Mám 35 a žiadnu kamarátku
Ahojte.
Pracujem z domu, nemam ziadne deti. Ked som bola mladsia mala som vela kamosiek, no zostala mi z nich jedna aj ta sa odstahovala, aj ta na mna zvacsa kasle.
Ostatne kamosky maju deti, rodiny, tak nemaju, alebo nechcu si najst cas na kino, prechadzku, ci nakupy, proste take babske veci.
Byvam v malom meste kde nikoho nepoznam. Ak som obcas v ridnej dedine a stretnem davnu kamosku, pozdravime sa, max prehodime par slov a to je vsetko. Mne je to luto, ked si spomeniem aka sme boli super partia :( niekore zostali v kontakte, stretavaju sa s detmi na rodinnych vyletoch..
Ked sa aj nejakej kamoske z detsva ci byvalej spoluziacke ozvem, zvacsa odpisu par krat a potom sa odmlcia. A ja sa im nebudem predsa prosit aby sa so mnou kamosili. Pripadam si ako v skole ked to po sebe citam 🙂
Ste na tom niekto podobne ? Mne to chyba, obcas by som si rada vyrazila.von aj s niekym inym ako s priatelo, mamou, ci sestrou..
Ja len, ze mne sa prave tri kamosky prestali ozyvat po svadbe a dietati...😞
Ja nemám žiadne kamošky 🙂 je mi to síce ľúto ale radšej budem sama než byť tretím kolesom na voze. Vždy keď sme boli 3 kamarátky tie dve si rozumeli a mňa odstrcili. Prečo to tak je to neviem. V škole som tomu nerozumela.
Po 30 sú väčšinou priority inde, rodina, budovanie vážnych vzťahov, na nové priateľstvá nie je čas ani veľká potreba. Ak nemás ani priateľa, skús sa pridať na FB do rôznych skupín so zameraním na aktivity, ľudia sa stretávajú, chodia na turistiku, cyklistiku. Inak ozaj neviem, kde by som prišla k novým kontaktom.
ved spravte s priatelom grilovacku a pozvite jeho kamosov... a nech donesu frajerky. alebo sa prihlas do zenskeho kruzku, spev, tanec, makrame kurz, vizasticky kurz.... hlavne sa netreba tak riesit a lutovat, lebo to ludia vycitia a budu ta obchadzat, treba tomu nechat volny priebeh a zaroven byt aktivna...
Aha, teraz čítam, že priateľa máš. Potom sa pripájam k tomu, čo píše @barborachors
To nemyslis vazne, takto sa lutovat, zivot sa meni kazdym dnom, preco asi nemaju cas na babske veci? Prechadzky, kino? Toto ja robim s rodinou, uzivam si cas s detmi a mimo rodiny velmi uvazujem, kde svoj cas investujem, moje kamosky ostali, sme v telefonickom kontakte a obcas sa vidime s detmi, ale nechodim s nimi na kavicku, vytiahneme deti na ihrisko, kupalisko, mimo toho mam vela novych kamosiek, ktore som spoznala popri detoch a rodine, ale gro ostava doma, proste mne najblizsi ziju pod jednou strechou a tak mam ine potreby ako ty, venuj sa aktivitam, ktore ta bavia a rozvijaju, a tam spoznas novych ludi, kazdy sa v zivote posuva a vzdy spoznas niekoho, kto ta posunie dalej ci obohati, ale musis mu tu cestu otvorit
Ani ja žiadnu nemám, ale mne to ani nejak nevadí. Na nákup chodím aj tak najradšej sama. Kávu si dám z mužom 😉 Veľa krát som sa sklamala takže ani nehľadám 🤔
ahoj, ja mám 39 🙂 a tiež nemám takú naozajstnú kamarátku a ani mi vlastne nechýba. Poznám a bavím sa s rodičmi detí, ktoré chodia s mojimi do školy a škôlky, kolegami v práci, susedmi , s kamoškami si skôr píšeme, ako sa vidíme, doma s mužom, cez víkend s rodinou, dovolenky tiež riešime v rámci rodiny ...." známych" mám vlastne dosť, sociálneho kontaktu tiež, ale takú ozajstnú kamarátku - ako bútľavú vŕbu nemám, a ani nehľadám...popravde ani by som na niečo také nemala čas 😉
Ja som síce chlap. Cítil som sa sám tiež v poslednom čase, ale trochu som to zmenil. Skúsil som osloviť jedného kamaráta, čo nepoznám dlho (možno tip pre teba). Skús osloviť nejakú nezadanú... Miestami nestačím držať krok... :D To je v pohode. Dlho som nemal žiadneho kamaráta, s ktorým by sa dalo chodiť niekam von častejšie. Chodil som len do partie na futbaly. Teraz za 3 týždne som mal s jedným novým kamarátom asi 7 stretnutí. Na introverta mám toho dosť veľa. Z toho tak polovica bola iniciovaná mnou a druhá ním. Aj to je fajn, tak sa dopĺňať. Aj dnes ideme a tiež pôjdeme i v nedeľu... Neviem ako dlho nám to vydrží... Je veľmi fajn človek...
No nejake hobby,kruzok,kurz,kolegovia z prace,rodina.. Inac ako ozyvanim sa sa to neda.
Ja som odmalička samotár, mala som samozrejme na základnej, strednej aj výške kamošky, ale nikdy to nebolo to pravé na celý život. Teraz som viacmenej sama, sem tam idem von s babami z mužovej rodiny, ale aj to je len raz za čas. Jasné, že ma niekedy chytajú mindráky, že som sama, ale vždy tu sú pre mňa mama so sestrou. A niekedy som rada, keď mám pokoj aj od nich 😁.