Má niekto skúsenosti s iným otcom ako biologickým?

ja mam tiez, ale z pohladu dietata, co vyrastalo s cudzim otcom. mne zomrel ocko, ked som mala styri mesiace a mamina si nasla noveho partnera, ked som mala necele dva roky. co by som urcite odporucila, je nezatajovat dietatu to, ze to nie je jeho biologicky otec a odkladat to na neskor s tym, ze to urcite nebude chapat. rozumiem, ze dvojrocny drobec to nepochopi, ale z vlastnej skusenosti viem, ze lepsie je to s dietatom komunikovat na jeho urovni s tym, ze je lepsie prezit to v zaciatku, ako sa potom trapit, ked sa to dozvie po rokoch.
kedze mi to povedali, az ked sa to nedalo zatajit, tak som bola nahnevana na cely svet. az ked som vyrastla, pochopila som, ze je jedno ci je otec biologicky alebo nie - mna ten moj vychoval, naucil ma bicyklovat, plavat atd a nakoniec som rada, ze ho mam 🙂 jedine, co rodicom nikdy nezabudnem, je ze sa mi to snazili zatajovat najviac, ako sa dalo a to si detska hlava potom vysvetli podla seba...

@tanulka18 Ahojky, mna mala mamina v 19-tich, moj biologicky otec sa k nej nespraval pekne (dokonca ju udrel ked mal vypite a ona bola tehotna). Vychovavala ma skoro 4 roky sama, a potom si nasla noveho priatela, s ktorym sa vydala a mam vdaka tomu dalsie dve sestry 🙂 . Mne to ale cely zivot tajili, a moj biologicky otec ma v 18-tich vyhladal, ja som ale nato prisla sama uz v 14-tich...samozrejme hnevala som sa velmi, preto som toho nazoru, ze dietatu to treba povedat, lebo reci typu: povedali by sme ti to, ked budes starsia, lebo by si to urcite pochopila - teda vobec neobstoja, keby ma klamali dlhsie, bola by som nahnevana este viac. Samozrejme s biologickym otcom nemam zaujem sa stretavat, parkrat som sa s nim rozpravala - ale je mi to uplne cudzi clovek, na otca sa uz bude po 18-tich rokoch tazko hrat - ja nemam zaujem, moj nevlastny otec je perfektny, nemenila by som za ineho 🙂 a ani ho neberiem ako nevlastneho, on ma vychoval, staral sa o mna...

Toto je pohlad zo strany dietata 🙂 - teda urcite netajit, cudovali by ste sa, kolko toho pochopia aj male deti 😉

ja by som tiež prispela rada, moja staršia dcéra má 8 rokov. S jej biologickým otcom som chodila 3 roky, nehádali sme sa, trištvrte roka pred otehotnením som sa ho každý deň pýtala či chce mať somnou dieťa, každý deň mi hovoril, že áno. Potom som ostala tehotná (myslela som si, že je to plánované dieťa, ale bohužiaľ plánované bolo iba z mojej strany) v deň jeho menín som mu to povedala, myslela som, že mu tým dám pekný darček k meninám. No omyl!!!! Povedal mi, že on si teraz potrebuje budovať firmu a nie kupovať plienky pre decko, ktoré bude do nich sr..ť. Počas tehotenstva ma dvakrát zbil preto som aj od neho odišla, týždeň po pôrode ma tiež zbil, to bola jeho posledná bitka. O malú nikdy záujem nejavil, malá keď sa pýtala, kde má ocka tak som jej povedala ( to mala 3 roky), ako sa volá jej otec, že opravuje autá tým sa živí a že keď bola v brušku tak ma zbil preto som od neho odišla a preto sme samé. Pred tromi rokmi som si našla priateľa, veľmi som sa bála ako bude dcéra reagovať na neho, zoznámila som ich spolu a po mesiaci sa bála, že na nás zabudol ( bol v ten deň v práci), musel k nám prísť, lebo sa bála, že bude jediné dieťa na svete, ktoré bude bez otca. Tak sa ho opýtala sama, že či on chce byť jej otcom, aj keď vie, že ona má biologického otca, ale sama povedala, že to nie je jej otec a priateľa volá len ocinko, majú perfektný vzťah a rešpektuje ho. Teraz sama od seba povedala, že nechce, aby v jej rodnom liste bol uvedený skutočný biologický otec, ale môj priateľ, lebo len jeho považuje za otca. Momentálne mám s priateľom dcérku ( moje druhé dieťa) a obidve majú super vzťah, nerobíme medzi nimi žiadne rozdiely. Priateľ všade hovorí, že má dve dcéry, a to sa tej staršej veľmi ráta, že ju berie za svoju. Len sa ja obávam, aby sa raz vo dverách neobjavil dcérin biologický otec a aby ju neštval proti mne. Toho sa obávam najviac.