Mali ste v živote obdobia, že sa vám diali zlé veci?

Co priatelia? Po rodine su to najdolezitejsi ludia, netreba ich mat vela, ale aspon 1-2-3 s kym sa mozes porozpravat, kto poradi a podpori…

@cosmic_origin chodim. ale ta ulava je vzdy kratkodoba

@vanilkovazmrzka vsetci maju svoje rodiny a svoje starosti. Mala som dve najlepsie kamosky, obe sa odstahovali stovky km daleko. A v dospelosti sa uz velmi tazko hlada niekto blizky.

To tazko chore dieta mas ty?

@autorka to ze byvaju daleko neznamena, ze im nemozes zavolat. Nemusis im zrovna hned zavesit na nos vsetky svoje problemy, ale kludne len zistit, ako sa maju, ako ziju, ake maju ony problemy… ano, viem, ze kamaratstva vznikaju v detstve, v dospelosti je to uz mimoriadne narocne (ale nie nemozne), mozno si kludne aj tu najdi nejake temy, ktore ta zaujimaju, a skus sa “rozpravat” tu.

@babulkomale ano. Ale to nie je jedina vec. Jednemu dietatu zistili nevyliecitelne ochorenie, dalsie je v nemocnici na kortikoidoch, do toho financne starosti, psychicke napadanie od starych rodicov deti, plus aj drobne kazdodenne problemy - na parkovisku mi niekto pukol predne sklo na aute, v dome sa pokazilo potrubie a treba ho vymenit, atd.
Je toho vela a uz strasne dlho. Neprejde tyzden aby nevznikol nejaky mensi alebo vacsi problem.
Nechcem sa ale stazovat, su ludia, ktori su na tom ovela horsie, ale zaujima ma, odkial beru silu, lebo ja uz som v koncoch

Skus sa dat do nejakej organizacie co zdruzuje mozno tu diagnozu co ma tvoje dieta. Tam je vzdy vela skvelych ludi co poradia, pomozu.
Si na ne sama?
To je extremne narocne.
Viem ze vela ludom pomahaju napriklad knihy Viktora Frankla, taky iny pohlad na zivot aky sa vseobecne vidi.

@vanilkovazmrzka volavame si. Ale stretnut sa a volat si je obrovsky rozdiel.

Niekto je viac stastlivy, niekto menej, niekto kam vojde tam ho obdivuju, na co siahne to sa podari. A niekto to ma naopak.
Skus sa zameriavat na dobre veci?
Su deti s horsimi diagnozami. Su vacsie poskodenia na aute. Su chudobnejsie rodiny. Su horsi stari rodicia.
Co dobre sa ti stalo za posledny tyzden? Vymenuj 10 veci, hocijakych, malickosti.

Kde je otec deti? Neviem či má niekto šťastie alebo sa radi skôr rozumom, ja napr by som si nerobila druhé dieťa keď je prvé ťažko choré

@babulkomale ano, som na vsetko uplne sama. mam kamosky, co obcas pomozu, ale to sa neda aby som ich proste stale otravovala so svojimi problemami. a ako pisem, uz sa to vlecie 6 rokov. a nie je to ten isty problem, ale stale nieco ine.

dakujem, pozriem tie knihy

@dkethe ano, tak som fungovala nejaky cas. ale to sa neda dlhodobo takto fungovat, lebo to je potom ozaj iba o prezivani. ako som pisala, mne sa deju dobre veci, ale su to drobnosti v porovnani s tym, co sa mi deje zle. ja stale verim, ze to niekedy nejako prejde a ze budem mat znova radost zo zivota, len neviem, kde hladat tu silu v sebe, uz som ozaj casto na pokraji psychickeho aj fyzickeho vycerpania

@modrykonik33 preco sudis? nie kazda choroba sa prejavi pri narodeni. otec deti sa zapaja minimalne, nevie predychat, ze som od neho odisla.

niekedy rozmyslam, ci by mi nepomohlo kupit si nejake domace zvieratko, macicku. len sa obavam toho, ze to bude zbytocne starost naviac.

Je to velmi vela ako vravis na Teba, si dlho pod tlakom, mas dieta v nemocnici choré, druhé má postihnutie, to je naozaj na psychiku velka zataz, do toho stari rodicia a to prasknute sklo a podobne veci to zvysuju, skus viac robit radost, to co Ti robi dobre, kde Ta to tiahne, porozmyslaj, ak to maciatko chces napriklad, alebo pozriet sa na to ako si to zvladla doteraz, co Ti pomohlo prekonat tazke chvile, mas v sebe zdoje zvladnut toto, mozno ta psychologicka by Ti mohla pomoct zo zvladanim stresu nejakymi dychovymi cviceniami ukazat Ti to, planuj si nieco pekne co budes robit v buducnosti, predstavuj si, ze aky sen si splnis..mne pomaha aj vela ludom viera. Zelam skore uzdravenie, dieta budes mat pri sebe bude lepsie, laska dava silu.

mozno prestat stale hladat silu na zvladanie problemov a vykaslat sa na to.. mozno zistis, ze sa problemy vyriesia aj same a ze sa aj prestanu zle veci diat.. ze sa zivot o teba postara..
inak nepripadas mi, ze mas malo sily, ked sa popri tom vsetkom, co pises, ze sa ti deje, mas este chut zamyslat nad tym, ze sa budes starat o dalsiu vec - domace zviera.. mozno sa mylim, ale nepride mi, ze taketo veci napadaju cloveku na prahu rezignacie..
ty sa proste velmi snazis a si velmi schopna.. no tak sa ti problemy deju, ked si taka schopna ich riesit.. to mas ako s rodicom, ktory ma sikovne a nesikovne dieta.. to sikovne necha, nech sa stara o seba same, lebo vie, ze to zvladne.. a tomu nesikovnemu pomaha.. tak ukaz zivotu aj trochu svojej 'nesikovnosti', nech ti moze pomoct.. nesnaz sa tak vsetko zvladnut sama.. teda ak ti to hlava dovoli.. lebo niekomu proste nedovoli.. byt nesikovnym.. taka hanba a neschopnost.. ze?

@dagmarovita ano, toto je jedna z veci, ktore mi vedia pomoct, ze sa na to pozriem s takym nadhladom a dufam v lepsiu buducnost. len v tu dufam uz 6 rokov a stale nejako neprichadza. jednu vec vyriesim a pride druha, tak niekedy ma prepada uplna beznadej, ze lepsie to uz proste nebude, ale horsie to byt stale moze.

ja uz ani nemam stres, ja som uplne rezignovala, akurat v noci sa to vyplavuje von, lebo mam stale nejake nocne mory.
vcera sa mi snivalo, ze mi ukradli auto, potom ze som stratila deti v new yorku, dnes sa mi snival odporny sen o zelenom hadovi, co chcel dohryzt mna aj syna a mal snad 3 metre.

tesila som sa na leto, ako si to s detmi uzijem, ale na jednu stranu je to problem kvoli zdravotnemu stavu a na druhu stranu su tu ex svokrovci, ktory maju nadhernu zahradu a bazen a neustale volaju deti k sebe bezo mna a mne sa to potom strasne tazko vysvetluje detom, ze preco nechcem aby chodili (po prve huckaju deti proti mne, a po druhe, chcem si uzit aspon nejake pekne a pokojne chvile s detmi). lebo som potom pred nimi ja ta zla, a nedokazem im dat tolko ako stari rodicia.

@reanda si ma rozosmiala. ano, je to z velkej casti tak ako pises. hlava mi to nedovoli. aj zdravotny stav deti beriem ako svoje zlyhanie. mozno mas pravdu, mozno by som mohla nechat niektore veci plynut a neriesit vsetko tak urputne a za kazdu cenu.

tak to som rada, ze som ta rozosmiala 🙂 .. smiech je super.. na uvolnenie a neriesenie 🙂

Skus vsetky tie problemy brat ako skusky toho ci si silna. Ako taky trening, aby si bola dostatocne silna necitit tu beznadej nech pride hoc aky problem. Emocionalne tomu nepodlahnut. Ber to ako dalsi bod v check liste.

@kikusha2212 je extremne narocne tomu nepodlahnut. Citim sa ako keby som balansovala na kraji priepasti. Co ked ochoriem ja? To je jedna z mojich najvacsich obav. Co bude potom s detmi?
Co ked pridem o pracu? Ja nemam ziadne zachranne lano, nikoho, kto ma podrzi, pomoze.
Snazim sa setrit, ale stale su nejake dalsie a dalsie vydavky. Neviem sa z toho kolotoca dostat, nemam istotu v nikom a nicom.
Uprimne zavidim tym, co veria v boha, ze sa dokazu odovzdat do jeho ruk a verit, ze im pomoze, ze ich nenecha padnut na dno. Viem si predstavit tu utechu, co vo viere nachadzaju.

Čo je "ťažko choré dieťa"? Že malo zápal pľúc, alebo má celoživotnú diagnózu? Príde mi, že si z nejakého dôvodu vyhoretá, nevidíš nič pozitívne v svojej budúcnosti... Prežívaš... Nerozmýšľala si nad psychológom/psychiatrom/terapeutom? Spomenula si to pri preventívke u svojho dr? Možno by si mohla dať šancu lekárom, nech ťa poriadne vyšetria, nasadia liečbu, možno poradia relaxačné techniky, alebo pokojne aj lieky... Mám pocit, že máš zdravotný problém.

@mikadooo jedno dlhodobo na kortikoidoch, druhe na imunopresivach. Druhe ma dozivotnu diagnozu, neliecitelnu.
Ja som vyhorena z uplne ocividneho dovodu 🙂 pisala som ho hned v uvode. Uz 6 rokov sa neustale trapim so zavaznymi problemami. A som na to vsetko stale uplne sama. Snazim sa nachadzat kazdy den drobne radosti, ale uz mi na to neostava ani priestor, ani chut.
Pisala som vyssie aj to, ze na terapiu chodim. Uz k tretiemu psychologovi. A ulava je iba chvilkova.
Nemam pocit, ze mam zdravotny problem. K zubarovi a gyn chodim pravidelne, na preventivku k vseobecnemu som sa uz ale 4 roky nedostala, kedze prioritu maju vysetrenia deti. Na termin sa caka 3 mesiace a vzdy do toho nieco pride.
Fyzicky sa citim dobre. Viem si najst aj cas na nejaky sport, chodim s detmi von vzdy ked sa da.
Bolo obdobie ked som platila jednej kocke aby mi bola pri detoch a sla som na bicykel. Vyvetrat sa. Do kina.
Bohuzial, momentalne uz na to nemam financie

Do cesty sa ti postavi iba taky problem, ktory zvladnut dokazes. Tymto sa riadim ja. Takze aj ked pride nieco co vyzera, ze uz som na dne, ze to uz nedam, tak si uvedomim, ze by to neprislo, ak by som nemala na to silu, zvladnut to. Robi ma to silnejsou, zatial som vsetko zvladla a ocividne aj ty. Tak sa nestras vecami, ktore sa este nestali a nemusia sa stat vobec. Iba ti to berie energiu. Cel vsetkemu s odhodlanim a nakoniec to vzdy zvladnes. A naozaj vzdy je za kazdou zlou vecou pozitivum. Nieco ta to nauci.

Neskúšala si meditácie? Sú výborné na upokojenie mysle, mne osobne veľmi pomáhajú. Pred spaním ideálne. Ja tiež nemám na ružiach ustlané, dve deti ZTP, tretie s NKS. Ale mám manžela, takže nie som nato sama. Podľa mňa si šikovná, len si sama na seba príliš náročná a všetko riešiš možno až príliš. Stresovať sa tým, že čo keď sa stane niečo zlé je hlúposť. Len si to potom do života pritiahnes. Ja nie som veriaca, ale verím tomu, že čo vysle človek do vesmíru, to sa mu vráti. Proste ži pre každodenné maličkosti. Usmej sa na predavačku a zazelaj jej pekný deň, uvar si kávu, kúp si kvet, proste čokoľvek. A sustred sa na tie dobré veci.

Chápem. Možno poľaviť vo veciach, kde sa to dá... 🤷. Neviem, nepoznám dopodrobna tvoj život. Napríklad nemusí byť tiptop upratané, ani teplá večera každý deň. Ak sú deti malé, tak vyrastú a určite bude lepšie - v tom prípade - je to len fáza... Na lieky si začnú dávať pozor samé, plus aj na to, čo môžu a čo nie🤷. Nebudeš im musieť toľko skákať okolo zadkov. Fakt premysli, čo je skutočne nutné robiť a čo by počkalo/netreba a nezrúti sa svet a namiesto toho si vyhradiť čas pre seba. Ak to ide... Ja som sa takto cítila len dva roky, veľmi mi pomohlo vrátiť sa do práce. Takže - možno by sa dala tá opatrovateľka, plus skombinovať nejakú brigádu aspoň. To je jedno, že všetky prachy potom vyvalíš za opatrovanie. Ale zmenís prostredie a kolektív aspoň na chvíľku. Samozrejme takisto ak sa to v tvojom okolí a prípade vôbec dá. Mne to veľmi pomohlo. Aj keď som prvý rok robila načierno za almužnu. Ale bolo to super na chvíľu vypadnúť.

@janickacrazy skusala som meditacie ale byvam taka vycerpana, ze ked sa na chvilu zastavim, tak zaspim v priebehu par sekund. na tomto som vzdy stroskotala 😀
niekedy zvyknem aj rano si urobit strecing, vyjst von a nadychat sa cerstveho vzduchu, to su tie malickosti, co pre seba robim. ked stiham.
ale je velmi vela takych dni (mozno 70%), ked sa proste nezastavim a nemam cas na nic, len sa zeniem od jedneho dietata k druhemu, od jednej povinnosti k dalsej a pomedzi to sa snazim ukradnut aspon par momentov s kazdym dietatom, aspon par slov, objati. ked sa mi to nepodari, tak mam vycitky, ze ich zanedbavam po emocionalenj stranke.

na ludi okolo seba sa vzdy usmievam a som mila, keby si ma stretla, nikdy by si nepovedala, ze ma nieco trapi. na mna to dolahne vzdy navecer, ked sa konecne zastavim.

@mikadooo ja pracujem. inak by som to neutiahla. praca ma bavi, ale ked maju deti zdravotne problemy, tak ju zanedbavam, a potom si to vycitam. aj ked, v praci to neriesia, lebo vedia, ze ked bude treba, tak zaberiem.
co sa da vypustit, tak vypustam. ale praca ani starostlivost o deti sa vypustit nedaju.
a ked mam dieta v nemocnici, alebo doma, tak nemam ako a kedy ist, musim byt s nim.

ale ano, niekedy mam pocit, ze strasne riesim a prezivam, ze sa neviem na veci pozriet s nadhladom a odstupom, ze vsetko vnimam strasne fatalne.

najhorsia je proste ta samota. ze sa nemam s kym porozpravat poriadne, ze nemam s kym zdielat ani radosti, ani starosti. ze nemam to zachranne lano ...
a to riesim uz dlhodobo. mam kamosky, ale kazda ma svoju rodinu, nemozem ich neustale obtazovat svojimi problemami a kolko krat ani nemaju cas, lebo sa venujju svojim detom a manzelom

Ach tak to ma mrzí ☹️☹️☹️. Ani rodičom sa nedá zavolať? Sestra/brat? Kolegynka? Sympatická susedka, ktorú by si pozvala na kafe trebárs cez víkend? Alebo nejaká mamina zo škôlky, že by si zavolala spolužiaka zahrať sa k vám a tak by ste sa nejak bližšie spriatelili? To chápem, že ak si úplne sama na deti a stále len ty a deti, tak to je riadny zahul na psychiku...