Mám pocit, že moje deti zostávajú rozmaznané

Jasne ze robis chybu. Co je spravne na tom nedodrzat slovo? Ak uz nieco slubis/zakazes, tak to dodrz.
Ked pises ze neposluchaju uz teraz, casom to takymto stylom lepsie nebude.

Liečebný pedagóg a vysokoškolský učiteľ Albín Škoviera je presvedčený, že by sme nemali tresty démonizovať. „Dobre vychovávať nerovná sa vôbec netrestať. Výchova je predovšetkým vzťah a dialóg. Ak tie fungujú, je nám dieťa dokonca schopné odpustiť aj prípadný nespravodlivý trest,“ povedal pre Postoj.

Nie je však zástancom fyzických trestov, tie vníma skôr ako zlyhanie. Dôležité je však aj v tomto prípade rozlišovanie. Ako v jednom zo starších rozhovorov zdôraznil, capnutie po zadku dieťaťu, ktoré v afekte trucuje a ani ho to nebolí, nepovažuje za telesný trest.

Albín Škoviera nesúhlasí s tvrdením, že trest je pre dieťa ponižujúci. „Naopak, môže posilňovať našu nezdolnosť,“ hovorí. „Nie trest, ale jeho nevhodná forma môže byť ponižujúca.“

Zdravý rozum a intuícia sú pri výchove niekedy realistickejšie, ako si myslíme.
Odporcovia trestov často argumentujú, že trest nemotivuje dieťa pozitívne, ono potom koná pod vplyvom strachu a učí sa vyhýbavým reakciám. Podľa Škovieru však nielen trest, ale ani odmena nemôže byť celkom spravodlivá. „Nikdy nepoznáme všetky okolnosti. Takže nebudeme ani chváliť a odmeňovať? Zbavíme sa nástrojov, ktoré v bežnej výchove určujú limity? Zavedieme v našich rodinách „hru bez pravidiel“, teda chaos?“ pýta sa.

Podľa neho aj keď trest nebýva vždy spravodlivý, je dôležité sa o spravodlivosť usilovať. „Dieťa veľmi rýchlo zistí, či spravodliví byť chceme.“

Okrem toho je podľa liečebného pedagóga dôležité nezabudnúť, že keď trestáme, môžeme trest aj odpustiť a ukázať veľkorysosť. Je presvedčený, že dieťa sa potrebuje aj takýmto spôsobom naučiť, čo je odpustenie.

Albín Škoviera si myslí, že rodičia sa dnes cítia neisto aj preto, že sú pod vplyvom rôznych výchovných metód. Podľa neho sa dnes stal z výchovných konceptov tovar a aj tu sa dôležitým stáva marketing. Keď sa pomenuje, že ide o modernú výchovu, dajú jej skvelý názov a lákavý obsah, ľudia tomuto konceptu uveria a dôverujú mu, myslí si. „Zdravý rozum a intuícia sú pri výchove niekedy realistickejšie, ako si myslíme,“ tvrdí Albín Škoviera. https://www.postoj.sk/156264/kym-sme-riesili-ci...

všetko im povolíš a potom nemajú rešpekt? A ty sa ešte čuduješ?

Zacni riesit seba, ked nieco povem, tak to dorzim. Ako mozu mat v ucte mamu, ktora si nestoji za slovom a s ktorou manipuluju ako sa im paci? Zacni riesit seba, skor ako budes riesit velke problemy s detmi, lebo tam to smeruje.

Občas je dobre aj povoliť a nedodržať ale nezabudnúť povedať… odpúšťam vám. ;)

Nie je nic jednoduchsie ako dodrzat slovo (“trest”) u malych deti. Ma to byt s respektom.
Ale tak zasa deti nepocuvaju a robia zle tak ci tak, ale musia vediet, ze ked mama povie nie, tak je to nie.

Ano robis chybu a deti ani nevedies spravne, co nebude dobre ani pre samotne deti, teraz su spokojnejsie, ale ked budu vacsie, uz to tak fungovat nebude a oni v beznom zivote nebudu vediet spravne reagovat.

Ono sa to sice na prvy pohlad nezda, no tym, ze detom stanovis hlanice, trvas na ich dodrzani a v pripade ich porusenia ich potrestas, im v skutocnosti robis sluzbu, stanovujes im jasne mantinely spravania, co im v zivote dava istotu.

Ja tak trochu nechápem ako súvisí kupovanie vecí s "poslušnosťou" a prečo im vlastne dávaš ako trest, že im niečo nekúpiš alebo niekam nepôjdu.
Možno keby si dala konkrétne príklady tak by sa lepšie radilo.

Tak keď raz zákazes, tak to dodrz. Nič sa im nestane, ak nedostanú zmrzlinu, ci jogurt len kvôli tej somarinke, co je v ňom.

Áno robíš chybu a veľkú. Ešte chvíľu a deti ta nebudú brat vazne

Autorka nebude to pramenit v tom ze ty si v detstve nemala dostatok a teraz to kompenzujes na svojich detoch? Ze im kupis vsetko aby im nic nechybalo?

deti potrebuju hranice. ako sa maju naucit fungovat vo svete, ked im ty ako matka-rodic neukazes smer? oni vidia, ze s tebou mozu mavat, aj ked oni to tak nevnimaju a nevedia takto pomenovat. len vedia, ze nemaju ziaden oporny bod, kde narazia a zistia, ze aha, tuto uz to nepojde.
zaraz tuto divocinu pre svoje vlastne dobro a hlavne pre dobro svojich deti, lebo svet ich zozerie. nemaju istotu, nevedia co kde ako, tak sa placaju a jasne, ze ani nemaju respekt. a ako ho chces ziskat? no predsa hranicami, ktore im vymedzis. a to nehovorim, ze ich mas trestat a podobne. skratka ale ked sa raz na niecom dohodnes s nimi, tak to aj musis dodrzat. a jasne, ze sa budu zlostit. teba nenastve, ked nedostanes, co chces? nastve, len si to vies zracionalizovat a uvedomit. oni este moc nie. ale ked budu vidiet, ze drzis slovo, naucia sa to respektovat a pojde to casom lepsie. a teda drzat slovo aj pri pozitivnych, aj negativnych veciach pre nich.
zaciatky budu tazke, lebo mantinely doteraz nemali, musis ale vydrzat a casom to bude lepsie. musis sa ale ty v prvom rade nastavit na to.
u nas (2,5r) to funguje takto. ideme vecer spat, dlho sa placa v kupelni, mota sa, ocividne vymysla. hovorim- cim dlhsie tu budes spekulovat, tym menej casu budeme mat na rozpravku a neprecitame si 5 stran, ale len 3. drzim sa tych 3, ak sa ozaj poponahla a vidim, ze chce si citat, dame si 4 strany (aj to pripomeniem, ze si vazim, ze sa nakoniec poponahlala a vidím , ze chcela velmi si citat. ale kedze sme sa zdrzali, na 5 stran nam to uz nevyjde, ale dame si 3+1 - pozitivna motivacia)
ak nadalej sa motka a spekuluje, ostavam pri tych 3. a po 3 stranach zatvaram knizku. ak este spekuluje, pripomeniem, ze som ju na to v kupelni upozornovala, ze nestihame viac. ak sa hneva, poviem, ze chapem, ze sa hneva, ale nabuduce sa musi poponahlat a stihneme toho viac.
cuduj sa svete, v 98% sa vieme krasne dohodnut na vsetkom aj v inych pripadoch. ked poviem, dodrzim a respektuje to, pripadne sama skonci s aktivitou, ked ju upozorním, ze uz je koniec. ale takto fungujeme stale.

Áno, robíš chybu. Deti musia vedieť že to čo povieš myslíš vážne. ( Aj keď by si to neurobila, je to len vyhrazka). Nemáš rešpekt. A keď prídu do puberty tak ti budú skákať po hlave.

Niesú rozmaznané len si s tebou robia čo chcú, lebo však aj tak dovolíš atď. Musíš si možno vo výchove stanoviť pravidlá a stáť si za tým. Trebárs keď urobia chybu a niečo zakazes je normálne to dodržať ver, že im to vôbec neublíži. Vybudujú si tak rešpekt, že aha tak zase nemôžem mať všetko ak si vyskočím. Ú nás sa to celkom osvedčilo sme v obchode v kľude aj tam kde sú hračky je v pohode samozrejme občas skúsi diplomaticky no vie, že to proste inak nebude. Samozrejme je motivovaná aj ohodnotená všetko. A jasné, že keď bola menšia tak skúšala ako len mohla no už vie odtiaľ potiaľ. Ja keď jej spontánne za to ze je zlata nenáročná niečo dám kúpim veľmi je vďačná to jje veľká radosť. Stojí to za to to skúsiť.

Ja mám tiež problém dávať deťom trest...Ja sa vždy iba vyhrážam 🙈

Nikto nie je neomylný určite som aj ja veľa x na niečo povedala nie a nakoniec som to zmenila.Skor ma zaujalo, že im vždy niečo kupuješ.Preco?
Práve tie malé drobnosti bavia deti chvíľu a potom sú niekde hodené.

Majú najlepší vek aby sa naučili, že svet sa netočí len okolo nich. Prečo im vždy niečo kupuješ? Prečo mužovi klameš čo vykonali? Deti potrebujú hranice. Keď vedia, že spravia XY mama troška pohundre a potom ich aj tak zoberie na zmrzlinu, prečo by to XY nemali robiť?

Ahoj. Tiež si niekedy nie som istá, či dávam trest správne. Ale snažím sa dodržať to, čo poviem. Napr.keď malému (necele 2 roky) poviem nechytaj tú lampu, pokazí sa, inak ťa budem musieť dať do stoličky - odkiaľ nevie vyliezť- a on to stále robí, tak ho do tej stoličky dám aspon na pár minút, aby pochopil, že niektoré veci nesmie. Alebo, keď starší kričí, kým malý spi a zobudí ho, tak ho upozorním, že keď ho zobudí, budem musieť byť s menším a tým pádom sa nemôžem venovať jemu. A som s malým, hoci starší kňučí, že sa mu mám venovať. Znova vysvetlím, ale snažím sa nepovoliť. Určite sa nájdu situácie, kedy som povolila, ale snažím sa.