Mám depresie, niekedy sa mlátim, neznášam sa

@1622 byvas na internate, si dospely a nechavas si diktovat veci od rodicov. Asi sa za seba nevies postavit. Nic z toho robit nemusis. Ty sa s rodicmi nemusis ani rozpravat. Naco ich kontaktujes a nechavas si nicit zivot na dialku? Preco im nepovies, ze rozhovory s psychologom su cisto tvoja vec?

@1622 ahoj, možno by ti pomohla aj nejaká blízka osoba alebo partner aby si sa vedela vyrozprávať troška sa ukľudniť mať vedľa seba tú správnu osobu

@1622 si mlady clovek, urcite by ti poradil psycholog. este mas cely zivot pred sebou, nie za sebou, tak sa vzchop a sup k lekarovi. drzim palce

@1622 som rada,že to riešiš so psychológom a ešte stíhaš aj výšku,to sa len tak nevidí. Keď dáš hlavu do poriadku, budú fungovať aj ruky a tá praca príde.

@1622 si na internáte tak nemajú na teba veľký dosah.Ved sa rozhoduj sám máš na to vek😀

Topky pred casom. Dievcina vhodna na miss, krasne blond vlasy, figura, vzdelanie, praca, priatelia.... A vybrala sa v noci do lesa. Rano izba prazdna,mobil vedla plysaka, isli ju vsetci hladat, neskoro, nasli✝️
Prepina vam, mladi ludia, (slovami Fica) uz vam nacisto drbe???

@eliska13 jo na internáte je to oveľa lepšie. Som šťastnejší keď si sám varím (alebo spolu so spolubývajúcim), cvičím atď. Len vždycky príde nejaká situácia (ten vodičák, alebo hocičo kde sa buď nemôžem rozhodnúť alebo cítim nepoctivosť) a potom na to nemôžem zabudnúť, ubúda mi sila, mám nočné mory, mlátim sa, plačem, a dojde to až tak ďaleko že znecitliviem a je mi všetko jedno a to ma najviac desí. Potom nemám silu akokeby zase pokračovať v tomto živote s týmto.

Je mi luto v akom stave sa nachadzas, ze sa takto citis. Prosim ta, vzdy existuje riesenie.

Doverujes tomu psychologovi, co chodis? On je nejaky znamy tvojich rodicov? Mas pocit, ze by ho mohli ovplyvnovat? Lebo ak mu doverujes, poradila by som ti - zver sa mu. Nerob v tomto pripade to co ti kazu rodicia, ale to co potrebujes ty. Zver sa mu - trebars si ako pomocku vytlac to co si tu napisal, a daj mu to, povedz mu, ze o tomto sa potrebujes bavit. Ked to nebudes musiet povedat, len mu len podas papierik, nech si ho precita, aj to chce odvahu, ale to je to o com sa s nim potrebujes bavit. Skús to, prosím.

Vtedy ti vie prist pomoc, ked psycholog pozna tvoj problem, ked ho takto ako tu pomenujes, on bude vediet co s tym. Psycholog sam iba pomalicky rozmotava tvoje klbko, z toho co mu povies si sklada mozaiku, vela mu vsak ostava skryte, ak si uzatvoreny na stretnutiach.

Ak sa zapojis do toho procesu spolu s nim, bude to pre teba ukludnujuce, ze konecne mas niekoho, kto ta do nicoho nenuti, ale ako take velke ucho pocuva, co potrebujes zo seba dat von. Vtedy sa budes citit konecne vypocuty, budes mat sam pocit, ze niekto je tam pre teba, pre to, co potrebujes ty. Skús to, prosím.

A ak mu nahodou nedoverujes, tak skus sa anonymne zverit tu: IPcko.sk alebo kontaktovať linku dovery na cisle 0800 500 333. To je vsetko bezplatna pomoc. Na Ipcku mas chat, tam tiez tento text vies nakopirovat, a tiez ti lepsie poradia, dodaju silu a energiu do tych tazkych chvil, co prezivas. Su tu preto a na to, aby pomahalil ludom, ktori sa citia ako ty teraz. Vedia pomoct, navedu ta k dalsej pomoci, pomozu ti najst riesenie na tvoju situaciu, vedia to.

@1622 ahoj. Je mi luto, co prezivas. Dobre je, ze si na internate. Tam si mozes travit cas podla seba, robit to, co ta bavi a naplna. To, ze si dospely a tvoji rodicia to nerespektuju je ich problem, nie tvoj. Nemusis sa kvoli nim trapit. Uz nie si dieta. Nemusis ich pocuvat. Nemusis ani robit to, co ti kazu. Si slobodny mlady clovek, ktory ma zivot pred sebou 🙂 taky, v ktorom sa mozes rozhodovat podla seba 🙂
Kludne si hladaj dalej brigady, vela firiem hlada studentov, zameraj svoje myslienky na studium, zarob si a neoznamuj rodicom, kde presne robis, neoznamuj im, kedy ides k terapeutovi a ani kto to je. Je to tvoje sukromie. Uz s nimi nezijes, uz je z teba muz, nemusis s nimi vsetko zdielat. 😊 prajem ti vela sil a maj sa rad 😊 isto si super, ked si uvedomujes, co presne ti robi zle. A ak presne tieto slova povies na terapii, budu ti vediet dat spravne rady na rozbeh do zivota, aky este nepoznas a stoji za to ho zit 🍀

@1622 keď dokončíš vysokú, zamestnáš sa, tak sa môžeš osamostatniť od rodičov. Na depresie je dobré vypnúť hlavu fyzickou námahou, tá brigáda by ti pomohla. Skús si nájsť prácu popri škole, napr.ako sanitár v nemocnici. Nadobudol by si inú perspektívu a možno by si našiel veľa pozitív vo svojom živote, za ktoré musíš byť vďačný. Vieš, mnohí ľudia nemajú rodičov, ktorí by za nich kopali (aj keď to možno tvoji preháňajú) a nemajú " bezpečný prístav".. Takže najprv si zpíš na papier, koľko dobrých vecí v živote máš a poďakuj sa za ne, predtým než sa začneš mlátiť. Ja ťa nepoľutujem, nemáš rakovinu, ani nie si obeťou vojnového konfliktu. To sú ťažké veci. A verím, že sa cítiš zle a si smutný. Ale to je tým, že vidíš negatíva a tie pozitíva ti unikajú. Takže dokonči školu, zamestnaj sa a osamostatni sa, máš to vo svojich rukách.

Vyhľadaj pomoc, nemusíš o tom rodičom hovoriť si dospelý.

@1622 niekedy to tak byva, ze clovek jednoducho nema šťastie na rodičov. Treba to brat ako fakt. Oni nevedia inak, nezmeníš ich. Nehovor im nic, nezveruj sa im, lebo vsetko obrátia proti tebe. Zial, je vela takych rodičov ale nehovorí sa o tom, lebo rodina a rodičia su posvätní bohovia co ti dali zivot a ty, ich dieťa im musis do konca zivota byt vďačný. No nemusis. Kludne chod k psychologovi a neviaž sa na rodinu. Rodina je dnes precenovany artikel. Mne velakrat oveľa viac pomohli cudzí ludia ako vlastná rodina. Zial, rodinu si nevyberáme. Ale kamarátov a priateľov si vybrať vies, len najprv musis byt aspon trochu viac do pohody. Da sa to, ale chce to aj cas a chut zmenit svoj zivot. Psychológ by mohol byt dobry zaciatok.

@1622 mas 20 rokov a viac, rodicom by som povedala dovi a bud dokoncila skolu sama popri nejakej brigade, keby je horsie, tak kamoska isla do zahranicia a uz sa neozvala, prerusila kontakty. Na terapiu poslat rodicov v tomto pripade. Akoze zacni s tym robit poriadky netrpiet.

Ďakujem za rady, poviem všetko takto terapeutovi

Ahoj. Neviem akú školu študuješ, koľko máš času na brigádu ale hľadaj ďalej. Brigáda by tidala prvý pocit slobody....konečne by si si kúpil za svoje a čo chces.
Pozri, bojuje už máš len pár rokov, dokončis školu a Ciao bello rodičia.
Kľudne môžeš ísť mimo mesta alebo do zahraničia. Tam príde sloboda. Kľudne si nájdi aj frajerku, môže ti pomôcť odreagovať sa a cítiť sa dospelo. Ale zásadne nezoznamuj s tvojimi rodičmi.
Si dospelí, len ty rozhodneš čo im povieš. V podstate im môžeš aj zaklamat ak ti to pomôže k slobode.
Už to že si na intraku dokazuje tvoju dospelosť, aj to že ťa hnevá že rozhodujú za teba.
Pozri iní sú na tom ešte horšie,tii ktorí si prajú aby za nich rodičia všetko robili.
Ty si na ceste za slobodou lebo už teraz keď si to uvedomujes a píšeš si urobil niekoľko krokov.
Ak nedôverujes psychológovi, kľudne ho zmeň a rodičom nepovedz. Držím ti palce a želám ti, aby sa ti podarilo zvládnuť všetko to čo žiješ.
Mám heslo: Po daždi vyjde vždy slniecko....treba si na to len počkať. ♥️

@1622 Utni kontakt s rodiči, když na Tebe mají špatný vliv, není důvod se s nimi setkávat a cokoliv jim říkat. Život je dar a Ty seš teprve na začátku.