Mali ste rodičov alkoholikov?

precitaj si knihu dospele deti alkoholikov. zacni chosit k psychologicke. pokojne aj online. chod k psychiatrovi. zacni chodit k anonymnym alkoholikom. drzim ti palce

Pozor aj z pitia vína sa môžeš stať alkoholička. Aj naša príbuzná si dala len pohár vína, a teraz po 10 rokoch vypije fľašu vína. Jej deti vôbec nepijú, pretože im vadilo, že pije a nechcú skončiť ako ona. Mala by si si dať namiesto vína napr. Čokoládu, džús. Určite nechceš skončiť ako tvoj otec.

Najdi si vhodneho psychoteraputa, toto uz vyzera, ze to sama nezvladnes.

Pokiaľ už v alkohole hľadáš útočisko (mám svetlú lepšiu chvíľu keď si vypijem), nie je to dobré, si na veľmi tenkom ľade ... máš dieťa, dobrého manžela, nedodrb si život ... alkohol Ti nepomôže, možno na chvíľu otupí myseľ, no v konečnom dôsledku to bude ešte horšie ... zájdi za odborníkom, nie je to hanba, dieťa Ťa potrebuje.

Nie je problem dat si pohar vina po tazkom dni, ked mam vsetko v sebe spravovane a som vyrovnana. Ale je problem dat si ten pohar vina, lebo ho potrebujem na spracovanie nejakych veci a aby som sa ‘vyrovnala’. V prvom pripade ty ovladas to vino, v druhom to vino teba : ked to mam povedat trochu dramaticky. Ako radia baby predo mnou, chod k psychologovi - potrebujes spracovat traumu z detstva. Nie je to hanba, je to riesenie. Je fajn, ze si vies priznat, ze sa asi nieco deje a nie je to ok. Mnohi to nevedia. Drzim palce!

Mám otca alkoholika,.bol aj na liečení ale vydržal 6-7mesiacov. Mama bola tiež väčšinou ticho, lebo sme bývali u starkých a oni držali stanu otcovi, hoc dedo aj jeho brat boli alkoholici. Bola to nočná mora, nevedela som sa.dockať kedy tadiaľ vypadne. Podpísalo sa.to na mojej psichike aj sebavedomí
Mala som dosť ťažkých období, vážnu chorobu dieťaťa, exekúcie kvôli svokre ale nikdy ma nenapadlo dať si pohárik. Všeobecne sa roky vyhýbam akémukoľvek alkoholu a to má a dvadsať viac ako ty. Pohár vína s teba alkolika nespraví ale za mňa čert nikdy nespí

Tiez mam otca “funkcneho” alkaca, nikdy sa neliecil a stale zije s mamou, nerozviedli sa a mama mu to trpi.
Poznacilo ma to urcite, ale teda nezvyknem pit skoro vobec a za cely zivot som sa opila dvakrat. Dala by som si velky pozor na naduzivanie alkoholu v tvojom pripade

A pokial mas peniaze a cas, odporucam paychoterapie, pripadne anonymne sedenia s dospelymi detmi alkoholikov

takych ludi je na slovensku dost, co si presli tym, cim aj ty. mamu za to nevin, sama je potrestana tym, ze prezila takmer cely zivot s alkoholikom. mozno uz aj sama lutuje, tvoje odmietanie a chladny pristup jej asi nepridava na nalade. skusila si s mamou obnovit vztah ako matka-dcera? mozno to by ti pomohlo. trpeli ste obe, nielen ty.
no a ak mas tak uzasneho manzela, ako je mozne, ze k tebe nepristupuje sposobom, ktorym ti dvihne sebavedomie? nedava ti najavo, ako si ta vazi? ako ta obdivuje? ako ta miluje? to su veci, ktore zene dvihaju sebavedomie.
ak si skusila obnovit vztahy s matkou + partner sa sprava tak, ze ina by kvitla a napriek tomu sa citis ako sa citis, tak cim skor vyhladaj psychologa. ale fakt dobreho. lebo sklznes do alkoholizmu aj ty.

hm co dalej, polutovala si sa, lebo my ostatni sme mali detstvo ako s disney rozpravky...a aj planujes neico so svojim zivotom robit?

Moji starí rodičia boli alkoholici, strýko tiež, ten sa upil na smrť, nedožil ani 45 rokov, mama žila len so mnou bez otca a tá na to mala tiež nábeh. Ako decko si pamätám, ako bola opitá alebo ako som ju šla do roboty hľadať a ona tam opitá, ja som ju potom domov trepala, no des. Na mojej svadbe som videla ako si dáva pohárik, vtedy sa vo mne niečo zlomilo, zobrala som ju do inej miestnosti a povedala som jej, že nech si sakra rozmyslí, čo teraz spraví, lebo ja si svadbu ožratou matkou pokaziť nenechám a to, že ona mala celý život podžubaný spitými rodičmi neznamená, že to budem mať aj ja tak. Takže nech si rozmyslí, buď sa bude správať normálne alebo môže odísť z mojej svadby aj môjho života. Akoby som jej strelila facku, normálne som videla ako sa otriasla. Odvtedy je kľud, normálne funguje, nepije, pracuje, všetko OK. Ja neznášam opitých ľudí a a piť dokážem iba v totálnom bezpečí (s manželom) aj to max. 2 deci vína alebo tak, tvrdé vôbec. Nikdy som nebola opitá, ani nechcem. Na chatách, kde boli všetci ožratí, som ja úplne v pohode bola triezva a postarala sa o nich 😝. Keď na mňa doliehajú nejaké starosti, nesiaham po alkohole, idem plávať alebo si inak zašportovať. Na to pravidelné pitie by som si na tvojom mieste dávala bacha.

Skús miesto vína medovkový čaj alebo iný na upokojenie.

A raz Tvoje dieťa bude písať podobné príspevky a ľutovať sa. Nemala by si sa alkoholu ani dotknúť, ale su len dva typy ľudí, ktorí sa vydajú presne po stopách rodičov a tí druhí, ktorí sa vydajú presne opačným smerom.

Tvoj problém nie je to, že si mala otca alkoholika. Tvoj problém je, myslím, úplne niekde inde a to tam, že máš lepšie chvíle keď si vypiješ. Krátka a nenápadná veta v dlhom príspevku a práve tá je tá najzávažnejšia. Odporúčam ti, kukni si tu na MK profil užívateľky drazil.

Áno ja som mala otca alkoholika skoro všetko aj čo sa týka financií rovnaké ako u teba... Len otec nebol agresívny na nás ani na mamu resp.nas nebil ale hádky a cirkusy z jeho strany boli na dennom poriadku... Vieš ono to je tak...buď si to zoberieš ako príklad že taká nechceš byť a nebudeš sa uberať tým smerom alebo to niekoho slabšieho poznačí a pôjde v šľapajach rodiča alkoholika.... Naber silu v sebe a odvahu byť lepším človekom.... lepšou mamou a menzelkou pre svoju rodinu a pokiaľ máš sklony k alkoholu tak si naozaj nedávaj ani to jedno víno.... Ja viem čo chcem a čo nechcem preto si na oslave kľudne dám aj 4 poháriky (oslavy máme raz za pol roka možno niekedy ani toľko)čiže viem že mám natoľko silnú osobnosť že sa nenechám zlomiť nejakým blbym alkoholom lebo viem kde mám hranice.....ale ty si v tomto asi slabšia ako vidím a čítam tak by si sa mala pre svoje dobro a dobro tvojej rodiny alkoholu oblúkom vyhýbať...držím palce .🙏❤️

Je vedecky dokázané že alkoholizmus je dedičná choroba, takže ak otec bol alkoholik je predpoklad že máš k tomu sklony aj ty,, ja som to tiež zdedila, po svojom otcovi, brat má odpor k alkoholu, tak ako mama,, ja nie 🙁 ale teda mám to úplne pod kontrolou,,aj my sme boli chudobný, otec nezamestnaný, mama obracala každu korunu, dodnes mám tu šetrnost v sebe aj ja, zvyknutá že sme na nič nemali, mi je čudne míňať,, inak otec pil víno, ale podľa mňa tak 2 litre denne minimálne, začínal hneď pri raňajkách, takže aj s vínom sa môžeš stať alkoholička,,jedine čo ti poradím NEPI , hlavne nie kvôli “svetlej” chvíli,,,

Moj otec tiez pil,cely svoj zivot si pamatam ze s tym mal problem..Nikdy nas s bratom ale nebil,nebol vulgarny ani nic nerozbijal..Penazi sme tiez nemali,mamina sa snazila ako vedela,aby sme tu situaciu u nas doma my deti pocitovali co najmenej..Po tom ako sme sa osamostatnili sa s nim mama rozviedla,po rozvode sa otec spustil a dnes uz nezije..Po jeho smrti som mu upratovala papiere,cely jeho zivot bol v tych papieroch..Vysvedcenia,zivotopisy,fotky,listy,osobne poznamky..Toto bola moja psychoterapia.Ked som si to cele presla,velmi vela som sa o nom dozvedela,pochopila som,aky to bol clovek,preco sa rozhodoval tak ako sa rozhodoval..Odpustila som mu..Velmi mi to pomohlo,pochopit ho a odpustit mu.Ano,nejake nasledky si asi ponesiem cely zivot,ale myslim ze to zvladnem..Moj brat nepije vobec,ja si obcas rada dam pri nejakej prilezitosti vino,ale mam to pod kontrolou samozrejme..

Môj otec bol tiež alkoholik, agresívny. Učil sa k smrti, keď som chodila na strednú.
Ja som alkohol samozrejme skúšala, píla keď sme chodili na xhaty, dovolenku. Teraz posledné 7-8 rokov žiadny. A nemám tú potrebu, moja sestra s tým tak isto nemá problém.

@lonely66 lenze mama moze za to, ze ostala s takym otcom zit, deti to uz len museli trpiet. ona sa mala postarat o to aby deti mohli vyratat v bezpeci, uzivat si detvstvo,hoc aj bez otca -alkoholika.

Moj svokor bol alkoholik, ku koncu zivota uz velmi tazky a aj na to zomrel..Manzel si nesie nasledky, kedysi boli tazsie, ale dava sa postupne dokopy. Chodi uz roky aj k psychologicke. U svokra bol problem prave to, ze sa po alkohole citil lepsie, presne ako ty. Zacal ho uz v puberte pouzivat na riesenie problemov a zmiernovanie trapeni. Vybudoval si s nim akoby vztah, sam mi hovoril, ze alkohol je jeho kamarat, ze s nim sa neciti sam. Toho sa uz potom neslo zbavit.
Akonahle clovek zisti, ze ma po alkohole svetlejsie chvilky a zacal to cielene vyhladavat, mal by okamzite s pitim seknut a bezat k psychologovi. V tejto faze sa to este da stopnut a uspesne prejst terapiou. Inac mozes byt tam, kde otec. Dispozicie k alkoholizmu sa dedia. Nie je to pravidlo, ale casto sa to stava. Moj manzel to nastastie nezdedil, ten ked je v zlom stave a vypije si, tak je mu este horsie. Aj ja som podobna, na pitie mam chut v podstate len ked sa citim dobre a davam si len kym mi nestupne do hlavy, kvoli chuti. Syna planujeme v buducnosti poucit, aby si daval pozor na tie "svetle chvile", kedze aj on moze mat nieco z deda. Vidiet pomale a bolestive odchadzanie alkoholika bolo pre nas dost drsne.

@hortenziaj ona si to urcite uz tiez s odstupom casu uvedomuje, ze urobila chybu. ale nevies, ake boli okolnosti, ci sa jej nevyhrazal. alebo ci stale nedufala, ze sa zmeni. stara generacia sla do manzelstva s tym, ze je to az kym smrt nerozdeli, mozno to brala tak, ze si ho brala z lasky a chce, aby sa zmenil a stale dufa a dufa... nevieme. ona uz potreestana je. premarnila svoj zivot a ano, v podstate znicila aj zivot deti alebo ich rane detstvo. ale potrestana je, aj ked tebe sa to nezda.

Ako píšu ostatne, aj víno je alkohol. Už len to, že píšeš, nedávaj si nič tvrdé iba víno, tam už cítiť niečo negatívne. Víno nieje voda, tiež je to alkohol a jeho pitie ničím neospravedlnis. Smer PSYCHOLOGICKA a to co najskôr.

Ďakujem vám♥️♥️ ako tu bolo spomenuté že sa ľutujem tak ja myslím že nie..nikdy som ešte nikomu nepovedala o mojom trápení ani kamoškam nikomu. Manžel vie aký som mala život ale to je všetko.. domov chodí raz za 6 týždňov. Viem že mám problem na psychológa určite a víno som skúsila posledný mesiac skoro každý deň..viem že musim prestať. Mňa celý život najviac trápi čo som počúvala nadavky vulgarne a od normálneho otca to žiadna mamička nepočula..od mala ma trápilo mamine reči nekúpim zmrzlinu nemám na nájom to ma veľmi štve😔 Ja viem že veľa rodičov málo zarábalo ale určite ked tam nebol alkohol detstvo ste mali lepšie bez stresov.. áno ja som prestala mať rada mamu ešte aj teraz si neprizná chybu a na otca tak nenadáva ako ja. Vždy povie ja som mala tiez otca alkoholika a som tu..povahovo je presne taká ako jej mama.

Ty si musíš uvedomiť jednu veľmi veľmi podstatnú vec. Nedokážeš zmeniť minulosť, nevieš to nijako ovplyvniť. Vieš sa však zastaviť, spraviť čiaru za tým a žiť pre prítomnosť a budúcnosť. Minulosť je preč, zbytočne sa v tom hrabeš, nič s tým neurobíš a ničí ťa to. Otec to nadával? OK. Mne moja babka! Babka, čo je zväša najmilší človek pre dieťa vkuse hovorila, že som pi*a sprostá, bosorka, nech idem do pi*e a podobné hlody. Malému decku, 7-13 ročnému. A moja mama nespravila nič. Nemala kam odísť, lebo sama by ma neuživila, pre ňu bolo jediné riešenie tam ostať. Tiež sme nemali peniaze. Starí rodičia všetko prepili, ja som chodila na na druhý stupeň a šaty som si prala ručne vo vani, lebo sme nemali práčku!!! V 90. rokoch! Mama mi kupovala len najlacnejšie veci, dodnes si pamätám, ako sa mi dve sezny smiali v škole za vetrovku, lebo bola hrozná, ale na inú mama nemala 🤷‍♀️. Píšeš, že sa neľutuješ, ale ľutuješ sa. To, že to nikomu nevešiaš na nos, neznamená, že sa neľutuješ. Ja s minulosťou tiež nič neviem spraviť. Áno, môj vzťah s mamou nie je úplne úžasný, je chladný. Ale je veľmi dobrá na moje deti. Veľmi sa o ne stará, pomáha mi s nimi. Všetko tú lásku, ktorú mne nikdy nedala, všetku pozornosť … dáva mojím deťom. Ja mám milujúceho muža, mám rodinu, priateľov a žijem tým. Nie prerevanými nocami vonku na schodoch, lebo dedo bil babku, nie rozbitým nábytkom, nie nadávkami. To bolo a je to preč. Teraz žijem iný život, taký, ako si JA sama zariadim.
Vtedy som nemohla nič, bola som dieťa, svoju prítomnosť naplno ovplyvňujě iba ja. A to odporúčam aj tebe. Vykašli sa na minulosť a ži tu a teraz a hlavne, NEPI!

no, mesiac skoro kazdy den... skus teraz mesiac uplne bez vina. a ked to nedokazes, cim skor to zacni riesit s lekarom, lebo si zarabas na velky problem. hlavne kvoli tvojmu dietatu to ries!

inak to bolo v knizke, ze proste si vyberame podvedome partnera , ktorý bude robit, robi to co robili nasy rodicia a nenavideli sme to, a povedlai sme si ze my tak nikdy neskoncime. precitaj si knizku: kazde manzelstvo sa da zachranit (je aj taky clanok, o tej knihe, tam to bolo tiez pisane, pripúadne podcasty , kniha dospele deti alkoholikov), . tam to bolo pisane. proste tvoja mama bola od detstva vystavovana alkoholikovi v rodine, svojmu otcovi, od detstva v tom vyratstala a psychika sa tomu prisposobila a podvedome to vyhladavala ,akoby tu dynamiku v tom vztahu, ktoru dava ten alkohol. jej otec bol zavisly na alkohole a oni boli akoby spoluzavisly. lebo sa nto nezda, ale aj ty si tym velmi ovplyvnena a bolo by fajn to riesit, s pychologom, psychoterapeutom a tak

Tak buď rada, že muž zarába a netriete chudobu.Si zodpovedná za dieťa tak nepi.Pijes z nudy, samoty?Hneď všetko vylej a koniec, ak to nejde tak odborník, aby sa tvoje dieťa raz za teba nehanbilo

Aj moj otec bol alkoholik, zomrel ked mal 35 rokov, ja necelych 8..s mamou uz boli v rozvodovom konani..ja som mala dlho zlost na mamu, ze neodisla skor a mam celozivotnu traumu..takze ked citam tieto pribehy, ako to vase mamy trpia cely zivot s nejakou alkoholickou stratenou existenciou, tak sa cudujem, ze vobec s nimi udrziavate kontakt..