Mám 30 rokov, som bez partnera a bez detí
30 rokov, bez partnera a žiadne deti. Aj keď sa sama bez partnera cítim dobre, občas ma prepadne úzkosť, že by som už mohla mať aj rodinu a deti. Navyše mám pocit, že tí lepší chlapi už dávno majú rodinu a tí čo sú single za veľa nestoja. Čiže aj šanca nájsť si niekoho normálneho je už oveľa nižšia. Ako ste to prežívali vy ak ste po 30tke bez detí a partnera?
Tak biologicke hodiny ti rozhodne este nebiju, lepsie si na toho spravneho pockat, ako sa chytit prveho debila, ktory prejavi zaujem, to myslim uplne vazne... mas na vsetko cas... ked mas blby pocit, ze ti nieco uteka, tak stimulovany cyklus v centre asistovanej reprodukcie, vajicka zamrazit - mlade, zdrave - padne ti z hlavy cely ten tlak, ako kvalita vajicok smerom k 40ke a po nej klesa... budes mat dieta, ked budes chciet... bud prirodzene, alebo neskor s pomocou centra, ale budes... neupinaj sa na to, co robia kamosky, co robia ludia okolo, rob to, co vyhovuje tebe, tu a teraz.. ako pise kocka vyssie, uzivaj si zivot, venuj sa sebe, ono to prijde kedy ma - a to je u kazdej inak...
nikdy nevieš kedy a kde stretneš fajn potencionálneho budúceho otca svojich detí 🤷♀️ a svoju lásku.... Sama píšeš a faktom je, že dnes sa partnerské vzťahy ťažko budujú, ťažko hľadajú partneri. Ak by som ja mala 30, bez chlapa a dieťaťa, porozmýšľam nad : Dnes mnoho lekárov z oblasti gynekológie a pôrodnictva odporúčajú zmrazenie vajíčok....
Mala som podobne pocity. Budem mat na dalsi rok 30tku, hovorila som si, ze si nikoho nenajdem, ze nebudem mat dieta, ani rodinu. Vsetky kamosky naokolo boli vydate alebo tehotne…a Bum. Ani neviem ako, mam priatela aj dieta na ceste. 🙈 mozno to pride, ked to budes najmenej cakat.
Ja som sa s muzom dala dokopy az tesne po 35 a pre mna je rozhodne z tych lepsich. A vlastne polovica z mojich naj kamosiek si nasla partnera az dlhsie po 30ke. A nie je to ziadny odpad, ktory by nikto nechcel. Normalne tak ako su fajn single zeny po 30, tak su aj fajn chlapi.
Do 30-tky som si užívala a potom som stretla môjho manžela. Ak by som ho nestretla, tak by som si užívala doteraz 🤣
@autor
dievča zlaté,tu si prečítaj tie nešťastné príbehy čo sem denno denne na koňa ohladne detí a mužov píšu ženy a hned ti bude lepšie že si single😀 teraz to velmi chceš a ked to príde budeš tu vypisovať aký je rodinný život ťažký a hrozný.Nič iné tu na mk riadne ani nečítam len samé sťažovačky ako si to predstavovali ružovo a opak je pravdou...česť ale výnimkám ktoré to zvládajú a rodinny život ich baví a teší.Už tie témy sťažovacie normálne radšej preskakujem.Takže bud rada ako si a užívaj kým sa dá🙂 radšej sama ako s nejakým blbom
V 30 som tiez bola sama cerstvo po rozchode a uzivala som si zivot, v 31 som spoznala muza, v 33 som sa vydavala a v 36 este len rodila takze neboj este vsetko moze prist
tíško závidím, čo by som ja dala za ten kľud a to ticho
30 je nic, mas casu dost. Ja som si nasla manzela v 36. Dovtedy len samych exotov som stretavala. Hovor si, ze 30 is new 20 a tes sa zo zivota.
Po 30tke slobodna a bezdetna...to boli najlepsie casy😁
Manžela som spoznala až v 38, takže asi tak. Keď sa skôr nedá, tak sa jednoducho nedá... Nasilu nič nejde. A ešte sme stihli aj 2 detičky 🙂
Vies co okolo 30 tky som bola sama. A bolo to super. Mala som na vsetko cas. Cestovala som, zabávala som sa, starala sa o seba, mala koníčky, kamosky. Nebrala som to ako tragédiu a chlapa som si nikdy aktivne nehľadala. Dieta som mala ako 34 rocna. O nic som neprisla.