Mám 26 a nemám chuť žiť
Mám 26 rokov a jednoducho nemám chuť žiť 😔 posledné roky nežijem ale prežívam. Prácu mám pridem domov a idem spať a tak prespím do rána. Neverím ľuďom ani svojej rodine ktorá ma posmechuje že som ako asociál. Od mala som to mala ťažké otec alkoholik mama bola skôr ticho. Fyzické a psychické útoky boli každý deň. Je tu niekto kto to mal podobné? ako ste sa pozbierali a začali žiť?
A to prides domov k tymto ludom? S nimi byvas?
Potrebuješ terapie, aby si sa z toho dostala.
Ahoj, úplne ti rozumiem. Tiež budem mať 26 a prešla som si ťažkým detstvom, čo ma prenasleduje dodnes... Bývaš ešte stále v tom prostredí? :/ Skúšala si psychoterapiu?
Máš aspoň nejakú kamošku? Potrebovala by si niekoho kto by ti bol podporou chuť do života zase prebudiť. Samota s človekom narobí paseku potom človek sa cíti presne takto. Ja tiež poznám to o čom ty píšeš viem preto ako sa cítiš...
Mám 27 a mala som to velmi podobne. Ja som odišla po maturite do zahraničia a tam som uverila v Boha. Teda, verila som, že nejaký Boh je už aj predtým, ale tam sa ku mne naozaj priznal a dal sa mi poznať. Viem, znie to čudne, nikdy predtým by som si nepomyslela, že niečo také sa mi stane. Odvtedy mi bolo lepšie, ale skúšky chodia stále. To co nám dali naši rodičia ich výchovou je na nás vyryté a my musíme na tom pracovať, či to už odovzdáme Bohu alebo nám pomôže terapeut🙂 držím palce, určite ho som to nenechala tak. Môj príbeh je oveľa dlhší, takto len v skratke🙂
Možno si unavená, vyčerpaná. Spánok ti pomôže zregenerovať sa. Dopraj si vitamíny, Magnézium, B komplex, koenzým Q10. Buď dobrá sama k sebe. ❤
Zufalo potrebujes zmenu. Co ta bavi? Co ta zaujima? Co mas rada? Mas nejake sny, kam by si chcela ist, co by si chcela robit? Ak este nemas deti, tak ta naozaj nic nedrzi na jednom mieste. Nie je dovod, aby si v 26 rokoch byvala s rodicmi, ktori sa ti vysmievaju a psychicky ta deptaju. Mas idealny vek na to, aby si si twraz plnila sny.
Napriklad, prihlas sa na VS v inom meste a vybav si stipendium, brigadu.. Alebo chod na isty cas dobrovolnicit, za byvanie a stravu, napr na farmu, alebo do zvieracieho utulku atd. Alebo si najdi kratkodobu pracu v zahranici, opatrovanie nejakeho starsieho alebo hendikepovaneho cloveka, na nejakom mensom, kludnejsom mieste ak si introvert.
Velmi ti drzim palce, aby si nasla ti chut. Nechces si zibrat psika z utulku - dvom smutnym dusiam bude coskoro veselsie. Bude ta mat kto cakat a ty sa z prace budes mat na koho tesit. Vencenie vie byt socializujuce tiez. Budes mat preco chodit na vzduch, na prechadzky a niekto ta bude bezpodmienecne mat rad. Je to vyborna terapia. Drz sa
Odporúčam knihy od Sergeja Lazareva, zaoberá sa tam podobnými problémami.
Když nám rodiče ničí život
Craig Buck , Susan Forward odporučam si prečítať. Mám ju v PDF keby autorka diskusie chceš. Inak v knihe sa píše dospelé deti alkoholikov sa nevedia tešiť. Nemáš nejakú kamarátku/ blízku osobu ktorej sa môžeš zdôveriť? Posielam objatie nie si vtom sama. Moje mama je narcis teraz už aj alkoholička .Otec bol alkoholik a gambler. Plus určite vyskušaj terapie . Ja sa na ne tiež chystám.
Veľmi zaujímavý rozhovor s jednou psychiatričkou, ktorá sa špecializuje na traumy...
https://www.dalito.sk/natalia-kascakova-o-toxic...
@gabriela2023 a v tomto videu hovorí tá psychiatrička o chronickom strese v detstve, nevidíte sa v tom? :/
Jaj zabudla som tu dať link na to video. 🙂
V detstve si nedostala dostatok lasky a emocionalnej podpory. Preto si ako keby bez ciela. Pravdepodobne mas aj nizke sebavedomie a sama seba pokladas za nedostatocnu a nedolezitu. Opat zla vychova. Potrebujes terapiu a zmenit vzorec ze na tebe nezalezi. Je to dlha cesta 😒 ale ide to. Zacni aspon s knihami
@kammi743 Ďakujem určite si pozriem.Dam ti vedieť😃
Nezazila som nič podobne, ale veľmi tu držím palce a prajem ti aby si našla chuť do života.