Mám 22 rokov a strach, že si nikdy nenájdem lásku

Mam 2 deti a som single 😁 aj my existujeme a tiež som tlačila na pílu a vydupala si

Nic sa neboj,ja som svoje stastie nasla az po 30tke

Máš 22 rokov a len toto je tvoj cieľ v živote?

Tých lások ešte bude..po 3och nevydarenych vztahoch som si v 35ke nasla "muza"...vydala v 37ke a nasa nezbednicka sa nam narodila o rok neskor.Takze casu dost.

Mať 22 rokov, na krku chlapa a 2 deti, to mi znie podobne, ako mať rakovinu alebo inú smrteľnú chorobu. Proste, spokojný, bezstarostný život sa pre dievča skončil...

@heleninamama pre niekoho šťastie, pre niekoho rakovina... To asi záleží na prioritách

@heleninamama prepáčte ale ja mám 21 mám jedno dieťa o druhé sa z manželom pokúšame a nemám pocit žeby sa pre mňa spokojný život skončil. Bezstarostny život som nemala od kedy som vyšla zo strednej školy a musela som začať pracovať a starať sa sama o seba a o všetky výdavky ktoré mi život dal do cesty. Takze prirovnávať to k rakovine mi príde nevhodne.

Ani vek nezaručuje bezproblémové tehotenstvo či otehotnenie.... No a teraz sa ani nemáš kde zoznámiť... Iba ak na internete a to so sebou nesie iste rizika...

@heleninamama no teda taký odveci komentár som dávno nečítala

@heleninamama Ešte, že tu nechodí moja známa.Mala priateľa od 16 a v 20tke chcela dieťa a aj jej manžel.Podarilo sa o 2 roky a takto to chceli obaja.
Ja sa na dieťa necítim, ale vzťah mi tiež chýbal ak som bola sama a nikto vážny vzťah nechcel.

Nie každá je v 22 zabrzdená a ešte len začína chodiť na diskotéky.Niektoré to prešlo po roku a chcú od života niečo viac.

Bežný vek na vážne vzťahy a rodinu to bol niekedy.
Ja som chcela vážny vzťah ešte skôr.

Pre všetky nechápavé: som z prostredia, kde deti študujú VŠ dennou formou, často v cudzom štáte, cestujú a žijú bezstarostným životom do promócií. Potom si nájdu prácu a až následne riešia vzťahy, bývanie, manželstvo a deti sú len čerešničkou na torte. Nie zmyslom života od puberty.
Nik dievčatám netlačí do hlavy, že sa treba rýchlo vydať, za prvého, čo príde a rodiť, lebo to je jediným zmyslom života ženy a zároveň jej jedinou radosťou. Nik nie je v 25 označovaný za starú dievku a netrpí zbytočnými depresiami a netýra sa myšlienkami, ako autorka. Ktorá zrejme žije niekde, kde sa čas zasekol v 70tych rokoch.
A mám deti v rôznom veku, takže si viem užívanie s nimi a užívanie si života bez nich porovnať. A viem, aké starosti mi do života priniesli. Nežijem v ilúzií, že dieťa je čistá radosť a láska. A naozaj sa nimi mnohé veci skončili - niektoré dočasne iné možno navždy.
Keby mi raz dcéra končiac SŠ oznámila, že je tehotná a všetky jej plány sú preč, bolo by mi veľmi, veľmi smutno. Rovnako, ako keby náhle ochorela.

Život je viac ako len vzorec partner, svadba, decko a dom. Zameraj sa na niečo iné a partner ti príde, ani nebudeš vedieť ako.

Ja som našla toho pravého v 35,o rok bola svadba a o ďalší rok sa nám narodil syn. 🙂👨‍👩‍👦. A vôbec nemám pocit, že mi niečo ušlo.

tolko negativnych myslienok na tak mladu zenu...musis zmenit myslenie a verit. Mozno by nebolo zle precitat si knizku The Secret - Tajomstvo od Rhonda Byrne, alebo pozriet film a zmenis snad myslenie. Pretoze to co vyzarujes, to co si myslis, to si aj privolas do zivota

ja som sa tiez tohoto bala, ale poviem ti ze okolo 30 tky sa chlapi hladaju najlepsie, lebo oni uz samy zacinaju mysliet na vaznejsi vztah a rodinu, na to v 22 mysli mizive percento, aspon taka je moja skusenost takze sa neboj vsetko bude len to chce svoj cas

@heleninamama ono všetko má svoje za a proti, bohužiaľ. ja som túžila mať prvé dieťa ako 21-ročná. v necelých 20 som sa vydala, žiaľ, nedarilo sa, potom aj vzťah sa pokazil a neviem čo (ale mojou vinou, priznávam)... k dieťaťu som sa "dopracovala" až v 3.vzťahu a rodila som ako 32-ročná. dnes mám 43, diagnózy, veľakrát nevládzem absolútne nič, ale fakt nič.... a dcéra má 11, ide na ňu puberta, no ťažké. keby sa mi bolo vtedy zadarilo, aj vzťah by pravdepodobne pokračoval (mne vtedy zahrabalo práve preto, že sa nedarilo) a dnes by som už mala dospelé odrastené deti, ktoré by pravdepodobne už žili samostatný život :( a ja by som odpočívala a užívala si produktívny vek. takto sa brodím starosťami pubertiačky a čaká ma ešte niekoľko pestrofarebných rokov 🙄 a ešte je aj tvrdohlavá po otcovi - pre mňa už dávno ex.... ešte aj s výberom partnera som to netrafila, bohužiaľ. takže osobne rozumiem dievčatám-ženám, ktoré chcú mať čím skôr rodinu, či už je to preto, ako u mňa, že som chcela mať deti, ale zároveň ich vypustiť z hniezda vo veku, kedy budem stále "žiť" naplno alebo je to preto, že je to pre nich zmysel života. len zato, že ty to vnímaš inak a máš iné skúsenosti, nemusia byť ony nejak "pošahané" alebo čo. jednoducho niektoré dievčatá sa doslova tešia na rodinu a deti, je to stále dosť normálne, i keď začína prevládať trend, že najprv si užiť a potom rodina. no osobne neviem, či to je tá správna cesta :( ale každý ako si zariadi, nech tak má. škoda len, že u mňa sa to nedalo skôr. neskôr som zistila už v reprodukčnom centre, že problém je vo mne, ale pred viac než 20 rokmi tieto centrá ešte neexistovali a tak človek mal len toho svojho gynekológa v obci a dôveroval mu. no a ten robil všetko najlepšie, ako vedel, ale veda postúpila a ja som sa dopracovala k dcére, ale v omnoho vyššom veku, než som pôvodne veľmi, ale veľmi chcela...

a pre autorku: nič nie je také čierne, ako sa na prvý pohľad zdá. len nevhupni do niečoho, čo by si neskôr ľutovala. ak si nájdeš známosť a dospelí (tzn. aspoň 15 a viac rokov starší ako ty) ti budú mnohí hovoriť, že daj ruky od toho preč, tak ich daj preč. ver mi, vedia, o čom hovoria 😀

@panelacikova ja som napríklad v kostiach cítila, šiesty zmysel.. Buď teraz alebo nikdy... A naozaj sa ani v tej 20 nedarilo... Keď sú raz problémy na veku nezáleží

dievča drahe... a co takto najprv troska pracovat, cestovat, zistit kto vlastne si, nech tu o rok nemusime citat tvoj pribeh, ako ta opustil muz a sama vychovavas dieta... ked som mala 22, tak som este len zacinala zit...

@poopsie no a máš deti teda či nie? ja mám jednu, ale teda, ďakujem, stačí 😀 práve pre ten zdravotný stav. ale aj vek, ja už proste cítim, že mať 2 či 3 v tomto veku, tak neviem... jasné, aj to inak vnímam, keďže som na ňu prakticky sama (to je dlhá téma 😀 ) iné je, keď má žena deti s mužom, ktorý sa postará, pomôže, vychováva.... atď. takže vnímam to akoby z pozície slobodnej matky, navyše zdravotne nie úplne OK.

@panelacikova Tu nejde o prázdne užívanie, ale o získanie vzdelania, skúseností, plus zabezpečenie sa, aby potom rodina s dieťaťom slušne žila.
Moja skúsenosť je, že veľmi mladé sa hrnú do vzťahov a do detí tie dievčatá, ktoré nežili vo fungujúcich rodinách, nezažili lásku oboch rodičov, rodinnú pohodu, niečo u nich chýbalo a preto často nevedomky túžia po rodine od mladého veku. A často padnú na hubu, lebo im chýbajú práve tie skúsenosti potrebné pre výber partnera.

@heleninamama môj prípad bol napríklad taký, že sme s vtedajším manželom mali v našej rodnej obci zakúpený 2-izbový byt, ktorý sme si behom roka prerobili podľa toho, ako nás pustili financie (viac-menej svojpomocne) a teda...tešila som sa, že budeme mať rodinu. mestečko krásne, pod Tatrami... radosť žiť. byt tiež pekný, veľký, slnečný, náš... pôžička naň znesiteľná - bolo to pred 23 rokmi 🙂 čiže aj tie ceny bytov boli na vtedajšie pomery síce veľké, ale dnes by som sa tomu zasmiala 🙂 no ale práve to, kvôli čomu som vtedy žila, neprišlo. a ja som sa nejak psychicky potom zle nastavila a začala som aj vo vzťahu robiť somariny a problémy... až som to potom ukončila. nechcela som ešte aj jeho trápiť (on bol mimoriadne dobrý človek, akože fakt). keby bolo vtedy dané to, že máme mať dieťa, tak mám krásny život, naozaj. lebo muža som mala perfektného. ale tak....
a čo sa týka toho užívania a získavania skúseností a vedomostí... každý máme iné priority. ja som chcela pokojný život v malom meste, kde som mala prakticky celú moju rodinu (a dodnes mám), aj jeho rodičia tam žili poblíž, mohlo to byť fajn. ale sa to nejak akosi posralo 🙂
niekto potrebuje skúsenosti a vzdelanie.... - priorita je dobré zamestnanie a vysoký zárobok aj na úkor toho, že sa dieťaťa dočkám alebo dopracujem v 40-tke. niekomu stačí skromný začiatok a túži po rodine a pokojnom živote. my sme mali na začiatok všetko a všetko svojpomocne. byt, prácu a rodinu neďaleko. ale práve to, po čom som vtedy túžila, to neprišlo :( čo už. asi to tak jednoducho malo byť 🙂

@ptmt1011 ja normálne závidím môjmu mužovi (súčasnému manželovi), že keď mal 50, mal už dávno odrastené a dospelé deti 🙂 to ja v mojej 50-tke budem mať akurát dcéru na prahu dospelosti a len tajne dúfam, že pôjde niekam študovať 😀 alebo nech sa vydá a ide ku svokre 😀 😀 to som matka, že? a tak veľmi som túžila mať deti 😀

@ptmt1011 mňa proste dorazilo to materstvo v 32. akože áno, chcela som, veď som sa aj liečila a podarilo sa. ale ma to fyzicky neskutočne ubíja. a teraz, ako ide do puberty a občas jej zašvihá, tak aj psychicky 🙄 už to len nejak vydržať 😀 a stále som toho názoru, že čím prv má žena dieťa, tým je odolnejšia voči hocičomu. inak vníma výchovu, inak pubertu dieťaťa... všetko berie s väčšou ľahkosťou. to je len môj názor, súdim podľa seba, samozrejme. ale vidím, keď stretnem doslova mladé žaby s deťmi, že majú viac vecí na háku, kde ja ako 33-ročná som už híkala a mala strach alebo neviem čo, ony to tak berú s ľahkosťou, akosi lepšie im ide tá starostlivosť o deti, než keď má prvé dieťa žena okolo 40-tky. to len tak súdim pozorovaním + vlastná skúsenosť 🙂