Ahojte, som mladá, chodím na vysokú školu, ale v živote som nemala vzťah. Manželstvo mojich rodičov je katastrofálne, bližšie to rozoberať nebudem, ale dakedy rozmýšľam čo išlo mojej mame hlavou keď sa rozhodla za môjho otca vydať a že to s ním vlastne toľké roky ťahá. Manželia mojich tiet, to je tiež samostatná kategória, úprimne si myslím že pri nich stratili celý život a určite sa na tom podpísal alkohol. Minule som sa vracala z obchodu a od susedov bolo počuť neskutočnú hádku. Suseda kričala na muža ako jej zničil celý život, že ľutuje že sa za neho vydala. Ďalší sused bol žene dlhé roky neverný a to na prvý pohľad ich manželstvo vyzeralo celkom idylicky. Teda aspoň ja som si to myslela. Minule som bola u babky a rozprávala mi aké to mala s dedom ťažké. On je už teda dlhé roky po smrti, ale rozprávala mi, že ho mala rada, ale že to bol veľmi tvrdý a chladný chlap, že také niečo ako podať ruku na meniny, pobozkať že o tom mohla iba snívať. Každý bratranec, sesternica v rodine niekoho majú alebo sú už zosobášení len na mňa sa vždy všetci dívajú ako na vadnú, že kedy si konečne niekoho nájdem. Ale keď vidím toto všetko okolo seba ani sama neviem či partnerský vzťah chcem. Teda v prvom rade chcem dorobiť školu a robiť to čo študujem ale čo potom? Spolužiačky, kamarátky sa mi začnú, teda už aj poniektoré začali vydávať a rodiť deti. Rozmýšľam že keď za 5-10 rokov budem na ne so závisťou pozerať ako kočíkujú a ja pre svoj strach zostanem sama. Je mi jasné že dokonalý život ako z telenovely neexistuje. Ale to čo vidím okolo seba je pre mňa ako z hororu. Aký príklad manželstva ste mali u rodičov alebo starých rodičov vy? Vedeli ste na základe toho čo od manželstva chcete a čo absolútne nestrpíte? Báli ste sa že vaše manželstvo dopadne ako nevydarené manželstvá ľudí okolo vás?
Mala som hrozny priklad, ale videla som okolo seba aj velmi pekne manzelstva, hlavne v rodine mojho muza, aj ked svokrovci to rozhodne nie su a zial moj muz si mysli ze ich vztah je ok. Napriek tomu si myslim ze mame dobre manzelstvo, snazim sa co najviac neopakovat chyby mojich rodicov.
Ja som mala aj dobre aj zle priklady manzelstiev...ale napriek vsetkemu sa ja vydavat nechcem,nikdy som nechcela a pochybujem ze budem chciet.Pre mna je manzelstvo cudzi pojem.
ja som mala krásny príklad .... moji rodičia žili ako dve hrdličky. Otec NIKDY mame nepovedal škaredo, ani nadávky. Mama bola zas veľmi starostlivá. Keď zomrela nečakane mama, otec sa psych. zložil. Niekoľko rokov chodil mame na cintorín každý deň....
Ich správanie v manželstve ma veľmi poznačilo.... exmm mal správanie hulváta, ktorý mal manž. len ako slúžku...
Rodičia otras, otec voči mame psychické týranie, občas fyzické, neskôr sa aj dosť rozpil a bolo to ešte horšie... Starká z otcovej strany už bola vdova ked som sa narodila, starká a starký z maminej strany podľa mňa mali ok vzťah, žiadna červená knižnica, ale mali sa radi, neubližovali si, pomohli si. A áno, otec ma negatívne ovplyvnil, neverím úplne chlapom že nemajú v sebe násilné sklony, že sa nerozpijú a tak... Ale mať vzťah je krásne, určite treba skúsiť, aj ked napríklad u mňa nebude k žiadnému chlapovi 100 percentná dôvera čo sa týka budúcnosti.
V mojom blízkom okolí neexistoval JEDEN pekný a funkčný vzťah. Nemala som absolútne žiaden pozitívny príklad. Mám nádherné manželstvo už 12 rokov, 3deti, úplné požehnanie po tom všetkom, čo som ako dieťa zažívala a videla.
@deti95060810 to je krasny priklad manzelskej lasky.🙂
@autorka Neviem či je to práve šokujúce ale mnoho ľudí ako ty si neuvedomuje, že KAŽDÝ príklad zo životnej skúsenosti je dobrý, ono to funguje aj opačne. Ja som vyrastala v tých najhorších vzorcoch, hrozné príklady si nenesiem len z rodinných vzťahov, lenže ja som z týchto príkladov neurobila príklad ako to robiť, ale ako to NEROBIŤ, pretože to je to, čo ma to naučilo. Je strašne hlúpe generalizovať a pozerať sa na manželstvo či vzťah ako niečo, čoho vývoj je predom určený. Áno, ty robíš hlúposť a vopred tomu predurčuješ budúcnosť, takto to bude vždy len o tom, čo si "zažila" a aké príklady zo života si nesieš so sebou na rozdiel od toho, aby si si z predchádzajúcich skúseností vzala príklad ako to nerobiť a pustila sa do života vlastnou cestou. 🤷♀️ Ja som si z minulosti zobrala len to, čo využijem a rozhodne to nie je strach zo vzťahu lebo istí ľudia nie sú dostatočne schopní. Práve naopak, títo ľudia mi ukázali, kde vznikajú diery a na základe tomu sa im môžem pokúsiť predísť.
Z celého tohto tvojho príspevku ide strašná sebaľútosť, ako keby to, že si zažila zopár zlých manželstiev z okolia znamenalo, že každé je podobné. Ja som v podobnom veku, určite o kus mladšia a preto viem, že by si už mala dávno vedieť rozlíšiť čo si do života brať a čo nie, čo ťa v živote posunie a čo bude tvoja brzda. S takýmto postojom, že ty si videla nejaké zlé vzťahy a tak radšej nebudeš mať žiadny sa ďaleko nedostaneš. A to nehovorím o vzťahu alebo o chlapoch, niektorí ľudia jednoducho vzťah nechcú, ide o to, že DOBRÉ príklady zo ZLÝCH životných skúseností (ideálne iných ľudí) sa berú najlepšie a je jedno či ide o vzťah alebo prácu.
Nie nemala.Radšej nebudem rozpisovať.
Nemala a vďaka tomu mám úžasného manžela ;)
Mala som otrasné príklady v celej rodine, či už bližšej alebo širšej. Aspoň som vedela na akých dementov sa nesmiem zavesiť ak nechcem skončiť ako oni.
V Tvojom veku som tiez nemala vztah, prvy vazny a jediný vztah som zacala prave na VS a to dnes uz manzelom.Vtedy by som to nepovedala, ze bude prvý a dufam posledny,takze casu este máš dosť....Ja som z okolia mala aj dobre aj zle priklady, pre mna bolo manzelstvo mojich rodicov nieco, co chcem presne zazit a tak chcem zit a preto som hladala cloveka ,ktory to bude mat rovnako ako ja a s kym to chcem dosiahnut...Z kazdeho prikladu si mozes vziat co chces ty,ja som videla vztahy, kde to nefunguje a potom tie, kde to funguje a vzala si dufam ze toho s kym to dosiahneme...moja mama chcela ma k svojim detom iny vztah ako mala jej matka a presne tak urobila.Takze je na tebe aky vztah budes mat a co si zo vztahov naokolo vezmes do svojho zivota a do svojich vztahov
Priklad som mala skvely, hoci ocina uz nemam, v sirej rodine mame vlastne len dva rozvody, netusim, ci mame stastie na partnerov, ale v zasade vravim, ze prava laska sa nehlada, ale buduje, cize kazdodenna hoci drobna praca na vztahu, ale vysledok stoji za to, nikto z nas nie je idealny a v rodine mame tiez povahy, ale asi sa nejako vieme prezit, ucta respekt tolerancia kompromis komunikacia dohoda a obcas aj zatat zuby, zivot nie je rozpravka, ale na rodinu manzelstva a partnerstva som mala a mam stastie, drzim palce, manzela som vyberala intuiciou, citila som, ze s nim prejdem kazde blato a veru ano, nie vzdy dokonaly, ale v zasadnych veciach je vzdy tam kde ma byt
Ja som myslela že.rodicia sú šťastný keď som mala okolo 13 začali sa hádat,resp potom sa tvárili že ok,keď som mala okolo 20 mama povedala že v Tom bola nevera a dosť veľká, ostali spolu ,už majú po 60 a sú zase ok,tety slobodne matky, na mňa to vplyv nemalo , snažím sa žiť tak ako cítim , máme.obcas nezhody občas super, jasné že kedykoľvek sa môže stať hocičo aj rozvod ale žijem teraz,neprehravam si v hlave čo by sa mohlo stať, do manželstva som išla lebo sme chceli byť manželia ,deti máme.lebo sme ich chceli ,s deťmi prišli starosti jasné
Ja som mala priklad, aky vztah nemat, preto sa snazim robit to inak ako moji rodicia, a dari sa mi.
Ja keď vidím vzťahy v našej alebo mužovej rodine tak tiež sú poväčšine také ako píšeš. Ale viem že treba s stále snažiť aby vzťah neochladol a neostal sa do takého stereotypu. Proste sa snažiť každý deň. A tiez hľadať partnera vhodného
Nemala som dobre priklady ale v sirsom okoli boli pomerne stastne manzelstva. Je dobre vediet,co nechcres. Spoznat si rodinu a predkov a samu seba a zistit,co od muza chces. Tiez je dobre sa dlhsie otukavat a spoznat jeho rodicov.. Tiez je dobre mat obdobne hodnoty. Ake mas hodnoty vies? Najlepsie je zazit..bohuzial.. :D Niekedy pride silne zalubenie a potom sa plata...inokedy je to kalkul a nuda..nikdy to vsak nie je dokonale. Cim viac si spolu preskacete,tym pevnejsi vztah budete mat.
Ja som doma nezažila lásku len samotu a nikto sa o mňa nestaral od malička. Vedela som, že také manželstvo založené na neverách z oboch strán nechcem a preto som hľadala takého u ktorého som predpokladala, že by to mohlo byť OK. Sme spolu 42 rokov.
ja mam rodicov rozvedenych… vsimala som si co robia zle, a snazila som sa tomu vyvarovat, a sakra dobre si rozmysliet s kym spojim svoj zivot… pozajtra s muzom oslavujem 11 rokov vztahu, zachvilu 4 v manzelstve. Ja osobne mam pocit ze praveze ludia ktori maju rodicov v idylickych vztahoch skor riskuju zle manzelstvo, lebo taki ludia si podla mna myslia ze to pojde samo a hladko pri hocikom.. ale to je len moj nazor, treba byt proste ostrazity a rozoznavat varovne signaly
Neviem, príklad /nepriklad človek musí aj v tomto smere dozrieť, získať zdravé sebavedomie, poznať svoju hodnotu a cítiť takú vnútornú slobodu, potom si na krk nezavesi debila. Aj ak nemáš dobrý príklad vo vlastnej rodine, mozno u kamarátky, susedy, sesternice uvidíš ako ma zdravý vzťah fungovať.
Moji uz nezili spolu par rokov, ked som bola na vs, videla som i manzelstva ok, i zle. Nikdy som sa vydavat nechcela, ziadne sny a plany o rodine. Az som stretla mojho uz manzela. Zrazu som sa zalubila, bolo nam spolu dobre, sli sme na snubenecke stretka 12 stretnuti...ani tam sme vaznu prekazku nenasli...poziadal ma o ruku a v jeseni bude 12r, co mam toho najlepsieho manzela. Nie dokonaly, ale taky, akeho ja potrebujem...dava mi lasku a take veci, co sa mi v mojej rodine nedostali. Kvoli svokrovi alkoholikovi mali tazky zivot, ale stale lepsie vztahy boli v manzelovej rodine ako boli v tej nasej...i sirsej rodine. Prisla som akoby do ineho sveta, kde ma prijali taku aka som.
Podmienky boli...veriaci, nefajciar, nie taky co si rad vypije
Z mojej rodiny su takmer všetci rozvedení. Moji rodicia sa rozviedli ešte keď som bola malá. Mama mala potom ešte pár nefunkčný ch vzťahov, nakoniec ostala sama. Starej mame to s dedom tiež nevyšlo, nakoniec si našiel druhu ženu. Tety atď, tiež všetci po rozvode. Ja s mojim mužom som momentálne 4 roky, no poznáme sa 12 rokov.. a áno viem na základe ich nefunkčný ch manželstiev, že čo chcem a nechcem ja. Moja rodina je dosť materialisticky založená a podla ich názorov ma muž nosiť len peniaze a to je všetko. Najlepšie ho poslať niekde do zahraničia nech ho nemajú každý deň na očiach. To myslím úplne vážne toto.. pre mňa je naopak dôležitý rodinný život, môj muž sa stará o naše deti príkladne, trávi s nimi čas, chodíme na výlety atď.. pri tom tiež pochádza z nefunkčnej rodiny.. takže myslím, že nie je pravidlo, že to čo si videla doma budeš mať aj ty. Možno to bude v tvojom prípade tiež práve naopak, lebo budeš vedieť, že to nechceš tak ako tvoji rodicia a das si na to pozor
Nemala som veru dobry priklad, ale akoze vobec. Kazdy vztah u nas v rodine a na okoli bol hrozny. Nebala som sa ale, ze s tym budem mat kvoli tomu problem, dako som verila, ze sa proste z toho poucim a bude dobre. Bohuzial v mojom pripade sa potvrdilo to, co spominas ty, ten strach na podvedomej urovni tam je vzdy pritomny a nechtiac som si dlhe roky sabotovala kazdy vztah, ktory mi prisiel do zivota. Tie veci su celkom vazna vec, je dobre, ze si to uvedomujes, aspon to zacnes skor riesit, kludne rovno cez psychologicku, mne toto pomohlo najviac.