Mali ste strach mať deti a rodinu?
Ahojte, táto úvaha bude viac prakticka pre tých, ktorí rodinu majú, a skôr teoretická pre tých, ktorí ju nemajú, uvítam ale myšlienky kohokoľvek 🙂
Mám 28 rokov, zatiaľ som priateľa mala 3x, všetko dlhodobejśie vzťahy.
Nechcem mať deti, a nechcem sa ani sobášiť. Keď pomyslím na tieto veci, prvé čo ma napadne je, že nechcem sa prebudiť o 20 rokov s tým,ze z toho šťastného vzťahu ostali len trosky, hádky, som vycucnutá zo života a vychovala som nešťastného človeka.
Možno by niekto povedal, že je to len také aké si to spraviš. Podľa mňa sú vzťahy trochu zložitejšie. Vidím a počujem okolo seba neuveriteľné množstvo prípadov, kedy po rokoch randenia bolo všetko ako v rozprávke, neboli nijaké náznaky že by niečo mohlo nefungovať. a predsa, postupom rokov, krok po kroku nenápadne sa veci obrátili tak, že zo vzťahu ostalo len zruinované manželstvo a nešťastné deti. Nik nevie kde sa stala chyba ..
Mnoho prípadov, kedy bolo všetko ok, a zrazu sa to zvrtlo, muž vyhodil ženu na ulicu .. V práci mám okolo seba mnoho prípadov, kedy chlapi (aj ženy) podvádzajú svojich partnerov, doma majú malé deti, alebo ich čochvíľa čaká svadba, prípadne nemajú dobrého slova na svojho partnera, stále dookola počúvam on je taký, hentaký, toto urobil, toto povedal. Potom sa upínajú na svoje deti, svojim 20 ročným dcéram volajú 10x za deň, vybavujú im triviálne veci, ako objednanie u lekára, volajú lekárovi o výsledky, nosia im z práce každý deň obedy,dotujú ich každy mesiac peniazmi - svoje dospelé zarábajúce deti.
Mnoho ľudí mi taktiež povedalo, že do poslednej chvíle ešte ani pred oltárom neboli presvedčení .. Tak veľa, až sa mi začína zdať, že je to normálne. nevediť pri oltári či ozaj chcem byť s tým človek navždy. ... Aj Vy ste to tak mali?
Keď to tak pozorujem, mám pocit že vzťah je boj o to kto ho vyhrá. Ten kto vyhrá viac berie, kto prehrá, musí dávať bez toho aby dostával...
Mnoho ľudí hovorí (nie mne, všeobecne), deti a rodina sú fajn, nechceš predsa starobu stráviť sám?
Ja to vidím inak, vidím to tak, že vo väčšine prípadov deti odídu od rodičov žiť iný život, do iného mesta, a vidia sa navzájom zriedka (a malo by to im byť umožnené, odísť, ak to tak chcú, nech aj mimo Európy). Partner/ka raz taktiež zomrie, je len otázne kto zomrie prvý - jeden je teda aj tak ten, ktorý v konečnom dôsledku ostane sám. Lipnúť na prítomnosti svojich deti prináša niekedy ich obmedzovanie, neakceptovanie ich predstavy šťastného života, a je sebecké postaviť sa im do cesty, a nedovoliť ísť kam chcú..
Iní ľudia hovoria, že predsa chceš po sebe niečo zanechať, a deti sú jediná cesta, ako to spraviť...A je to naozaj tak? Podľa mňa je možné po sebe zanechať aj iné veci. Akákoľvek pomoc komukoľvek niečo zanecháva v tomto svete.Pre mňa na tomto svete zanechal po sebe stopu aj človek, ktorý sa rozhodol že dnes vyzbiera v lese 5 kg smetí ..
Úprimne obdivujem každého, kto sa rozhodol sobášiť a mať rodinu (ale nie pre to, že sa to patrí, že rodičia chceli, a v dedine je hamba keď sa niekto nemá deti, že všetci kamaráti už majú deti, a hlavne nie pre to, že dotyční sú príliš nevedomí na to, aby mali nejakú predstavu že čo to obnáša) - každého, kto išiel do toho s tým, že si bol vedomý rizika - že partner mu môže zničiť život, alebo naopak, prípadne ho môžu zničiť tomu dieťaťu svojimi nedoriešenými traumami...
Ako ste to videli Vy, keď ste boli s partnerom rok dva tri desať, riešili ste tieto záležitosti? Nebáli ste sa?
Ak by ste nemali rodinu, viete si v tejto chvíli predstaviť, čomu by ste sa venovali? Resp. je niečo, čím by ste si vedeli vyplniť ten čas, keď sa zamyslíte nad tým, aké sú Vaše záľuby, aký bol Váš život pred tým ako ste založili rodinu a podobne?
@andrea280160 neda sa uplne vyhnut tomu, ze by som nevidela, nepocula alebo aj necitala ( napr tu) rozne smutne scenare. Takze jasne nejake obavy mam ale zaroven sa k tomu snazim pristupovat zodpovedne, aktivne. Uz teraz si vsimam na partnerpvi vsetky kľúčové veci, nedovolim aby daco medzi nami nieco ostalo visiet - vsetko sa snazime si vykomunikovat, dohodnut sa.. ucim sa ako komunikovat tak aby som nezranovala, neutocila...
Skratka to vnimam ze neviem co pride.. lebo ak nie manzelstvo, rodina tak co je alternativa? Kazde 3 roky novy partner?
Zbierat smeti po lese môžeš aj s muzom a detmi.
Vieš ak sa pozeráš na založenie rodiny ako na niečo čo tá oberie o tvoje záľuby, koníčky, pripraví tá o komfort, pohodlie, tak potom si fakt rodinu nezakladaj
Založenie rodiny a aj manželstvo som brala ako normálne pokračovanie svojho vzťahu, vyšší level, dieťa nás spája, je dušou nášho vzťahu.
Nemyslím si, že dieťa zabezpečí že má partner nikdy neopustí, ale pre mna a môjho kúta je oni centrum našej rodiny
Vieš, veľa partnerov sa na toho druhého sťažuje, ale na vzťahu treba pracovať, starať sa aj o toho druhého.
Mnohe baby sa tu sťažujú že partner im už pol roka nepovedal, že ich miluje, ale kedy to oni samé naposledy povedali svojmu partnerovi?
Ak by si však túto úvahu dotiahla do konca, zistila by si, že sa musíš vzdať aj menej formálnych vzťahov, lebo sa môže stať, že natrafíš na muža, ktorý bude chcieť sobáš a deti a potom čo? Buď sa rozídete, alebo sa on síce navonok prispôsobí, ale vo vnútri bude trpieť? Alebo ti odíde za takou, ktorá bude chcieť sobáš a deti?
dieťa som mala v 35ich, najprv sme nechceli, potom sa veľmi veľmi dlho nedarilo... teraz s odstupom času viem povedať len jedno keby som sa mala rozhodovať ešte raz tak by som mala dieťa hneď po škole, a ak by to išlo tak aj viac ako jedno (zdravotný stav)
vychovávali ma, že mať dieťa skoro je strašné a život si treba užívať, nie si ho pokaziť, ale ja som iného názoru, deti sú úžasné, je to budúcnosť tohto sveta a netreba to odkladať na staré kolená
a čo sa týka partnera - dôležité je, či máte rovnaký hodnotový rebríček a či ste okrem milencov aj priatelia, ak áno tak ustojíte všetko
@andrea280160 no tak ty si nastavená takto, pesimisticky a negatívne. A teraz čo? Zmení tvoje nastavenie, keď ti poviem, že ja som do manželstva a detí išla s optimizmom a radosťou? Nezmení. Tak načo vôbec táto téma?
@janeninka No veď práve na to (aká iná alternatíva ... ?) Boli mierené moje posledné otázky. Že či si niekto vie predstaviť, ako by trávil čas, keby nemá rodinu? Resp. či je v jeho živote niečo, čím by si vedel pokryť čas?
A súhlasim, že je to celé kontinuálna práca na komunikácii a vzájomnom vzťahu. No je to ťažké, nie veľa ľudí tomu prikladá význam, viac sa berie dôraz mám pocit skôr na práci na svojej kariére, svojom živote, úspechu ... len ja a ja.
@danica2711 Danka. pre Tebá má význam vyjadrovať svoj názor (ak je odlišný od iného) iba v prípade, že druhá strana zmení svoj pohľad?
Jednoduche. Ak chces zit sama, tak musis mat pracu a svoje byvanie. Tak pracuj, maj svoje byvanie, maj vztah, maj deti. Ked si prestanes rozumiet, rozid sa, budes mat kde byvat a budes mat svoju vysnivanu samotu.
Zly koniec vztahov maju ludia, co nechapu, ako funguje zivot. Sli do vztahu s tym, ze ich niekto bude zivit, hrali sa na domacie panie, miesto jedneho prijatelneho dietata, ktore by vladali uzivit, ich maju pät a na konci nemaju kam ist. Takym je lepsie samym, aby ich samota naucila postupne sa postarat o vlastne potreby, aby neskoncili po rokoch vysedavania vo vztahu doma zrazu na ulici.
Divas sa na to zo zleho uhla a si dost negativne ovplyvnená ľuďmi okolo seba, mozno povieš ze to vnímaš realisticky, ale pravdou je, ze mas len strach ci by si zle dopadla aj ty. Dolezite je, co chces. Chces byť sama? Mozes. Chces vzťah, ktorý ta bude naplnat a deti, ktore dajú tvojmu zivotu zmysel? Mozes ich mať, ak chces. Nemusis ist s prudom ktory podvadza, manipuluje a vyuziva toho druheho.
Mala som moznost užiť si slobodu, bezstarostnost, hobby, cestovanie, ale nelutujem ze som to vymenila za rodinny zivot. Niekto povie ze zena príchodom deti stráca svoju slobodu...blbost. Ano je to narocne, ale nic cenne sa neziska lahko. A nie je nic krajsie ako byt tu pre niekoho, kto je tu pre teba...
@zuzitko74 Ďakujem za dokončenie mojej úvahy, ale mňa skôr zaujímal retrospektívny pohľad ľudí, ktorí už tú rodinu majú. Vôbec nerozumiem tejto poznámke , ktorej (zrejme) pointa je v tom, že ak budem mať pri sebe muža, ktorý rodinu chce, a ja nie, nejakým spôsobom to budeme musieť riešiť. Áno, to je pravda, ale ja som sa pýtala na niečo úplne iné, moja úvaha nespočívala v dileme typu čo robiť, ak nechcem rodinu a on hej. Mňa len zaujímalo, ako to vidia/videli iný, a zdalo sa mi fér teda uviesť aj to, ako to vidím ja. Nechcem aby sme sa navzájom presviedčali o tom, koho pohľad je ten správny. Skôr ma len od prírody zaujímaju názory druhých ľudi havne ak sú odlišné, vždy sa totiž z nich da niečo čerpať, inšpirovať sa .... Tak len toľko, prosím veďme tieto úvahy v mieri, nehnevajme sa na druhých preto, lebo ich presvedčenie je iné od nášho.
tiež mám pocit, že máš hlavne strach
to je OK, všetci ho máme, tiež som dlho myslela, že sa ani nevydám a deti som vôbec nechcela, život to zmenil a ja som veľmi rada, želám to aj tebe
Tiez som ako slobodna mala obavy z rodinneho zivota, lebo som paradoxne vedela co to obnasa ani po detoch som v zivote netuzila, mala som svoje konicky..... Ale stretla som muza, nie to co sa dnes tak iba vola, ale chlapa pri ktorom neuvazujete o tajnych uctoch, o predmanzelskych zmluvach, o pripadnych zadnych dvierkach, pri ktorom nemam strach ze som nesamostatna ako to tu vacsina razne odporuca, proste bungee jumping bez poistneho lana. A ano rodinny zivot nie je med lizat, no s tym pravym clovekom to ide lahko a je to nadherny zivot ked vies, ze popri tebe kraca skala a o ktoru sa mozemm kedykolvek opriet. Samozrejme vztah je ako budovanie domu, najviac zalezi na zakladoch na akych ho postavis no a potom ukladanie tehal tak rovno, aby tie mury neskor nespadli. To znamena ziadne lzi, urazky, iba uprimnost, kompromisy, vsetko si dokladne vydiskutovat a regularne davat na javo tomu druhemu, ze ste tu pre neho a plati to, co ste si slubili pred Bohom. A mozno keby som nestretla mojho muza som teraz slobodna s kopou casu pre seba... no uz by som nemenila...len spomeniem este , ze mame dve deti
@andrea280160
Podla mna ostat sam je strašna nuda... neviem si to predstavit vsak ked su deti velke tak budeš mať vnučata.
@andrea280160 ty ale pises len o 1 strane mince - o vztahoch, ktore nefungovali a manzelstvach, ktore sa rozpadli, existuju ale aj stastne vztahy, dlhorocne partnerstva, manzelstva, ludia, ktori sa mozno po x rokoch rozidu, ale v dobrom, trochu optimizmu do tejto vseobecnej beznadeje....zijeme v dobe, kedy zeny nie su nutene sa vydavat, mozes uplne v pohode zostat slobodna a zit vo zvazku bez papierov, nuti ta niekto v rodine sa sobasit a zalozit si rodinu? Teraz nedavno som pocuvala podcast so Surovou Dcerkou (pre viac info smer youtube), kde hovorila, ze sa rozhodla nikdy nemat deti, a takych zien je vela, vidia zmysel svojho zivota v kariere, konickoch, cestovani, dobrovolnictve atd. a preco nie? Ak si presvedcena, ze chces zit sama chod do toho, ale preco by mali byt dovodom takehoto rozhodnutia cudzie spackane vztahy, ty si ty a oni su oni, ty mozes za 5 rokov stretnut cloveka s ktorym si tu rodinu budes chciet zalozit,lebo sa zamilujes, lebo bude ten spravny, lebo to tak budes citit, len trochu otvor oci a vsimaj si okolo seba aj tie pekne vztahy....
@metuzalem Presne tak, to je to čo nechcem, dopadnúť zle, veď za to sa pýtam tieto veci, že či som vlastne jediná, kto vidí riziko :D .. No a tvrdiť že s dieťaťom žena prichádza o slobodu? Kto to tvrdí - ten čo má hypotéku, ktorú bude splácať do 70ky? Alebo ten, čo pracuje 16 hodín denne, aby potom mohol stráviť v lete 2 týždne na tej slobodnej vysnenej dovolenke? Sloboda znamená pre každého niečo iné, čiže ak niekto definuje, že ten a ten prišiel o slobodu, pretoźe lebo .. Taký človek má veľmi obmedzený pohľad na svet, je to ako tvrdiť niekomu: Prečo Ťa baví viac lyžovanie ako korčuľovanie? Veď korčuľovanie je väčšia zábava - alebo si vari taký slepý že to nevnímaš?.... Veď 100 ľudí 100 chutí, radšej keby sme nechali jeden druhého žiť 🙂 Mimochodom, ja som mala celú výšku jedného fajera, potom sme sa rozišli. Ľudia mi hovorili že som si zničila najkrajšie roky života tým že som mala iba jedného. Dnes mi ľudia hovoria zase, že prichádzam o najkrajšie veci v živote, tým že nemám rodinu , a ten vlak mi už odchádza, a nemusí prísť nový ... Proste, aj tak zle, aj tak zle, všade samé návody na život, ktoré si protirečia 🙂 Ty si určite spokojnejšia keďže máš čo si chcela, ako niekto kto tvrdí že má čo chcel tiež, ale zároveň má potrebu obhajovať prečo zrovna Tvoja voľba nie je dobrá ...
Kto sa bojí, nech nejde do lesa. Nie, nebála som sa mať rodinu a nebála som sa ani zostať sama. Pracovala som na sebe, aby som bola samostatná a sebestacna, chlap k tomu prišiel ako taký príjemný bonus a deti ako čerešnička na torte. Ale stále som dbala na to, aby som nezabudla na vlastnú existenciu, prácu a sebarealizáciu. Veľmi ma poteší, ak zostaneme s mužom až do konca spolu, budeme si navzájom oporou a spolu pozorovať, ako nám dorastajú a žijú deti. Ale nezabije ma, ak to dopadne inak. Proste to, ako prezijem svoj život je z drvivej väčšiny v mojich rukách. Nie je sa čoho báť.
@andrea280160 aj byť sám, aj mať vzťah a deti ma svoje pozitívne aj negatívne stránky.... Bez detí to je zas taký "prázdny život"... Niektoré možno nebudete súhlasiť, na takto to vidím ja. A čo sa týka tých rôznych nevydarených vzťahov tu na koníkovi alebo aj v reálnom živote, u známych, často krát je to práve naivita a podcenenie varovných signálov ktoré sa ukazujú už na začiatku ale ženy ich ignorovali, lebo veď sa ľúbime, a keď príde dieťa tak sa zmení. Nezmení. Je fakt že teraz je veľa komplikovaných vzťahov, ide o to čo si z toho čo vidíš okolo seba odnesies... Môžeš si povedať že mať deti je hrozne, ostaneš vycicaná a muž tá dorazí, alebo sa poučíš z toho čo vidíš okolo seba, a keď budeš riešiť svoj vzťah, nebudeš tolerovať to čo niektoré nešťastnice tu na MK, vymedzis mu hranice, a nedovolia aby ich prekračoval... Ak muž vidí že žena to myslí ozaj vážne tak to rešpektuje... Najviac si dovolia tí, čo vedia, že žena furt odpustí a aj keby chcela, nemá kam ísť. S tým čo písali vyššie - mať nejaké zadné dvierka - myslím mať niečo vlastné aby si neostala v prípade problému nezabezpečená ale úplne súhlasím.
@andrea280160 Môj pohľad je v podstate pohľad človeka, ktorý vstupuje do vzťahu s myšlienkou na rodinu a dieťa. Neviem si predstaviť mať vzťah, ktorý nevedie k tomuto.
Ja som si tiež dosť dlho nevedela predstaviť mať rodinu a deti, ale práve preto som sa v tom období vyhýbala vzťahom a bola som sama, aby som si utriedila myšlienky, čo vlastne chcem.
Do vzťahu s mojim manželom som vstúpila vo veku, ktorý máš teraz ty - 28 rokov. Do roka sme mali svadbu a o ďalší rok prvé dieťa. Sme spolu doteraz. Nie je všetko ideálne, ale o to vo vzťahu ani nejde. Ak sa nad tým retrospektívne zamyslím, šla by som do toho znova. Dokonca aj v prípade, že by sa to nakoniec pokašlalo a rozviedli by sme sa.
@andrea280160 no keby som takto rozmýšľala, čo ak... Tak nemám ani rodinu, ani muža, ani VŠ, ani dom... Vlastne nič. Lebo vždy by som žila v strachu, čo ak niečo nevyjde.jasom s mužom od 15 tich, 2 deti, sme spolu vlastne už 23 rokov a nikdy to lepšie nebolo. Človek musí mať,, nos"na ludi, ak si vezmeš toho správneho, prezijes jeden krásny šťastný život. Prajem ti to.
Strach?
To si pis. Mala som, a poriadny.
Ale ked som spoznala muza, nejako mi to prislo samozrejme. To, ze chcem byt jeho manzelkou, chcem mat (aj) jeho priezvisko, lebo je mojou sucastou, mojim najlepsim priatelom, clovekom, co mi rozumie. Rovnako to bolo s dietatom. Tuzila som po nom, a vzhladom na vyssi vek sme si povedali, ze to nechame na osud, a tri mesiace si nebudeme davat pozor. Tri tyzdne po tejto dohode som bola tehotna.
Neviem co bude, ako sa budem citit o rok, pat, desat. Ale viem, ze teraz som velmi, velmi stastna.
.@andrea280160 Kazdy normalny zodpovedny clovek sa boji ja som nikdy nechapala a nepochopim, ked sa ludia vrhaju do vela deti, rozvodov, dalsich deti, hypo bez rozmyslenia.Mam rada istotu🙂
Ale az taka pochybovacna ako ty nie som.ak by som nemala rodinu viac by som cestovala, venovala sa sebe, travila vela casu v praci, ale nemenila by som.Ja by som bez dietata nevedela byt, ak by som nemala bio adoptovala by som.Mala by si menej pocuvat co Ti hovoria ostatni🙂
@andrea280160 jasne že som sa bála jak svina , vydávala som sa 1 x ako 23 r manželstvo krachli po 13 r , mám syna .... veľa má naučilo prvé manželstvo a posunulu úplne niekam inam v profesionálnom živote o 180 stupňov .
Za syna som vďačná , chyba mi “ sloboda “ a teším sa na ňu keď si v klude sadnem a prečítam všetko to čo som odložila na potom .
Teraz si užívam tu jazdu s rodinou a potom príde iné
@andrea280160 Nie, nemala som strach. Mozno to bolo tym, ze boli okolo mna v mojej rodine v drvivej vacsine stastne manzelstva, mozno tym, ze som pozitivnejsie naladena, ako ty. Aj za volant si sadam napriek tomu, ze je na cestach vela havarii.
@andrea280160 pred svadbou na rozlúčke sa ma kamoška pýta si si istá, vieš že je to ten pravý? A ja jej - neviem, ako to mám vedieť? To predsa nikto nikdy nevie na 100%, nie? A dokonca ja som ani sobáš moc nechcela, pre mňa to bol fakt len papier. (Potom som tomu bola rada, lebo nás vzťah to posilnilo a upokojilo, vytratila sa jemná nervozita o ktorej som ani nevedela že tam je, až potom som si to uvedomila, keď zrazu bolo ešte lepšie ako predtým 😁). Sme spolu s mužom doteraz, som veľmi spokojná s našim vzťahom, máme deti, ako sme sa dohodli a všetko je super, pohoda, paráda. Raz mám ja blbý deň, tak skáče muž viac, inokedy zas on, tak skáčem ja viac. Nevravím že sa nepohádame, ale veci si vieme vyriešiť a prekonzultovať. Vieme sa dohodnúť, aj akceptovať odlišné názory. Sme spolu 17 rokov. Je mi s ním dobre a dúfam že budeme spolu čo najdlhšie. Ani teraz však ale neviem povedať na 100% že áno budeme do smrti spolu. Som realista, vidím čo sa deje okolo mňa... Život ma naučil, dávať si pozor na slovíčka "nikdy" a "určite". A samozrejme že pevne dúfam že spolu zostaneme, deti vyletia z hniezda, my budeme rozmaznávať vnúčatá atď atď atď, tak ako to je to úplne bežné 🙂. A keď jedného dňa jeden z nás umrie, verím tomu, že ten druhý to zvládne kvôli svojej rodine (áno, deťom, vnúčatám, atď.). PS máš hrozne čierny pohľad na život - všetko zruinované, zničené, pokazené... Kto hovorí že rozvod znamená nešťastné deti? Väčšinou je rozvod sloboda a vydýchnutie pre všetkých zúčastnených... Myslím si že každý máme právo pomýliť sa, nevidím v tom takú tragédiu že rozvodom sa končí spokojný život a všetko je na hovno... 🤷
@andrea280160 no na mňa je to príliš dlhá úvaha.Precitala som to dokonca ale nevidím v nej zmysel. Väčšinou je to tak ,že ak nad niečím len špekuluješ ,dlho premýšľaš či vahaš tak sa k riešeniu nedopracuješ. A to dobre ti pretečie pomedzi prsty ani nevieš kedy. Ak ľúbiš tak nemaš čakať že život bude len prechádzka ružovou záhradou. Budú ťažké i krásne dni, budú hádky aj milovanie, a je to normálne taký je život. Či s deťmi či bez detí. No život s deťmi je plný prekvapení a lásky ktorú bez nich nepocitiš. Lebo láska k deťom je úplne iná. Niekto s deťmi cestuje, iný študuje , ďalší športuje....alebo len žije bežný život .No každý sa snaží deťom dať všetko čo si myslí že potrebujú či už k životu alebo do života. Nemusis byť bohatá aby si ich vychovala, hlavne ich musíš ľúbiť.Manzel musí ľúbiť manželku a manželka manžela. Treba si odpúšťať,hľadať riešenia,počúvať sa a nevzdávať to pri prvom probléme. Láska sa sama pestovať nebude...treba ju polievať a starať sa o ňu.
@andrea280160
Ahoj. Mám 36 rokov, som vydatá 11 rokov a máme tri deti. Žijem v krásnom a spokojnom manželstve, ktoré je výsledkom každodennej práce. S manželom sa milujeme, rešpektujeme,staráme sa o seba, všetko si odkomunikujeme, výchova je naše spoločné úsilie. Každý máme svoj okruh priateľov a máme aj spoločných. Máme svoje koníčky, aj veci, ktoré robíme radi spolu. Po narodení každého dieťaťa som strávila rok výlučne starostlivosťou o dieťa, keď podrástlo, začala som sa venovať aj záujmom a manžel sa postaral, kým som si ja riešila svoje. Prekonali sme niekoľko kríz ... avšak žiadne rozvody, podvádzania a podobne, len proste sa náš vzťah potreboval niekam posunúť, tak bolo napätie. Manžel je obrovský pracant, všetko čo dokázal, tak vlastným úsilím a som naňho hrdá, lebo dokázal veľa. Ja som síce na materskej teraz, ale mám prácu, ktorá ma baví a napĺňa a tešila som sa do roboty každý deň. Ja som z katastrofálnej rodiny, takže nejaký pozitívny vzor žiadny. Nič neľutujem a vzťah a rodinu som nevnímala ako risk ale ako prirodzené pokračovanie toho, čo sa v mojom živote dialo.
nuž každý deň nie je krásne slnečné počasie, máme aj zamračené aj búrky, čakať, že bude len slniečko celý rok je nereálne... tak je to aj vo vzťahoch
No, otazka na dlho, odpoveď by bola tiež ale skratim to...
S muzom sme chodil 7 rokov, ked navrhol svadbu...ok, o mesiac som ostala tehotná, kurnik všetko islo rýchlo. Dom,svadba,a hned babo...teraz uz mame druhe,a mne sa obcas zacnie za slobodným životom,kedy som riesila len seba,frajera,pracu mam taku ze si ju domov nenosim, vylety,veget...teraz ked mam deti, riesili sme skolku,sople,kiahne..korona to posrala , ale to je uz o inom...skratka sa ten život tak presunul,z módu Ja, do módu deti,muz, domácnosť .....ja😂
@andrea280160 je veľmi dôležité, ak má žena dobrú prácu, vie si zabezpečiť bývanie a je sebestačná. vtedy nebude mať strach skúsiť tú rodinu mať. pretože vždy tu budú zadné vrátka pre prípad, žeby natrafila naozaj na zlého muža. alebo by jednoducho časom pochopila, že to nebolo "to pravé". pre mňa je roky nepochopiteľný fakt, že niektoré ženy sa vydajú, majú dieťa, chlap ich tyranizuje, správa sa k nim odporne a oni majú s ním ďalšie dieťa-deti. nemajú kam odísť, nemajú nikoho a napriek tomu s tým mužom majú kopu detí. potom vlastne vidíš a čítaš takéto príbehy a buď nechápeš ako ja alebo si z toho smutná alebo máš strach.
ja mám dieťa s ex. mimochodom, chceli sme ho a pritom som tesne predtým ukončila vzťah s agresívnym mužom! ale ako píšem. mala som svoje, nemal ma ako držať v hrsti, čo bolo veľké plus. no ale ak nemáš a máš všetko budovať s ním... tak ak bude vzťah fungovať, maj dieťa. prvé dieťa je veľmi dobrou skúškou vzťahu. ak po ňom uvidíš, že je to OK a že vzťah sa "nepokazil", že muž je zodpovedný a všetko je fajn, tak pokojne aj ďalšie dve. každý chrapúň sa ukáže do roka-dvoch po prvom dieťati. ak by sa to pokazilo, tak s jedným dieťaťom sa ľahšie pretlčieš časom... keď muža opustíš. znie to hrozne, ale úplne chápem tvoje zmýšľanie v tejto dobe. držím palce, aby si urobila časom správne rozhodnutia 🙂