Mám pocit, že mám 2 osobnosti
Zdravím, cítim sa úplne nemožne, možno mi niekto bude vedieť poradiť. Mám prečítaných mnoho diskusii o výbere povolania, mám za sebou rôzne testy atď. Mám 22, jedna kamarátka už čaká druhé dieťa s manželom, ďalšia má xy tisíc odložených z práce, ktorú robila už počas SŠ a je tam do dnes. Ja sa len motám hore dole, mením práce, hľadám sa. Cítim sa ako 5 ročné dieťa, ktoré chce byť jeden deň kozmonaut a druhý deň veterinár.
Mám pocit, že mám 2 osobnosti. Prvá osobnosť by chcela robiť niečo akčné, je workoholik a vie si predstaviť žiť prácou, robiť niečo v oblasti polície alebo tomu podobné. Byť dostupná neustále a posúvať sa vyššie, stále väčšia zodpovednosť a tak ďalej.
Moja druhá osobnosť si vie predstaviť robiť napríklad učiteľku(možno niečo so športom), psychologičku v škole, niečo ohľadom prírody, zvierat, niečo kde nie je až tak veľa stresu. Byť veľa v prírode. Pomalší život. Byť na čas doma a užívať si pohodu. Možnosť byť veľa s rodinou, viac voľného času. Úplný opak ako prvá osobnosť.
Čo teraz?
A myslíš, že čakať v 22 rokoch druhé dieťa je nejaká výhra?
Máš iba 22 rokov, to je úplne v poriadku, že sa stále hladáš, možeš vyskúšať nejakú prácu a uvidíš, či tam budeš spokojná. Nie je každý taký, že už od mala vie, čím chce byť aj je v tej istej práci 20 rokov. Niekedy to trvá dlhšie, kým nájdeš, čo ťa naozaj baví.
Mas 22 este si uzivaj. Mas najlepsie roky na vyblaznenie. Cestuj, spoznavaj, najdi to co ta bude bavit a uc sa od zivota.
Ked sa narodi dieta bude sa vsetko tocit okolo neho. Nie, zivot ti neskonci, ale bude to ine.
Spomenula si ju, že ona už čaká druhé, ako keby to bolo niečo, z čoho si chceš brať príklad, tak som to tak pochopila.
Myslela som to tak, že každá si našla v živote to svoje. Jedna dream job už od strednej, druhá sa našla v materstve, len ja sa cítim pozadu. Nie, že by som pracovala na svojom sne ale aktuálne ešte ani nemám žiadny..
Ja som nastupila do mojej vysnivanej prace v 29. Ano pracovala som dovtedy, studovala, cestovala a uzivala si. Syna som porodila v 28. Nic ti neujde.
toto vsetko, co pises je dosledok niecoho, co nespominas...aky vplyv mala a ma na teba rodina? im nevadilo, ze si nechala VS? ano, byt v 22 na vytycenej ceste je adekvatne, citis spravne, ze nieco nie je v poriadku...ale dala si obraz "uprostred" a spominas resp porovnavas sa s inymi ludmi, pricom chyba pomenovanie priciny...vyjadrenia ako "Cítim sa ako 5 ročné dieťa" a "Mám pocit, že mám 2 osobnosti" sa mi uz vobec nezdaju v poriadku...
....no máš 22 a že nevieš čo so životom? No a? Vieš koľko ľudí ti tu závidí? 😜 Užívaj si nespútanú mladosť a aj tú obávanú nevedomosť, lebo je to obdobie na ktoré budeš spomínať najčastejšie a najradšej... 😍 Nič sa nesnaž zbytočne uponáhľať a počkaj si na svoj čas...
Rodina to neriešila, oni vlastne ani nechceli aby som išla na VŠ. Mama je predavačka a otec robí na stavbe, ich prioritou v živote bolo zarábať peniaze je jedno ako. Vôbec nechápu moju potrebu nájsť sa v niečo a pracovať v tom. Áno, viem, že všetko má svoj čas a mám celý život predsebou. Mňa trápi to, že sa sama so sebou neviem zhodnúť. Naozaj ako keby som bola poskladaná z 2 osôb a každá túži po niečom inom. Preto ak sa zamestnám niekde kde sa jedna moja časť cíti naplnene, druhá nie a odídem a tak dookola
Skus to porovnavat s tvojimi zamestnaniami, co ti v nich chyba, tak k tomu sa priklon.
Ty tuzis na jednej strane po stale vacsej zodpovednosti, vyssich poziciach. A potom slahnes, ze ucitelka a psycholog nie su az tak stresove prace 🙉 Babula preber sa a precitaj si nieco o uciteloch a psychologoch, kolko z nich mavaju syndrom vyhorenia. To len tak pomimo...
Aku najvacsiu zodpovednost si mala doteraz v zivote?
Ty nemas ani spravnu predstavu o povolaniach. Nevies co chces. Ta tvoja rozdvojenost prameni mozno z domu, rodicia robia a idu na vykon. Mas to v sebe zakorenene, na druhej strane by si chcela aj pohodovy zivot. Uorac si v srbe najskor a pocas konkretnych zamestnani si uvedom, ci ta ten stres tam bavi ci nie.
Vyp i, odid oravidelne na 3 dni niekde a pouvazuj alebo preber zodpovednost za svoj zivot. Odid do zahranicia (nie Cechy), pracuj tam, zarabaj. Potom tam si mozno uvedomis, co vlastne chces. Jedna z noznosti.
V 22 som tiez poriadne nevedela, ze co.. Stdujes este? Ak nie, co mas vystudovane?