Ahojte,
chcem vás poprosiť o radu, už som z toho zúfalá. Mám priateľa, s ktorým sa máme veľmi radi. Odišli sme spolu zo Slovenska v podstate na môj podnet. Momentálne bývame ďaleko v zahraničí. Prišli sme sem s tým, že on má prácu a ja si ju budem tu hľadať. O chvíľu bude mesiac čo sme tu a ja som si stále nič nenašla a začínam byť z toho zúfalá. Navštevujem všetky možné pohovory, snažím sa aktívne zapájať sa do života, ale nedarí sa mi. Dni trávim zatvorená doma posielaním životopisov a zúfajúc čakám na zvonenie telefónu a aj keď niečo, tak mi to proste nevýjde. Som v spojení so Slovenskom a aj s mojim bývalým zamestnávateľom, ktorý ma chce naspäť a ja neviem čo robiť. Mám ostať a byť s priateľom a udržiavať náš vzťah alebo sa vrátiť na Slovensko, ktoré z duše nemám rada, ale mám tam aspoň zabezpečenú prácu? Neviem čo robiť a mávam naozaj už depresívne stavy a neviem sa z toho dostať. Každý deň ráno vstanem s rýchlym tepom na srdci čo dúfam, že sa konečne niečo zmení a zase to skončí rovnako. Ďakujem za odpovede.
Daj tomu vsetkemu este cas, pracu si nehladas dlho a casom si najdes aj priatelov, pokial nerobis nic velmi specificke, ja by som sa nevracala spat, ale ved uvidis
Ak sa vrátiš na Sk, a partner ostane v zahraničí - vzťah skončí. Takže si treba rozmyslieť čo chceš. Mesiac hľadaš prácu - to nie je vobec veľa. Ja by som ešte zostala. A ak máš oporu u partnera tak nemáš zatiaľ čo riešiť - hľadaj ďálej.
@lagatta jednoznačne ostaň. nevzdávaj to!!! Slovensko z duše nenávidíš, tak prečo sa chceš vrátiť? budeš tu sama bez priateľa a v prostredtí, ktoré nemáš rada. To je jedno, že tu budeš mať prácu. To ťa neuspokojí.
A nezúfaj. Bola som v rovnakej situácii. Skončil sa nám s priateľom sezonny job. Rozhodli sme sa ostať na zimu tam. On si našiel rýchlo prácu, ja nie. Hladala som 4 mesiace. Tiež som bola zúfalá, depresívna... Našla som si prácu až pred vianocami, lebo vtedy je busy a všade prijímajú. Aj napriek tomu, že iba jeden z nás mal prácu, sme si žili v pohode. Akurát ja som mala depresie, lebo som nepracovala. Lebo tiež som naučená stále pracovať a bez práce si pripadám menejcenná.
VYDRŽ TAM a zabydli sa tam. držím palce
neviem co hladas aku pracu ale zacni len riady umyvat upratovat nieco take najdi na cas a hladaj dalej to svoje malo kedy clovek hned na to svoje lepsie natrafi ,
Ak nemas rada Slovensko Nevracaj sa tam mne sa podarilo najst si pracu po dvoch mesiacoch.
@lagatta neviem v ktorej krajine si. Napr. tu v Nl casto vidim v novinach inzeraty, ze hladaju dobrovolnikov na pracu v domoch dochodcov. Vacsinou sa jedna o rozdavnie napojov, obcerstvenia... Dobrovolnik= ziadny plat, ale myslim si,ze to celkom pekne vyzera na CV. buduci zamestnavatel vidi, ze naozaj chces pracovat, dostat sa medzi ludi a byt uzitocna. Ak chces mat platenu pracu, skus retazce obcerstvenia, obchody na doplnanie tovaru. Posli CV, ale hlavne obehaj a spytaj sa OSOBNE, ci potrebuju pomoc. Obcas ked vidia, ze pride clovek osobne= ma zaujem, tak ho zoberu. Ak uz budes mat taku pracu, neprestat si hladat sovju vysnivanu. Pokial je naozaj specificka, je dost mozne, ze to bude trochu trvat... A mozno budu od teba vyzadovat porovnavacie skusky.
@ervenka presne toto som začala robiť, že som začala posielať CV aj na dobrovoľnícke činnosti, pretože tie sa núkajú v každej oblasti a zo začiatku získam aspoň nejaké skúsenosti a dám si to aj do CV, že som už niekde pracovala, ak keď nie za plat, resp. možno nejaké cestovné alebo jedlo.
Mimochodom ďakujem veľmi pekne baby za každú jednu radu, ktorú si naozaj hlboko vážim, pretože táto situácia naozaj nie je ľahká.
@borkavan ďakujem za povzbudenie, pretože ja naozaj ani nikoho nepoznám, kto by bol v rovnakej situácii ako som ja teraz a práve z toho dôvodu ešte rýchlejšie strácam trpezlivosť a nervy. Včera som mala veľmi ťažký deň, ale po všetkých týchto povzbudzujúcich slovách sa cítim lepšie.
Presedela som celý deň pri PC a okolo šiestej večer mi preplo z toho :D tie depresie sú svinstvo...
a s tým vzťahom na diaľku máte pravdu, ja mám presne ten istý názor. To je vec, ktorú ja neuznávam len som sa bála, aby to môj priateľ nepochopil celé zle. Doteraz som bola naučená na iný životný štýl. Mala som svoje chodníčky, svoje auto, svoju prácu a pár priateľov. Môj deň som strávila takmer celý v práci a večer som prišla domov a niečo navarila. Keď som sa necítila dobre, sadla som si do auta, zapla hudbu na plné pecky a spievala o dušu. Teraz som tu na úplne cudzom mieste a jedné čo tu mám rada je môj priateľ 🙂 no a ešte more, ale to je niečo iné. Teraz môj deň trávim väčšinou ako popoluška - pratám, varím 🙂 to je presne tá vec, prečo som začala byť depresívna. Príjmam rôzne telefonáty z firiem, prídem na pohovor, a potom treba dlho čakať na spätnú väzbu. Ťažko je to s nadviazovaním priateľstiev, pretože v cudzej krajine z počiatku ani neviete kam ísť. Ale mimochodom som v Dublíne v Írsku, tak možno keby niekto o niekom vedel kto tu býva, ja sa rada zoznámim 🙂
Ja som bola tiež s frajerom v zahraničí a on si tiež prvý našiel prácu. Tiež ma štvalo, že som chodila po pohovoroch a nič z toho nebolo. Po mesiaci a pol som si našla upratovanie jednej reštaurácie na polovičný úväzok a 2 týždne nato super prácu, kde som bola 2 roky kým sa nám nenarodilo bábo. Takže treba najprv zobrať hoci čo len aby ste mali z čoho žiť a potom sa môže naskytnúť dačo lepšie 😉 Takže chce to len trpezlivosť a hlavne pozitívne myslenie bo nik nezamestná zúfalca ale pohoďáka
@mima4 prepáč, takže na Slovensku som pracovala pre jednu firmu ako fakturant, Office Manager a Projekt manažér. Takže na to, aby ma zobrali za upratovačku to nesmiem uvádzať, pretože ma automaticky berú ako prekvalifikovanú a volajú mi s tým, že prečo chcete robiť upratovačku? No, ale momentálne si hľadám okrem upratovačky a chyžnej aj prácu ako je administratívny pracovník, keďže jazyk ovládam. Skúšam čo sa dá. Čo sa týka vzdelania mám obchodnú akadémiu a Univerzitu, ktorú som študovala 2 roky a ešte nedokončila ten jeden rok na Bc.
@lagatta Ved v Dubline je kopa Slovákov, možeš sa s niekým zoznámit aj cez internet, je tam aj nejaká česká reštika, kam chodia aj Slováci. Ja som bývala v Irsku s manželom v oblasti, kde bolo 5 domčekov a ani obchod tam nebol a ty máš depku v hlavnom meste? Ved tam je pekne, možeš sa hocikde poprechádzat, ja som chodila popri hlavnej ceste a 5 km som nikoho nestretla len stromy. 😀
@janickacrazy áno boli sme v tej reštaurácii a super sme sa cítili. Jedny brynzdové halušky 11 € :D no nech sa páči, a celú noc na záchode :D s prepáčením. No ja nemôžem slovo povedať, Dublin je veľký, je tu kopec ľudí len cestovné je brutálne drahé, takže som sa rozhodla, aby som nevyhadzovala peniaze musím ostať v mieste, v ktorom bývame, pretože Dublín je pospájaný z dediniek. Ale asi dnes zájdem do tej reštaurácie. A neviem kde sa nakontaktovať na nejakých ľudí tu.
@lagatta takze univerzitu nemas...
narazala som preto na vykon prace, ze treba velmi zvazit tvoje moznosti na slovensku. Kebyze ja mam nejake uciliste, napr. casnicka a maximalne to dotiahnut na 700 v hrubom...na slovensku, tak ani neuvazujem vratit sa na slovensko... určite by som ostala vonka.
Zahranicie je vhodne pre ludi, ktori bud maju take vzdelanie, ze na slovensku sa drzia niečo vysse minimalnej mzdy alebo pre ludi, ktori su vzdelani, sikovni, maju kvaltine znalosti a vysoku kvalitu jazyku statu, kam by sli. Ta prva skupina - jednoznacne lepsia kvalita zivota vonka... ta druha skupina, detto....
Spis si pozitiva, negativa, prediskutuj si to s priatelom, velmi zvazuj perspektivu vztahu do buducnosti... a hlavne, zvazuj co do buducnosti, co ocakavas pre najlbizsie roky a kde sa vidis o 5-6 rokov...
@lagatta My sme si tam dali vepřo, knedlo, zelo a bolo to výborné. Ja som sa zoznámila napr. s jednou ženou cez internet možeš skusit aj tu na MK, ved aj tu sú ženy, čo bývajú v zahraničí. Mne trvalo tri mesiace, kým som si našla prácu. Drž sa.
@lagatta ahoj no mesiac je veelmi malo na hladanie prace v zahranici jednoznacne ostan 🙂 a poradim ti chod odniest zivotopis osobne ja som zacinala v kebabarni bolo to peklo ale na uvod aspon som mala na cestovne a jedlo... takze aj na uplne simple poziciu odnes cvcko sama tak si ta skor zapamatuju najma ak si fesanda 😀
@lagatta presne ako píše @janickacrazy bývaš vo veľkom meste, tam je kde chodiť na prechádzky, do mesta, do pubu a proste musíš niekoho slovenského alebo českého stretnúť. Ja som bývala s priateľom vo WALESE na samote obklopená ovcami 😀. Najbližšie mestečko, ktoré malo ledva 1000 obyvateľov bolo 15 min. autom a bola tam jedna ulica na ktorej bol SPAR, obuv, tea room a knižnica. 😀
Tiež som bola zúfala. Ale riešila som to taj tak, že som skoro ráno chodila s priateľom do mesta, kde pracoval (to bolo troška väčšie mesto) a tam som do 9.00 h prespala v aute a potom šla do JOB CENTRA, knižnice, kde som si napísala CV-čka, na poštu a do obchodov. Toto som robila 3 x do týždňa. Poobede som ho počkala a šli sme domov. Inak nechápem sama, prečo som mala depku. Lebo aj napriek jednej výplate, sme každú sobotu aj nedelu išli niekam na výlet. Tam v okolí, kde sme bývali, bolo 14 hradov a iné pekné mieta.
Joj ako mi je niekedy smutno za tým všetkým.
Preto ti hovorím, daj si na chladničku nejakú pozitvínu myšlienku, prečo si odišla a prečo si sa rozhodla tam ostať.
To, že si nervozna a depresívna svedčí aj o tom, že si málo flexibilná. Lebo si mala zaužívaný život a teraz môžeš život spoznať z inej stránky, tak si to užívaj a prácu si určite nájdeš. Min. pred vianocami, keď bude busy.
Ja som doma už 7 rokov a prvé 4 roky som to riadne lutovala, že sme sa vrátili. Teraz už plánujem, že porodím, dieťa troška vyrastie a zas pôjdeme niekam inam žiť. Lebo tu... škoda rečí.
@lagatta silno ti držím palce. Som veľká podporovateľka ľudí, čo sa rozhodli cestovať, alebo odísť zo Slovenska. Učím na strednej a keď príde za mnou žiak, že potrebuje uzavrieť prv známku, lebo si našiel birgádu na leto na Ibize, alebo v Grecku... tak som len taka rada, že chce cestovať a nerobím žiadne problémy. Našťastie aj naša riaditeľka to chápe, že niektorí žiaci radí cestujú.
Chápem ťa, čo prežívaš, ale skús sa na to pozrieť tak, že konečne si het zo Slovenska a teš sa. Aj na Slovensku by sa ti mohlo stať, že stratíš prácu...
A tiež po tých 4-roch mesiacoch som si našla najprv. upratovanie ráno od 5.00 - 7.30 h. ale bavilo ma to a tešilo, zrazu som sa cítila užitočná a už sa ponuky potom len hrnuli...
Ako sa hovorí v jednej slovenskej rozprávke Nefňukej veverko. 🙂
@borkavan ako len s tebou súhlasím. Vieš v čom tkvie problém? Že mám v sebe program, ktorý som sa naučila na Slovensku a to je to, že NEDÁ SA. Ja toto chcem odbúrať a dať tam DÁ SA a zmeniť to negatívum na pozitívum, pretože naozaj ja na sebe bádam aká som teraz negatívna. Mne sa to tak nepáči. Neviem čo mám ešte urobiť lebo keď tá moja hlava zbadá, že nemám prácu okamžite sa začne celý tento vírus spúšťať si nič, pozri robotu si si nenašla a tak ďalej. Potom fakt je to tak, že ja sa s nikym iným nehádam iba sama so sebou :( poraďte mi niekto niečo na to, ako prekonať tieto stavy. Čo sa týka mojej flexibility nedá sa povedať, že som málo flexibilná, skôr je to o tom, že nefunguje u mňa trpezlivosť, pretože mám v sebe nejaký plán, akonáhle nevýjde tam ako chcem začnem so sebou bojovať a to sú tie hnusné stavy
@lagatta
1 mesiac je dost malo..ci nie?
aku mas skolu a aku pracu robis na svk?