čo ti na to hovorí ona?
To co prezivas je pomerne caste a bolo by dobre okrem psychoterapii u psychologicky ist navstivit aj psychiatra, aby urcil, ci je potrebne nastavit aj liecbu, aspon docasne.
Podstatne je vsak aby na terapiach si bola vedena k praci s myslienkami. Pretoze teba paralyzuju iracionalne strachy.
@tuippo Ešte sme sa k tejto téme nedostali pretože som za ňou prišla s akútnejším problémom, ale zajtra to už chcem pred ňou spomenúť
@zmrzlinka2021 práveže by som sa veľmi rada vyhla liečbe formou liekov, ale to samozrejme nezávisí len odomňa. Čitam si rôzne články ohľadne takýchto strachov a vtieravych myšlienok, rozumiem tomu, ale do praxe to neviem zaviesť.
inak, k tvojmu odporu k liekom. Ja osobne som chodila svojho času tiež psychologičke. Nakoniec som aj tak skončila u psychiatričky a liekoch, ktoré mi vcelku pomáhajú. Pri niektorých diagnózach je kombinácia farmakoterapie a psychoterapie veľmi nápomocná. Rozhodnutie riešenie tvojho problému je samozrejme na tebe
@tuippo mám strach že si na liek zvyknem a bez neho budem stratená. To je môj jediný dôvod prečo sa bojím ich brať. Rada by som skúmala do hĺbky v sebe, prečo sa mi toto deje a ako tomu viem zabrániť aby som sa necítila ešte horšie, ale sama to nedokážem. Nikdy som takáto nebola a v takom mladom veku ma to dobehlo… ak sa môžem opýtať, čo sa dialo v tvojom živote že si začala užívať lieky? Ak je to príliš osobné, pochopím ak neodpovieš
silná sociálna úzkosť, depresia a keď prišli aj myšlienky na samovraždu, tak som jednoducho vedela, že sama to už nezvládnem
@tuippo myšlienky na samovraždu som už zbadala aj na sebe. Viem ich stále skrotiť ale viem že vobec to nie je v poriadku.
nie, nie je to v poriadku. Treba to riešiť. Najlepšie u psychiatra, ale začať môžeš aj u svojho všeobecného lekára, niektoré antidepresíva nemajú preskripčné obmedzenie, čiže dať ti ich môže aj on
@tuippo to som ani nevedela, ďakujem ti za info. Ešte sa chcem opýtať, je náročné pre telo zvyknúť si na taký liek? Objavujú sa nejaké vedľajšie účinky?
za máličko. Vedľajšie účinky záležia od daného lieku a jednotlivého človeka. Ono tie príbalové informácie sú plné hrozivých informácii ale neznamená to, že budeš mať vedľajšie účinky. U mňa a u ľudí z podporných skupín na facebooku som to tiež vysledovala, býva najhorší ten cca prvý týždeň užívania než si mozog navykne. Odporúčam ti užívať magnézium, teda ak nechceš na tie prvé týždne užívania antidepresív brať benzodiazepíny, ktoré sú návykové
A ako sa sprava priatel? Vyjadruje ti pochopenie, alebo skor nepochopenie ked si mu povedala o svojich prianiach? Pytam sa preto ze tvoj strach mu nieco povedat moze byt opravneny, ak ta zamieta prilis casto.
Ohladom liecenia depresie liekmi nemam osobnu skusenost, ale citala som tu vela prispevkov a vacsina z nich sa zhodla na tom ze lieky su skvela pomoc, len niekedy dlho trva kym sa najde ten spravny liek.
Prave preto je potrebne, aby to zhodnotil odbornik.
Netreba sa antidepresiv bat - ty momentalne mas problem v mozgu. Ty si uvedomujes tieto veci ale nevies s nimi bojovat. A preto potrebujes:
- upravit procesy v mozgu (cez lieky)
- pracovat na sebe, mysleni, vyhodnocovani si vsetkeo pomocou psychoterapie
VELMI PODSTATNE: samotne lieky ti nepomozu, ak nebudes riesit priciny tychto strachov... preto lieky + psychoterapia je genialne kombo...
@andreatytler je vnímavý, no chcela by som aby sme spolu trávili viac času. Chystám sa mu to povedať, no akosi mám strach z reakcie.
@zmrzlinka2021 napísala si to veľmi presne. Doteraz som si dávala otázky ako a kedy sa to stalo, že sa so mnou toto deje. Akurát sa obavám povedať ľudom okolo mňa ze by mala takúto liečbu nastavenú. Ja totiž navonok viem pôsobiť niekedy vyrovnane a v pohode, ale vobec nie som. Nie je to fér voči rodine, priateľovi, kamarátkam. Ale ja som sa odnaučila “sťažovať”, aj keď vo vnútri prosim o pomoc.
Netreba to potlacat, urcite mas ludi v zivote, ktorym plne doverujes.
Vela z nas si tu preslo vselicim, nepiseme ti tu len "tak z brucha".
A poviem ti tak - cim neskor to zacnes riesit, tym dlhsie bude trvat liecba.
Teraz mas psychologicku tam mozes ukazat svoje slabiny len nic nezatajuj a povedz vsetko co Ta trapi.Ona zhodnoti ci potrebujes lieky.Vela ludi dusi v sebe problem vztahove, v praci, s detmi a potom pride pretlak a mozog a myslienky sa zacnu takto zahravat.Neuroticke myslienky su castejsie ako by si ludia mysleli.Vacsinou toho, coho sa najviac bojis sa Ti objavuje.Moja kolegyna mala obrovsky strach o dieta choroby, ze ju zrazi auto,nieco sa jej stane uz bola vo velu kedy chcela chodit von sama az skoncila u psychologa a velmi jej to pomohlo niektore povahy su viac nachylne na taketo myslienky strachy.Je super, ze si to zacala riesit
Ak je vnimavy, tak urcite prekonaj svoje zabrany a povedz mu o tom co si napisala sem. Podpora okolia je nesmierne dolezita. Aj rodicom ak mate dobry vztah by som sa zdoverila.
pozri ked ta boli hlava alebo zub co urobis? budes sa bat dat si liek lebo mozno si zvyknes?
teba boli dusa - psychika to nie je hanba ani neriesitelny problem doveruj lekarke. lieky ti musi nadstavit. a mozno nesadne prvy ale treba o tom s nou hovorit, skusat a za zlepsenie kvality zivota to stoji skusit. lieky vyvinuli prave na to aby pomahali. a mozno ani psychologicky nesadne prva ale netreba to vzdat.
@andreatytler stále keď mám povedať niečo vážnejšie, chytí ma strach a myšlienky že asi nie je dobrý nápad o tom hovoriť. Ale súhlasím s tebou, chcem mu o tom povedať, aj mnoho iných vecí ktoré sú pre mňa dôležité (aj v našom vzťahu), a stále keď sa to chystám urobiť, mám akoby zviazané hrdlo a nedokážem rozprávať. Nehovorím ešte o tom, aké náročné je pre mňa ráno. A bežné činnosti - vstať, fungovať, umyť sa, najesť sa. Bola som milovník rán, teraz to nedokážem, keď som napr sama.
@luccija dlho som v sebe dusila a potláčala veci ktoré ma trápili, alebo som sa s nimi nevedela vyrovnať a podľa mňa aj to je dôsledok toho čo sa so mnou dnes deje. A áno najviac vtieravych myšlienok mám práve ohľadom situácii z ktorých mám veľký strach. :( neviem ísť ani von v mojom meste, som akoby znechutená.
V tejto situácii bola aj moja kolegyňa. V hodine dvanástej navštívila psychiatra. Doslova sa vyhla hospitalizácii. Už sa lieči niekoľko rokov a viem že jej dávky pomaly znižuje. Niekedy si myseľ inak ako bez liekov neporadí. A treba nájsť silu a rozprávať sa. Ona ju našla a priamo s nami hovorí o jej probléme. Pomáha to jej a aj nám...jej okoliu. Vieme ako jej máme pomôcť
@kamatopo ani si nevieš predstaviť ako rada by som o tom chcela začať rozprávať niektorým ľudom a aby som aj ostala pochopená 😢 párkrát som to skúsila s rodinou ale nedopadlo to tak ako som si to predstavovala. Chcem sa znova tešiť zo života a posúvať sa v živote, ale tieto stavy ma brzdia. Akoby sa sama brzdim
No z vlastnej skúsenosti viem že rodina nie vždy vie pochopiť..ako keby mali človeka zaskatulkovaneho podľa svojich predstáv a žiadny problém nemôže byť, veď tá predsa poznajú. Skôr cudzí človek. Kamarátka či kolegyňa vie viac pochopit a poradiť.
nie je riesenie drzat to v sebe, lebo raz to praskne a potom to bude zle, tiez som takato bola, vyhladala som psychologicku, s tou som zacala pracovat na tom aby proste som ovela viacej rozpravala, co ma trapi, co citim, co chcem aby vlastne aj ja som bola okej a aby aj ludia okolo mna vedeli co od nich chcem, aby si nemuseli domyslat a vsetko a poviem ti, ze je mi teraz lepsie.
Ja by som sla za lekarom a skusila tie lieky. Nie som v tom ziadny odbornik, ale chapem to tak ze pri depresii chyba telu urcita latka, lebo ju telo prestane produkovat a potom mozog nefunguje tak ako by mal a vytvara pocity, ktore neodpovedaju skutocnosti. Tie rana su stale take iste, to len tvoj mozog ich vnima ako smutne. Normalne to je choroba tela, nie mysle. Podobne ako ked pankreas prestane vyrabat inzulin, alebo ked vajecniky prestanu vyrabat estrogen. Cize tie lieky su nesmierne dolezite... nie su to oblbovaky mysle na ktorych sa clovek stane zavysli.
skúšala si vyhľadať odbornú pomoc ?