Mám 21 rokov a zvláštny strach
Ahojte,
Ani neviem, čo čakám, že mi poviete, ale asi sa potrebujem len vykecať, počuť nejaké názory iných, možno starších a skúsenejších. Hanbím sa o tom hovoriť s kamoškami a rodičia ma často len odbijú. Mám 21 rokov, som študentka na VŠ, mám taký bežný život, nič extra. Momentálne brigádujem sporadicky, keďže do školy dochádzam 4x týždenne a internát nemám. Za posledného pol roka na seba badám, že som začala mať často pocity strachu, vnútornej nervozity, také zvláštne pocity, kedy neviem, čo robiť, ako robiť, či robím dobre a či veci zvládam a zvládnem. Napr. dnes som mala prvé stretko so školiteľkou bakalárky, je prísna, taká svojská staršia dáma a odvtedy ma chytá strach, že či tú prácu vôbec napíšem, zvládnem, obhájim a tak. Pritom školu, skúšky, všetko zvládam úplne normálne. Další príklad, som po rozchode pár mesiacov, s bývalým sme sa pohádali a rozišli, z jeho strany padli aj škaredé slová a ja sa vyslovene teraz bojím, že ho niekde stretnem a my sme vlastne pohádaní a mne by z toho bolo len zle a smutno. Minule som ho len videla autom a normálne mi prišlo zle, bola som chvíľu ako paralizovaná, pritom to bolo pár sekúnd, čo prešiel. Alebo sa často zamýšľam nad svojím zdravím, že či som zdravá, či nemám nejaké symptóny, no proste nemôžem si nič už ani googliť, lebo potom mám pocit, že tie choroby mám, pritom chodím všade na preventívky a som zdravá baba. Racionálne si to uvedomujem, tak ako aj píšem, ale nedokážem sa brániť tým myšlienkam, týka sa to školy, nových vzťahoch, práce, zdravia...Večer nato všetko vždy myslím a ťažko sa mi zaspáva. Predtým som to tak nemala a bola normálna.
Čim to môže byť? Pomohlo vám na ťaživé myšlienky niečo?
Mne to pripada ako generalizovana uzkostna porucha. Este nie nejako extremne rozvinuta, isla by som za psychologom skusit najst a podchytit priciny. Niekedy treba aj psychiatra, no kym ta to vyslovene neparalyzuje, tak by som skusila najprv toho psychologa.
Smer psycholog.
@barborachors Snažím sa. Negooglim, čo netreba, mám kamarátky, rodinu, snažím sa mať aktivity a zaľúby. Tiež si vravím, že to zvládnem, ale niekedy sú to tie ťaživé pocity.
@aeruginosa Bola som za školskou, ktorú máme na univerzite, ona ma len upokojila, že je to všetko v poriadku, ale nemala som pocit, že by mi to dalo nejako viac.
Strach ma kazdy. Dolezite je ci ta pohana vpred alebo naopak. Pri tej bakalarke asi pomaha,ci nie? Od byvaleho radsej tiez utecies a nebudes paralyzovane cakat... Strach,stres,uzkost...to vsetko tu bolo a je to aj dobre. Potrebujeme si ich uvedomovat a pracovat s nimi.
Čiastočne to môže ovplyvňovať aj vnútorná chemická nerovnováha. Možno by pomohlo aj doplnenie horčíka. Ale vzhľadom na to, že sa to už rozšírilo na súkromie aj školu, tak by bolo vhodné navštíviť psychologickú poradňu aspoň s cieľom dostať to zo seba von, verbalizovať (pomenovať) potenciálne príčiny a možnosti riešenia. Nie je hanba ani prekonať takéto nepríjemné obdobie s podporou ľahkých antidepresív (môže predpísať napríklad aj neurológ - vlastná skúsenosť).
Nie je psycholog ako psycholog. Treba najst dobreho psychologa.
@tanyan Skúsim doplniť to magnézko. Čo sa týka psychológa, tiež nad tým premýšľam, že by som skúsila ešte iného/inú.
@ivangeline áno, tiež si hovorím, že možno je to len také horšie obdobie, nie som taká, že by som sa vzdávala, prácu normálne začínam písať a chcem úspešne dokončiť, chcela by som červený diplom, keďže známky nato zatiaľ mám, preto mne samej vadí, že mám tie pocity strachu...
Ak by aj neboj,nevadi,bude to dobre. ;) Ktovie,kam ta zivot zavedie.
podľa mňa trauma z rozchodu ešte nespracovaná, určite vyhľadaj pomoc odborníka
@lucka_ke To si hovorím inak aj ja, veľmi ma to zasiahlo a cítim, že to ešte nie je za mnou, ako by som chcela. Snažím sa aj sama na seba pracovať, ale zvažujem aj vyskúšat iného psychológa
@ivangeline ďakujem.
ja som prvý rozchod tiež nezvládla, plakala som pol roka a nechápala prečo mi to spravil, ale neskôr sa mi podarilo to spracovať možno keby som hneď vyhľadala pomoc odborníka nemusela som sa tak dlho trápiť, držím palce a neboj všetko bude fajn
Myslim, ze z toho rozchodu mozes mat kludne taketo pocity. Mozno si podvedome vravis "nezvladla som vztah, mozno nezvladnem aj skolu, ...", mas kvoli tomu o sebe pochybnosti aj ked racionalne si to vies uvedomit, tie emocie to proste prevalcuju. Musis to asi najskor cele spracovat, mozno zacat cvicit alebo si najst nejaky konicek ktory ta bude bavit, naplnat. Mozno staci, ze sa ti podari nejaka malickost kvoli ktorej si opat zacnes verit 🙂 drzim palce ✊
Možno je to len školou, napätím z nej, stresom. Pred štatnicami, musíš stihnúť bakalarku napísať tak sa to odzrkadľuje vnútorne. Nemusí sa Ti zdať, že máš stres ale môže sa to prejavovať tak ako popisuješ. Len málokedy symptómy, ktoré popisuješ naznačujú čoraz častejšie ochorenie u mladých ľudí - tetániu. Ak dokončíš školu a do určitého času symptómy nezačnú odznievať išla by som s tým za lekárkou. Je to ochorenie, ktoré sa ťažšie diagnostikuje, dlho to trvá ale dá sa s tým normálne žiť. Známej na to prišli v 20- tich. Riešila svadbu, dokoncovala školu, hľadala prácu a do toho jej zomrela mama. Takže stresu mala dosť, ale napätie, strach a obavy zostali... Doktorka jej pomohla a už sa cíti oveľa lepšie.
@selwadza22 ďakujem, verím, že to pôjde lepším a lepším smerom. Ja to pripisujem horšiemu obdobiu, ale zvažujem aj toho psychológa.
@ja_mama Mas pravdu, ten rozchod, hádky na konci, všetky tie veci ma veľmi zarmútili a položili na kolená, stále sa z toho dostávam, napriek tomu, že už je lepšie a oveľa ako bolo. Chystám sa zase začať cvičiť, nič som nerobila, tak to potrebujem a padne mi to verím vhod. Ďakujem krásne.
Musíš najst vnútorný pokoj a budovat vnutornu silu. V zivote zazijes este vela pádov a problémov, pocity takeho strachu aky popisujes je normálny, ak človek zacina novu etapu v zivote... Ale to je dobre, lebo hocičo zazijes, tak ta to posilní, hovorí sa tomu zdolavanie prekážok. Hlavu hore, my zeny sme silné.