Mám byť v domácnosti?
Pekný deň.
S manželom plánujeme rodinu, chceli by sme určite dve detičky, veľa sme o tom s mužom hovorili, on by si prial veľkú rodinu. Manžel zarobí dosť, bol by rád, keby som bola s deťmi doma čo najdlhšie. A tu nastáva u mňa problém. Bojím sa byť dlho s deťmi doma, hlavne kvôli práci, keď na pár rokov vypadnem. Bojím sa, že nebudem mať dostatočnú prax, skúsenosti a budem musieť začínať odznova. Že bude veľa mladších, lepších a vzdelanejších, budem mať veľkú konkurenciu. Mám z toho strach. Manžel chce zo mňa žienku domácu, čo sa stará o rodinu, o domácnosť, on si to takto vysníval. Môj plat nepotrebujeme, ja ani nepracujem na žiadnej super pozícií, ale úplne prestať pracovať by som nechcela.
Čo si o tom myslíte? Ako by ste sa rozhodli?
Že je úplne zbytočne nad tým premýšľať dopredu.
Možno po 2r budeš mať toho plné zuby a budeš utekať do práce, možno Ťa to bude baviť nájdeš sa v deťoch, domácnosti a budeš doma x rokov.Vzdy budú lepší, vzdelanejší 🙂ešte nemáš jedno dieťa a premýšľas o vzdialenej budúcnosti .Ale nepáčilo by sa mi, že mi muž nalinajkoval život.Nikdy nevieš čo sa stane...vždy je dobré mať svoj príjem.
Manžel si to tak vysníval?!🤦 No ty brďo. A čo chces ty tvoje záujmy, planyy, sny, ciele čo chces v živote dosiahnuť. To neznamená, že keď nemáš super dokonalú prácu s platom tak nemá význam do nej chodiť. Je milión článkov a vyhoretí, manipulácii lebo žena nemá príjem tak manžel riadi, stereotype....
Všetko je náhoda možno sa budete roky snažiť o jedno dieťa, takéto plánovanie je na dve veci...život ukáže kde je tvoja cesta.Ja poznám ženy, ktoré boli doma aj 10 r s deťmi a prácu si našli a nie sú nevzdelane či nerobia upratovačky.A poznám aj také, ktoré sú celý život doma a spravila si kurz cvičiteľky a poobede chodí predcvičovať.Muz nech plánuje svoj život...
Tiež si myslím, že to riešiš priskoro. Ešte deti len plánujete. Uvidíš, ako to bude, keď ich budete mať a zariadiš sa potom podľa situácie.
@martul Zle som sa vyjadrila, samozrejme manžel ma rešpektuje, len poznamenal, že by bol rád keby som bola doma. Ale samozrejme rozhodnutie je na mne.
Určite práca a zarábať si aj svoje peniaze, neskysnúť doma s mužovou kreditkou.
ked sa ta planovana velka rodina zacne naplnat svojimi clenmi, ved potom uvidis, ci budes stastna domaca viacmatka alebo frustrovana a budes mat potrebu ist do prace. Este si neporodila ani jedno dieta, takze riesit dopredu takuto dilemu je teraz uplne bezpredmetne... nechaj veci plynut a nestresuj...
Treba myslieť na všetko, aj na ďalekú budúcnosť. Čisto hypoteticky, zostanes dlho doma, stratíš pracovne návyky, kontakty, decka dorastene, ALE pán manžel sa zapozera do nejakej slečny a je problém na svete
Začínať pracovať niekedy po 40tke, alebo aj 50tke je veľmi náročné. To je čosi uolne iné ako keď sa vraciaš po rodičovskej dovolenke, aj dlhšej dovolenke
Už tu pár bab písalo svoje príbehy
Nie je to iba o práci, je to aj o sebarealizácii, sebahodnote.
je to zatial v teoretickej rovine, ber to ako vstupy do rozhodovania...pokial je to tak, ze ta netlaci do toho byt v domacnosti, ale je to skor ponuka, sama casom uvidis...ja som sa pracovne pred tehotenstvom dost vyzila (10rokov), od cca 3rokov dietata som nastupila naspat do prace, ale na pol uvazok - lebo si to mozme dovolit a ja si to velmi pochvalujem...dieta cerpa zo skolky vyhody, pre mna je 4hod praca tak akurat po tych 3 rokoch doma, dieta je stale vela pri mne, cakam kym podrastie...uvidis, aj od seba, aj od dietata, co zivot prinesie, ale mozno to bude cele uplne inak ako si teraz predstavujes...je ale dobre mat moznosti, nie byt tlaceny
a ake mas ty pracovne plany? Lebo velmi zalezi aj to, ake povolanie budes vykonavat. Je ine robit predavacku, ci robotnicku v zavode, a ine robit niekde na vysokospecializovanej odbornej pozicii, kde cely profesny zivot sa aj neustale vzdelavas a musis napredovat.
Osobne si myslim ze pri viac detoch by mal jeden clen domacnosti (muz ci zena) ostat doma alebo robit mozno maximalne do 15 hodin tyzdenne. Pri vacsej rodine neexistuje, aby obaja manzelia mali dobru karieru, pravdaze ak nemaju k dispozicii vsetkych starych rodicov + pani na domace prace a pani na strazenie.
Dnes vsak nie je problem sa zamestnat aj ked si dlhsie doma - kvalitni a sikovni ludia sa velmi tazko hladaju ale ti aj z materskych pridu nadupani a v praci fakt makaju.
Určite do práce.. Lebo ešte sa môže všetko kadejako zvrtnúť, aby si neostala naholo.. Poznala som niekoľko takých prípadov a v jednom jej nakoniec bolo vykričané, že nič nerobí, pritom predtým to on tak chcel.. A hlavne ak budeš pracovať, musí sa aj on trochu zapojiť a to niektorým moc nevonia.
Chlapi pred deťmi mávajú rôzne predstavy. Väčšinou v štýle: prídem z roboty a doma bude navarené, upratané, o deti bude postarané, bude ma čakať kávička, koláčik a usmiata rodinka... A ja si sadnem a budem v kľude oddychovať. A s výnimkou detí (o ktorých si myslí, že o ich nebude ani vedieť a sú chutné ako na obrázku) si bude žiť ako predtým.
Neboj sa, realita ho rýchlo vyvedie z omylu. S príchodom detí sa pokoj a plánovanie do budúcnosti skončí. A Ty nezabúdaj žiť aj svoj život - nie jeho predstavy, lebo prebudenie býva potom často kruté.
Rozhodla by som sa podľa toho co chcem ja a nie manžel 🤷🏼♀️
Ja poznam vo svojom okoli dva take pripady, ked zeny boli dlhodobo v domacnosti. Obe mali tri deti. Jedna zistila, ze do roboty uz ist nechce, uprednostnila byt s detmi, viac ju to naplnalo, na chvilu pracovat sla (to co vystudovala), ale mala z toho uz iba stres.Tak sa cely zivot venovala manzelovi, detom, neskor vnucatam a je spokojna a aj vyborne vyzera.
Tej druhej robota aj chybala, no zili kvoli manzelovi v zahranici a tam bolo tazsie najst si nieco v jej obore. Ale nasla si velke hobby, chodila na kurzy a zacala v tom byt velmi dobra. Neskor, ako deti odrastli, premenila toto hobby na pracu, ktora ju velmi bavi.
Takze uvidis, zivot nieco prinesie 🙂 Po detoch mozete obaja s muzom zacat vidiet veci inac, dolezite je, aby si bola hlavne stotoznena s tym, s kym si ides zalozit rodinu.
No tak ked Ta respektuje co to vobec riesis ?Navyse este dieta ani nemate . Mas vyhodu v tom ze keby robit nechces tak nemusis a keby ano tak robit budes ( on Ta preto nezabije 😀) a hotovo. Co je tu na debatu ?
moj pribuzny tiez prial svojej zene,aby bola s detmi doma a on ze sa o nich postara. bolo to pekne gesto,boli mladi a chcel ju odbremenit. nemal v umysle z nej spravit domacu putku a obrat ju o svojpravnost.
zo zaciatku museli pracovat obaja, nemali od rodicov milion na vlastny byt, po svadbe cakali na dieta 6 rokov. on sice casom zarabal nadstandardne, jeho prijem by stacil pre 2 rodiny,ale postavili moderny velky dom a hypoteka bola vysoka. ked sa im narodilo babo, zena isla na matersku, penazi bolo habadej, ale rozviedli sa. takze tak.
Ak to tak necítiš, ako si to tvoj muž si niečo vysníval, nepristúp na to, lebo to sa netýka len jeho, ale v prvom rade teba. Všetky tvoje argumenty, ktoré uvádzaš, sú rozumné, ešte by som k nim pridala, že keď deti odrastú, ťažko nájdeš dobré zamestnanie, môže sa stať niečo medzi vami dvomi, bohužiaľ 50% manželstiev sa rozvádza, potom urobíš čo? Aký budeš mať raz dôchodok? Možno tu už vtedy manželove peniaze nebudú. Ale nejde len o peniaze, nie každá žena túži byť roky doma, riešiť deti a domácnosť, má potrebu sa aj realizovať. Ak by ten nápad vyšiel z teba, tak to akceptujem, ale keď to vychádza od muža, zaváňa mi to sebectvom, mal by život podstatne pohodlnejší, ak by si bola doma, a ešte aj snahou ťa manipulovať. Nebol by prvý ani posledný, ktorý by prišiel na to, že ženu, ktorá je bez vlastného príjmu, si nemusí až tak vážiť a môže ňou manipulovať, posledným dôvodom môže byť žiarlivosť. Na tvojom mieste by som do toho nešla ani náhodou.
Kludne sa mozete dohodnut, ze uvidite podla situacie. Ja som si hovorila, ze s druhym uz nebudem doma do 3 rokov, ze nech nie som tak dlho mimo pracu (bol to retazovy porod) a ako sa blizil moj predpokladany navrat do prace, tak som to velmi rychlo prehodnotila. Povedala som si, ze ten rok mi za to nestoji. Praca pocka, deti su male len raz. Teraz mam pracu, ktora ma bavi a je plne kompatibilna s potrebami nasej rodiny (stiham aj rodinu a aj pracu).
Tak potom nechapem co riesis. Ak ta respektuje,tak ked sa budes citit na to ist pracovat,tak pojdes.
Podla mna sa rozhodnes realne az ked budes mat deti - tie priority pootocia. A potom uvidis. Tak daleko do buducnosti rozmyslat, je zbytocne
No... Poviem ti, pri prvom dietati uvidis. Pred MD som traviks6v kancli niekedy 12-14h denne, md som homeofficovala... Malú som dala do jasliciek ako 1,5r.. A potom to prislo 😂 pracujem síce, ale uz pomenej dost, v podstate by sa dalo povedať ze som doma... A co robi konkurencia v práci mi je jedno, ved ak by som hladala inú prácu, za chvilu sa dostsnem do hocicoho. Tym ze veci sledujem s robim z domu, úplne nevypadnem z diania.
No mne keby toto povedal pred prvym tehotenstvom, tak sa odujem a just spravim opak. Ale pocas md som sama postupne prisla na to, ze do prace ako takej sa vracat nechcem, ze ma zivot taha niekam inam a ze mam poslanie, ktore nemozem ignorovat. Takze byt doma neznamena, ze nerobis. Ja napr.nerobim, lebo nie som zamestnanec ziadnej firmy, som vacsinou doma, ale po veceroch ucim jogu, z coho nejaky prijem mam a zaroven som stale doma. Ale otvaraju sa mi stale dalsie moznosti, co robit, terapie, masaze, atd... Cim som len chcela povedat, ze teraz ti to mozno pride neuveritelne ostat doma, ale o par rokov to mozes citit uplne inak
Uz neplanujte, az pridu deticky uvidis ako to budes citit, rob tak, aby si ty bola stastna a spokojna, ci uplne doma 10 rokov, ci praca na pol uvazku alebo cely, len urob stastnou seba a to potom dokazes rozdat v rodine, ja som tvrdila pred prvym porodom, ze hneeeeed pojdem do prace🙈😂no tak 6 rokov s detmi doma😁to proste nenaplanujes, nevies aky drobcek pride do rodiny, ci smejko ci dietatko s vokou pevnou ako stena, kazdopadne mala laska a potom uvidite
Mala by si v prvom rade robiť to čo ťa robí šťastnou. Ak to ze pôjdeš do prace určite choď
Ja by som si este polozila jednu otazku. Co bude so mnou, ak sa rozideme? Co bude so mnou na dochodku? Budem mat z coho zit? teda vlastne su to 3 otazky 🙈
Ach, co by som dala za takeho muza, ktory by mi doprial byt doma s detickami. A ze by som nemusela vobec pracovat? Ved to je sen. Takto si predstavujem zazemie a bezpecie. Na tvojom mieste by som rodila kazdy rok jedno a uzivala zivot.
Nikdy nie je dobre spoliehat na jeden prijem do domacnosti, kde na nom bude zavislych viac ludi. Cosi sa stane a nebudete mat ani jeho prijem, ani tvoj (lebo budes doma) a mozete sa ocitnut v riadnej financnej krize.
Druha vec je tvoja nesamostatnost. Bez prijmu si ako bez ruky.
A castokrat je to potom esova karta muza, ked chce nieco dosiahnut. Lebo naozaj bez prijmu (bez penazi) nemozes v nasej spolocnosti nic. Je postavena na takejto vymennej hodnote.
Takze nemozes si bez jeho prijmu nic sama zabezpecit.
Ak si raz zavisla na niecom prijme si kontrolovatelna, ovladatelna. Co aj najlepsieho cloveka moze zviest na scestie, ked si uvedomi tuto zvrchovanu moc nad niekym.
Rozhodne, aj keby si teda doma ostala, si hladaj ine formy prijmu. Pre dobro vas oboch.
@simsalabim
lenze pri uvazovani "co bude ak..." nie je mozne mat vacsiu rodinu, ak zena nema za sebou "bohatu rodinu" alebo nie je herecka v hollywode. Mat vsak 4-5 deti a robit niekde na plny uvazok zo strachu "..čo ak..." skor dostane zenu do totalneho vyhorenia, depresii, vaznych zdravotnych problemov..
Rozmyslat o rozchode a kalkulovat este, kym nemame deti, tak radsej nech ani do toho s dotycnym nejde. Zena sa takmer vzdy detmi stava zranitelnejsia, preto je dolezite, aby do manzelstva a rodicovstva vstupovala len s clovekom, ktory ma charakter a aby mali ujasnene predstavy o zivote a boli v tomto zosuladeni. Lebo zosuladit tuzbu po velkej rodine s partnerom, ktoremu UZ TERAZ NEDOVERUJEM nie je inak mozne...
Mantra "tri roky na materskej a potom sup do prace..." je to iste ako "mat dve deti: dievcatko a chlapceka".
Kazdemu cloveku vyhovuje nieco ine a sebarealizaciu vnima v niecom inom.
A v dvojici sa tahne lip.. 😉
Ja by som ti dala taký pohľad z reálnej skúsenosti. Pri prvom som začala pracovať keď nemal ani dva roky, šialené pracovné tempo až doteraz. Nebolo to bohviečo. Pracovala som, jemu som sa snažila venovať čo najviac sa dalo za daných okolností. Syn má 6 a ja čakám druhé dieťatko. Keďže predpokladám,že je to posledné- plánujem si to viac užiť a reálne by som s ňou chcela byť doma tie tri roky. Budem sa venovať aj malej ,aj synovi koľko sa bude dať. Práca mi určite neujde a ešte sa narobíme toľko rokov..... Riaď sa podľa aktuálnej situácie a zbytočne sa nestresuj čo bude.
No co ti poviem, stretnu sa tu opat dve protistrany a vznikne tu siahodlha diskusia domacich zien vs karieristky. Ak citis, ze potrebujes chodit do roboty a bude to pre tvoju psych.pohodu lepsie, tak chod do roboty. Co ti ma do toho muz diktovat.