Mám 39 rokov a asi nechcem deti

lujza1234
7. nov 2020

Ahojte, necitim sa mat deti a to mam par dni po 39r. Velmi casto sa nad tym zamyslam, preco tak u mna je. Niekedy si chvilu predstavujem ake by to bolo, /myslim tym take pekne predstavy/ ale po chvili ma to zas prejde a som takmer presvedcena, ze deti nechcem. Myslim si /riesila som to aj so psychologom/, ze u mna dost zaposobili rodicia. Nemala som s nimi moc pekne detstvo, aj pili, velmi sa hadali aj sa bili a ja som bola v podstate stale v strese. Ich vobec nezaujimalo, ako som sa citila v tom prostredi, videli len samych seba. Bolo to dost traumaticke a rodinu preto vnimam skor ako “same problemy”. Trvalo to az do dospelosti, potom sa podarilo ich nahovorit na rozvod a ich zivoty sa oddelili konecne. Bolo to az ked ja som mala az 33r. Nemam preto dobre skusenosti s rodinnym zivotom a proste sa rodinnemu zivotu branim. Najhorsie je nepochopenie, ktore vidim aj u najblizsich. Viem ze sa musim rozhodnut, co dalej. Dalsia obava je z tehotenstva/ak uz by som sa do toho dala/ kvoli mojmu veku a celkovo strach z porodu.. Jednoducho ma to vsetko skor odradza a neviem si samu seba ako matku predstavit.
Ma niekto podobny problem?

jaskolka
7. nov 2020

A akú potrebuješ radu? Presne vieš, čo chceš a co nie, nikto ti nič nemá nútiť, je to tvoj život. Je mnoho ľudí, ktorí nemajú rodinu, deti a sú spokojní.

lujza1234
autor
7. nov 2020

@jaskolka neviem, nejak sa v sebe stracam. Mozno sa aj bojim, ze ked deti mat nebudem, ze to olutujem. Len nechcem sa do nicoho nutit ak to tak necitim.

11mirka22
7. nov 2020

@lujza1234 ty si sa vlastne nikdy neodputala z tej svojej rodiny... Partnera máš? Toto by si mala riešiť prioritne s ním. Nepocuvat rodinu.

lujza1234
autor
7. nov 2020

@11mirka22 ano mam, aj to riesime

bebemonika
7. nov 2020

@lujza1234 Som na tom podobne. Mám síce 22 rokov, ale tiež nad tým rozmýšľam. Mať dieťa je krásne, no neviem, ci by som to zvládla. Ale viacero ľudí mi povedalo, že možno keby mám dieťa by som to všetko brala inak. Ale toto je asi čisto len na tebe 🙂

asia83
7. nov 2020

@lujza1234 Podľa mňa by vám dieťa dalo iný rozmer, úplne iný pohľad na život, rodinu. Citovo ste na bode mrazu, pri dieťati by ste mohli svoje city obnoviť, lebo ich v sebe máte, iba "búvajú". Podľa mňa dieťa mať budete. Veľa šťastia.

sara07
7. nov 2020

je to tvoja volba, tvoje rozhodnutie, tvoje telo, tvoj život aspon zatial
zase 39 nie je neskoro na jedno dieta a vždy ale vždy sa nájde dieta na adopciu alebo forma akou môžeš pomôct detom

lujza1234
autor
7. nov 2020

@11mirka22 to si nemyslim, v rodine si moc nemam s kym co povedat, cize odputat som sa odputala. otec uz nezije, mama je taka aka je /som rada, ze uz nepije a zije/ a sestra tiez moc nechape moj pohlad na zivot, hodnoty, nazory... to je jedno. ale ide skor o to, ze mam pocit ze sa vo mne asi “nerozvinuli” materske pudy alebo ako to nazvat.

lujza1234
autor
7. nov 2020

@bebemonika mas podobne dovody ako ja? z niecoho mas traumu? v tvojom veku sa nemas kam ponahlat..

princeznasevera
7. nov 2020

@lujza1234 my sme sa tiez. Na mna zaposobilo,ze som videla video ako sa robi potrat a stacilo mi.

lujza1234
autor
7. nov 2020

@princeznasevera ja ale nie som tehotna, nerizmyslam nad potratom

luci_ba
7. nov 2020

@lujza1234 ahoj, podla mna nikde nie je napísané (aj keď je to zaužívané)že žena sa ma stat nutne matkou. Ak to tak necítiš, podľa mňa je to v poriadku, možno lepšie keby sa do toho nutiš a potom by si bola nešťastná. Užívaj si zivot aky jez s partnerom a ak to ma prísť tak to príde.

petamich
7. nov 2020

myslim, ze je to kazdeho osobna vec a ak to tak chces alebo teda nechcec 🙂 je to uplne v poriadku

nihane
7. nov 2020

@lujza1234 Ja ti rozumiem. Budem mat 35 a citim to rovnako. Nie len, ze moja rodina bola otrasna, ale este aj rodina terajsieho partnera je posahana. U mna dieta nehrozi. Mne ked niekto povie rodina, chcem sa mi zvracat. A tiez niekedy rozmyslam, ake by to bolo pekne mat dieta, ale nieco vo vnutri mam tak zablokovane, ze to jednoducho nepojde. Bohuzial.

lujza1234
autor
7. nov 2020

@nihane tak to mame velmi podobne. Aj moj priatel mal otrasne tazitky s rodicmi aj ked z ineho sudka.. Pre mna slovo rodina a to ako sa to prezentuje ze je to co ta vzdy podrzi a neviem ake klise - je pravy opak

bebemonika
7. nov 2020

@lujza1234 Tak ako myslím si, že mám podobné dôvody. Teda neviem. Môj otec veľa pil, fajčil a týral nás. Tak možno preto som taká, že nechcem. Bojím sa zlyhanie, že to proste nezvládnem.

pralinka25
7. nov 2020

ja sice deti mam ale podla mna ak sa na to necitis nenechaj sa do toho okolim vmanipulovat. totiz deti niesu jednoduche a prichadza s nimi kopec starosti a sebaobetovania. prinesu sice kopec lasky a srandy ale nie len to. je to starost aj radost na cely zivot. myslim ze nie kazda zena musi byt matkou. je to odveci takto skatulkovat a nepriamo zeny do toho tlacit. zivot mozes mat naplneny aj bez nic len si to vyries hlavne s partnerom.

mlska19
7. nov 2020

Nevidim na tom nic zle.Manzelova sesternica mala podobne skusenosti z rodiny,bola chvilu aj vydata,ale deti nemali.Ked sme sa kedysi pri pohari vina rozpravali o detoch,povedala,ze ich nechce,lebo sa boji,ze by bola na ne zla ako to videla doma.Ze by to zopakovala,ze citi,ze ma take tendencie.Vtedy mala cca vek tak ako ty teraz.Dnes ma 47,deti ziadne,spravila si dodatocne VS,realizuje sa v praci,doma ma kocura a zda sa byt spokojna.A ako bonus chlapov vymenila za zeny 🙂 Jej priatelka ma uz dospeleho syna.Ja jej to doprajem,ale tak moja svokra (jej teta) stale lamentuje,ze preco si ta Gabika nezalozila radsej rodinku apod.-proste stara skola,chlapa a deti za kazdy cenu,aby nas susedia neohovorili.Kazdopadne na mna osobne posobi omnoho vyrovnanejsie nez kedysi,nasla sa v zivote,a to je dobre.

janina1127
7. nov 2020

Keď nechceš tak nechceš. Ide o to aby si ty bola spokojná a šťastná, to je podstatné 🙂

lujza1234
autor
7. nov 2020

@bebemonika tak ja v tvojom veku som vobec neriesila deti, to mi prislo ako ze fakt mam cas a mala som aj psychicke problemy. Mne to dochadza az teraz, ze sa musim uz nsozaj rozhodnut. A skusala si sa s niekym rozpravat o tych problemoch doma? Ci zvladas to, ale obcas to dolahne?

janinah
7. nov 2020

Len akosi nerozumiem prečo potrebuješ "potvrdenie" od neznámych ľudí z netu,že robíš dobre.Ja som bez detí žila do skoro 30tky,teraz mám tri a viem porovnať ,ktorý život je pre mňa lepší,ty to porovnať nevieš a ani to neriskneš,takže ok,je to tvoje rozhodnutie,tak o čom akože máme diskutovať? Nie si prvá,ktorá na stránke o deťoch oznámila,že deti nechce,ale čo my s tým? mne uniká pointa príspevku....

janickacrazy
7. nov 2020

@lujza1234 možno by si potrebovala spracovať tie traumy z detstva, nejaká dobrá psychoterapia by ti neuškodila, potom by si možno prehodnotila aj otázku dieťatka, to že tvoji rodičia to nezvládli ešte neznamená, že ty to nedáš, oni pili, ty nepiješ a to je dosť podstatný rozdiel, moj muž mal tiež otca alkoholika a on nepije a má peknú rodinu, tiež mal hrozné detstvo, takže určite tu šanca je, ale samozrejme je to na tebe, ako to cítiš a vidíš ty

lujza1234
autor
7. nov 2020

@janinah ok, ved ked nevies o com rozpravam, nemusis reagovat 🙂 nemusime vsetci vsetkemu rozumiet, obcas staci aj trochu pochopenia a povzbudenia 🙂

lujza1234
autor
7. nov 2020

@janickacrazy psychoterapie mam nejake za sebou, ano neuskodili mi.

janinah
7. nov 2020

@lujza1234 jasné,dá sa debatovať aj o ničom😉 tak ti želám,aby si toto rozhodnutie nikdy neľutovala

lujza1234
autor
7. nov 2020

@janinah tomuto zas nerozumiem ja ale dakujem

janickacrazy
7. nov 2020

@lujza1234 ak možem ešte poradiť, tak skús pozrieť nejaké videá od Katky Runy na nete, má aj taký kurz Cesta ženy, tam sa riešia takéto veci a je to super, možno by ti to pomohlo zistiť, čo vlastne chceš

lujza1234
autor
7. nov 2020

@janickacrazy dakujem za tip, pozriem.

bebemonika
7. nov 2020

@lujza1234 Ono bolo to dávno, no občas mám pocit, že stále to neviem predýchať, alebo čo. No v decembri idem k psychologičke, tak uvidím, čo mi povie. Viem, že som mladá, no bojím sa, že keď už teraz mám z toho takéto pocity, čo bude potom?

habibim
7. nov 2020

@lujza1234 podľa mňa, tým, že si začala o tom vôbec uvažovať, či chceš ci nechceš deti, už to je krok dopredu... To, že nevieš ako by to bolo, myslíš si, že tam ten pud materinstva nemáš-už tým, že nad tým uvažujes, je spojené s tým pudom... Nemala som pud materinstva ani ja, myslím si, že to naozaj nemá ani jedna z nás, kým neporodí, a v 26tke keď mi prišla dcéra na svet, prvé čo som povedala bolo - a teraz co? A potom som jej povedala "ahoj ja som tvoja mama, a budeme sa učiť život spolu".. Nevedela som nič, teda vedela som ako dieťa vyzerá aj to ako sa kúpe, prebaluje (videla v rodine)..a teraz čakám tretie a smejem sa na tom ako mi bolo s prvým... Mam 36 a dúfam, že do 40tky stihnem ešte jedno, keď Boh da😉 jednoducho, toto je vec, do ktorej alebo vletis a už keď sa stane dáš do toho všetko, alebo od toho hneď odstúpis a nebudeš už nad tým rozmýšľať... Ako vravím, už len tým, že nad tým rozmýšľaš, tak je tam nejaký malý "chtic".. Držím palce nech sa rozhodneš akokoľvek... A nezabudni, ak je žena šťastná, potom sú šťastní aj ľudia okolo nej...