Má človek s poruchou osobnosti právo založiť si rodinu?

@marca12 aha

Človek s poruchou osobnosti často ani nevie, že má poruchu osobnosti, a aj keď to vie, napríklad narcistická porucha osobnosti, antisociálna porucha, tak so svojím nastavením vnímania sveta nie je schopný si túto poruchu priznať a pracovať s ňou. Myslím, že právo má na všetko aj na deti, ale nechcela by som byť na mieste toho rodiča, keď ho raz bude súdiť jeho dieťa/deti. 👍

Pravo ma, ale rozum tam musi byt tiez, uz skrz prenos na dieta je to diskutabilne

Záleží na tom aká porucha by to bola, aká je prognóza do budúcna, sociálne a emocionálne zázemie atd

@tyrkysova_lentilka každá porucha je porucha, preto má diagnózu, má číslo a je zaradená do Medzinárodnej klasifikácie chorôb a každá porucha výrazne vplýva na správanie postihnutého, keď sa jedná o tak špecifický a blízky vzťah ako vzťah rodič a dieťa.

@rejka7
Mám vyštudovanú psychológiu, rozumiem tomu čo píšeš.
Ale je mi ľúto, neviem čo tým chceš povedať mne, neviem akú reakciu odo mňa očakávaš

@tyrkysova_lentilka hraničná, narcisticka

@tyrkysova_lentilka prispievam svojimi znalosťami do diskusie, to je všetko. No, keď si odborník, a si tu, tak sa ťa opýtam, ako to vidíš ty? Môže, či nemôže mať deti? Lebo ja nie som psychológ, zato som dieťa rodiča s poruchou osobnosti 🥺

@rejka7 ako dieťa rodiča s touto poruchou, ako by si takého rodiča opísala

Nie nemôže mať deti, deti tým trpia, jeho poruchou, aj manžel toho rodiča, celá rodina, aj širšie vzťahy v rámci rodiny sú podstatne narušené, ja mám z toho psychické problémy ( uzkostneho spektra) ale nemám poruchou osobnosti.

@autor
Osoba s týmito poruchami zväčša potrebuje pozornosť okolia a pozitívnu spätnú väzbu na seba za každých okolností, ak veci nejdú ako podľa jej úsudku majú, máva extrémne výkyvy nálad, má sklony k patologickej nestálosti a impulzívnosti, nedokáže ovládať pocity a reakcie, najmä hnev, ale za to má potrebu ovládať ostatných. Osoby s hraničnou poruchou zvyknú mať strach z toho, že ich niekto opustí, keď sa k tomu pridá paranoja, môže to viesť k psychickým a fyzickým útokom alebo sebapoškodzovaniu. Samozrejme ďalšou premennou je genetický materiál, ktorý môže odovzdať svojmu potomkovi.
Ono asi záleží aj na tom, či je daná osoba sledovaná a liečená. Nedovolím si povedať, že tá možnosť nie je, každý je zodpovedný za svoje rozhodnutia, ale ja by som do toho s takou diagnózou alebo partnerom s touto diagnózou nešla

@rejka7 presne tak, aj ja som dieťaťom rodiča s touto poruchou a z môjho pohľadu by takýto človek nemal mať detí, presne ako si opísala, deti vplyvom toho rodiča trpia, niektore si začnu ubližovať/ sebapoškodzovat..na mne to tiež nechalo stopu,že mam zlú psychiku, no na dalšieho surodenca to vplyvalo tak, že on je tiez osoba s tou poruchou..tak len už kvôli tomu by taky clovek mat deti nemal

@rejka7
Je mi úprimne ľúto, že si si tým musela prejsť a že to má tak dlhodobý vplyv. Nie je správne, ak deti trpia za rozhodnutia rodičov.
Psychológiu mám vyštudovanú, ale nie som v praxi, robím manažment - nechcem sa tu hrať na niečo čo nie som
V práci mám kočku, ktorá má ocina so schizofréniou. Detstvo mala pekné, ale po smrti mamy to bolo veľmi ťažké pre ňu, aj pre otca, prestal brať lieky a išlo to rapídne dole. Bol na liečení, po ňom sa nasťahoval k dcére, teraz je sledovaný a liečený, má plný ID napriek tomu chodí do práce, zmysel bytia a socializácia mu pomáha. Aj preto som písala, že premenných je viac a záleží aj na diagnóze a prístupe, liečbe...
Ale čo sa týka hraničnej poruchy, súhlasím, že to môže narobiť veľa zla

No veru bola som svedkom jednej takej matky a teda zničila totalne svoju dceru po psychickej stranke. Z jej správania, nikto nemal pravo povedat nic zle, dceru drzala od otca, starych rodicov, totalne ju izolovala od rodiny. Ak jej niekto nieco povedal, ze sa ma liecit, chytala uplne hysaky, hádzala veci, vrieskala. Aby mala nechcela sa ani s nikym rozpravat, tak jej nahovorila, ze jej ju chcu ukradnúť 🙈🙈🙈 to mala 7 rokov. Ta mala tym bola tak ubitá, ze ona si vazne myslela, ze ju chcu ukradnúť. Dokonca sa odsťahovala a nikomu nedala adresu, kde byva. Stranila sa mala aj v triede. Radsej nechala dieta spavat kade tade len aby ju mala pod kontrolou. Je to totizto modelka a teda vela prace mala po veceroch, Cize dieta tam od mala vlacila. Pricom na verejnosti vystupuje ako skvela a naj top matka, verejnosť jej to verí, lebo brutalne dokaze manipulovať s tymi, co ju uplne nepoznaju. Ale ona sa odmietala liecit, diagnostikovana hraničná narcisticka porucha, cize neliecena s úplným odmietaním reality. Dcera uplne v riti a dlho sa bude musiet dostavat z tejto situacie ale asi iba, ked uz bude dospela. Neviem ako je to, ak sa niekto lieci a pracuje na sebe. Proste je to problem. Radsej treba zvazit ci Ano ci nie. S touto poruchov ti Dieta z pravneho hladiska nik nezoberie.

Ludom s poruchami osobnosti nikto neschvaluje ci si moze alebo nemoze zalozit rodinu, ziadne pravo zalozit si rodinu neexistuje. Pokial najde partnera, ktory jeho chybu neodhali, lebo narcisti vedia dlho hrat dokonaleho, tak si ju zalozi, narcis sa bebude nikoho nic pytat, narcis si o sebe presvedceny, ze vie vsetko najlepsie a ze je studnicou mudrosti pre cele okolie.

@tyrkysova_lentilka takže žena ako ja čo má hraničnú poruchu je nevhodná materstvo, fajn zistenie, pýtala som a tu mám odpoveď

A chodis na terapiu? Nou sa da vela veci podchytit, sice to trva, ale da sa to dostat do rozumnych medzi. A potom podla mna mozes mat v pohode deti, nie je to tak, ze vobec nikdy.

@marianarem roky som strávila terapiami v nemocniciach

A nezlepsilo sa to? Ak sa v sebe vyznas a terapie ti pomohli vediet udrzat na uzde stavy typicke pre hranicnu poruchu, tak podla mna mozes ist do deti. Ono je to tazka otazka, z mojej skusenosti deti vytiahnu z cloveka vselijake temne stranky, hlboko skryte pocity, vedia zamavat so psychikou. Ja sama som podstupila dlhorocnu terapiu pred materstvom, hlavne kvoli tazkym uzkostiam a nizkemu sebavedomiu a teda je mi jasne, ze nebyt nej, bola by som velmi nestabilna mama. Ani teraz nie som dokonala, ale neda sa to porovnat a som rada, ze som nemala deti skor.

@marianarem prídeš mi veľmi zodpovedná, a čo sa toho týka ja mám hlavne strach že ja vlastne mám strach že to dieťa bude labilne a budem v ňom vidieť seba a mám strach že ma budú prenasledovať výčitky že som do tohto sveta priviedla slabé gény

Tak hranicna porucha nie je nejaka geneticka vada, ja mam za to, ze to je ziskane v detstve. Mozu byt nejake predispozicie, to ano, napriklad vysoka citlivost. Ale velmi vela potom zalezi od vychovy. Ja si myslim, ze klucom je, aby mama poznala sama seba, vedela rozpoznat, ze ma "stav" a nenavalala ho na dieta. Dieta by podla mna malo citit, ze mama si vie poradit so svojimi pocitmi. Tiez by malo citit nejaku konzistentnost, teda podobna situacia - podobna reakcia mamy. A malo by byt prijimane take, ake je a mama by mala mat v neho doveru, ze to tu zvladne. Vsetko toto su pre cloveka s hranicnou poruchou velke vyzvy, ale zaroven sa vo vsetkom tomto da pohnut k lepsiemu s pomocou odbornika. Zaroven mas urcite aj vela dobrych crt. Ja co poznam hranicnikov, tak vsetko su velmi citlivi, emocne bohati, inteligentni, tvorivi ludia (u necitliveho polena podla mna prave tato porucha nevznikne). A to su pre dieta super veci.

Ahoj. Mam psychicke ochorenia.
Neuvažujem o rodine. Ale ja som zazila sexuálne obtazovanie v detstve tak to moze byt aj tym.ale aj tak som ako dieťa a sama potrebujem starostlivost.

Poruchy osobnosti veru su dedicne. Moja mama ma histerionsku poruchu osobnosti. Sice my deti sme to nezdedili, ale vidim urcite crty u vnukov. U mojho syna, u sestrinej dcery. Cize ty vobec nemusis vychovavat svoje odovzdane geny, ty mozes byt toho usetrena, ale pripravis tuto vychovu deti pre svoje deti.
Akoze zaobisli by sme sa bez toho, ti poviem. Ale zas v niektorych rodinach sa geneticky odovzdavaju aj horsie veci...

No právo má, ale čo z toho keď sa nevie adekvátne postarať o to dieťa, taka porucha osobnosti to je vážny problém, ta žena by dieťa mat nemala určite. Trpelo by Len to dieťa.

@0silvia0 Kolko rokov ma tvoj syn a ake crty histrionskej poruchy tam badas? Tam je otazka, ci ma len taku dramatickejsiu povahu (tusim sa to vola pytiaticka osobnost), alebo ma k tomu aj nulove sebavedomie, manipuluje druhymi hranim roznych roli, je emocne labilny, zanoreny do svojho trapenia, na ktore ma potrebu neustale upozornovat atd.
Moj svokor bol alkoholik a nejaku poruchu tiez urcite mal. U mojho syna vidim niektore jeho crty. Ale to su veci, co sa daju zahrnut pod povahu. Nevidim tam ziadnu manipulaciu, pasivnu agresivitu, vytesnovanie reality a pestovanie si predstavy seba ako uzasneho cloveka, pricom vsetci ostatni su "tazke povahy" atd. Jedna otazka je povaha a druha, ci su pritomne patologicke crty, ktore su destruktivne pre sameho cloveka alebo jeho okolie.

@marianarem je emočne nestabilný odmalička, má 23 rokov. Sebestredný, ľútostivý, drama queen, bolo s ním treba jednať v rukavičkách, lebo bol samozrejme na seba precitlivený, samozrejme aj snaha citových vydieračiek bola, ale u nás doma to neprešlo, ja ho mám prečítaného ako mám prečítanú svoju mamu. Presne viem, čo za čím je, čo tou vyslovenou vetou kto chce čo povedať a čo tým dosiahnuť. Našťastie býva s frajerkou, ktorá ho akceptuje taký aký je a sú už spolu dlho. A čo sa týka ostatných detí, on ešte dobre obišiel, sestrina dcéra podedila okrem týchto osobnostnoporuchových čŕt ešte alkoholický závislostný gén, ktorý sa našou rodinou tiež nesie.
Ale nie je to až také zlé u syna,, žiadne patologické deštruktívne osobnostné javy, ale tie niektoré zdedené črty po mojej mame tam jednoducho vidím, pretože zvyšná časť rodiny sme úplne iné typy osobností. Histerióni sú veľmi presvedčiví, často fabulujú a niečo si domýšľajú, moja mama bola v tomto expertka, žiaľ, aj syn si niečo povymýšľa, našťastie sú to maličkosti, napríklad udalosti, ktoré si akoby poprekrúca a presviedča všetkých o svojej pravde. Ja vtedy prestanem reagovať a nedohadujem sa, pre mňa to nie je dôležité, či to bolo tak alebo onak. Ale už ten jeho expresívny, sugestívny spôsob je dosť výrazný.

@marianarem vážim si tvoju odpoveď

@0silvia No ta povaha drama queen je urcite dedicna, ale ak ako dospely vie mat normalne vztahy s ludmi, kde nikoho nemanipuluje, citovo nevydiera, ak si o sebe nemysli, ze je odpad, vie brat sam seba aspon trochu s rezervou, tak by som to poruchou nenazvala. Dieta ano, to skusi vsetko, aj klamanie aj vydieranie, ale tam prave moze zafungovat rodic, tiez ohladom sebavedomia, a v dospelosti ziadna patologia nemusi nastat.

@marianarem áno, on vie mať normálne vzťahy s ľuďmi, určite nemá plne rozvinutú poruchu, ako napríklad moja mama, ktorá si zničila medziľudské vzťahy takmer s každým. Ja netvrdím, že má poruchu osobnosti, ale že niektoré črty z nej sú prítomné. Črta nie je hneď porucha, tak som to myslela.
Ale on neklamal a vymýšľal si len ako dieťa, on to používa aj teraz, ako dospelý, presviedča ma o nejakej blbine, ktorá viem, že sa tak neudiala. Ver, že ako rodičia sme sa snažili najviac ako sme vedeli, mňa syn stál veľa síl. Ktovie čo to s ním urobí časom, či ľudsky dozrie, alebo sa to zhorší. Pre mňa je hlavné, že je spokojný, vie fungovať v živote, do hlavy mu síce nevidím, ale pevne verím, že všetko bude fajn.
A vďaka za tvoj pohľad, síce mám o neho trocha obavy, ale verím mu, že sa s tým popasuje najlepšie ako vie. A to želám aj autorke.
A ty aké črty vidíš u svojho syna prítomné po svokrovi? Tiež je tvoj syn už dospelý?