Ľudia, ktorí sa stále ľutujú

Este dodam ze aj ja mam problemy ale tie len povrchovo ked tak vypocuje malokedy sa spyta naozaj ze co a ako ja uz zijem totiz tri roky prec od nej ale pravidelne ju navstevujem a mam pocit ze ako som odisla je to horsie. Mam ale pravo na svoj zivot tak isto ako ho mala aj ona v mojom veku mala svoju rodinu a urcite pre mamu nerobila toto co ja robim pre nu..ja jej chcem pomoct ale pre nu zda sa je jedine riesenie stazovat sa aj mi vzdy povie ze jej tak odlahne ked sa mi postazuje je to stale to iste dokola ale ona to negativne prenasa nechtiac na mna. Mam este brata ale jemu toto nerobi. Aj ked nevladze co mi stale hovori jemu spravi o co ju poziada. Ja od nej nic nechcem este ja jej pomozem a pride mi to nefer. Som proste unavena z neustaleho stazovania sa ludi. A hlavne maminho stazovania sa a neviem co robit ako to riesit aby som jej neublizila

Este by som mohla spomenut taku vec ci to nie je mozno aj dovod tych staznosti..kym som bola doma pri nej zvykla ma dost komandovat aj ked som si spravila po svojom stale nala prioomienky ze kam idem a preco a nech nejdem nech som pri nej a preco robim to a to a aby som nic nerobila. Skratka cakala ze pridem z prace sadnem si k nej a budem ju pocuvat. Aj teraz ked pridem pozriet a odchadzam mi vzdy povie ako je smutno doma bezo mna proste citove vydierania. Tak si myslim mozno ze jej vadi ze som odisla a teraz robi taketo veci aby som bola nestastna. Dost mi znechutila aj sviatky na ktore som sa tesila a proste je to cele zle. Ked som bola mala nebola na mna tak naviazana az ked som vyrastla a nechapem to. Ona akoby nechapala ze mam uz pravo na svoj zivot. Mam 27 a ona ma doslova utlaca. Neustalym stazovanim sa a vyplakavanim

Možno má syndróm obete(najdes o tom viac na zahraničných strankach zameraných na osobnostný rozvoj, neviem, ako tento pojem doslova preložiť). Postihnutý človek vidí skoro všetko negativne a za všetko, čo sa mu zle deje v zivote, viní ostatných. Určite to suvisi aj s výchovou a socializáciou jej ako dietata. Odporúčajú sa na to terapie, kde buď najde udalosť, čo jej to v zivote spôsobilo, alebo naučenie sa technik na prijatie zodpovednosti za svoje rozhodnutia, ciny, ktoré v zivote spravila a teraz majú následky. Čo im neprospieva, je utvrdzovanie tých ľudí v tom, že všetci sú zlí, len ona je najlepšia. Skôr sa snažiť zmeniť jej mindset, že ona je strojcom svojho šťastia, keď nie je spokojna v zivote, môže ho zmeniť k lepsiemu.ale tazko povedat, možno je tam aj zacinajuca depresia, skus jej vyhľadať pomoc.

@lula313 ona pomoc odmieta akukolvek a toto uz vobec nie..skusala som vsetko. Pokial ona sama nechce nedonutim ju. Len je smutne ze takto nici zivot sebe aj mne

No,keď jej pomáha vyžalovat sa tebe,svojej dcére,kde je problém?
Veď vypocuj ju. Teraz je veľa ľudí bez priateľov,rodiny,nemajú kde vyliať svoje vnútro. Komu inému by to povedala,keď nie dcére.
Možno nepotrebuje od teba žiadne riešenia,ani nič nečaká,iba že je vypočujem. Jej sa uľaví a život ide ďalej.

@terezka1947 no nejde zivot dalej pretoze mna to co mi ona hovori trapi. Uz to trva dlho ked to tak ratam ako som zacala pracovat takmer 8 rokov a ja mam toho niekedy dost. Ja sa jej vyzalovat nemozem lebo ma ani nepocuva poriadne..zakazdym ked jej zavolam nic ine nepocujem len ako ju co trapi a je to stale to iste dokola. Ked nechce hladat riesenie tak preco sa potom stazuje? Toto robi vela ludi a ja to proste nechapem. Mne ked nieco vadi nestazujem sa nenariekam zmenim to. Zial toto zmenit neviem nedokazem resp neviem ako. Predsa je to moja mama a ak naozaj tak trpi vies trapi ma ze jej nemozem pomoct. Je to ako zacarovany kruh. Este aj ked sme boli s priatelom tyzden na dovolenke volala mi a pisala ako co je doma zle a aka je nestastna. Obcas mam pocit akoby mi zavidela. Aj take poznamky pocuvam ze co by som ja robila na jej mieste a ze mladi dnes nic neunesu. No som z toho smutna

Autorka a keby ju zobral k doktorovi syn? Keď píšeš, že kvôli nemu sa prekonáva?

@lula313 no prekonava v tom zmysle ze spravi co chce uvari mu a tak. Mne povie ze nevladze tak jej casto uvarim a donesiem ja. Vtipne ze. Ale k veci. Ona odbornu pomoc odmietla ani na neho by v tomto nedala. Ona v tom.nevidi problem. Stale si stoji za tym ze mala tazky zivot rype sa v minulosti a potom sa lutuje. Mne to zasahuje do zivota neviem sa odosobnit je mi jej luto mavam dokonca vycitky ked niekam idem na dovolenku alebo tak ze ja si uzivam a ona mozno trpi. No je to sialene niekedy naozaj

Autorka, to môžu byt aj prejavy depresie, že síce vraví, že nevladze, ale v skutocnosti je to, že sa opúšťa. Je to síce tvoja mama, ale čas strávený s nou by mal byt pre teba prijemny. Počkaj, kým ubehnú Vianoce, zatiaľ sa informuj možno u jej obvodného lekara, že máš u nej podozrenie na depresie(depresia nie je len o tom, že sa človek chce zabiť, ale že sa aj opusta), možno nejaké antidepresíva by jej pomohli, aby sa citila lepsie.
Po novom roku by som jej na rovinu povedala, že sa v jej pritomnosti necitis dobre a že rada s nou zájdeš k lekarovi a že pokial o navstevu lekara nebude mat záujem, obmedzíte stretávanie. Je to kruté, ale v podstate je pre teba toxický človek, ktorý tá oberá o energiu a stastie. Nedá sa donekonecna zachraňovať človek, ktorý si sám nechce pomôcť, hlavne keď tá to nici.

Ahoj, úplne ta chápem. Viem pochopiť čo preživáš. Súhlasím ze taky ľudia čo sa len stále sťažujú a lutuju sa sú vyčerpávajúce. Myslím si, že sú aj takí že naozaj potrebujú pomôcť, a keď už nejde po dobrom, tak treba nasilu alebo razantnejšie povedať "že veď do frasa, už sa mi stále len nesťažuje, ved si dospelý človek, troska sa pozbieraj, hľadajme spolu riešenie na tvoje trápenia". Alebo treba odbornú pomoc. No sú prípady kde človek darmo chce pomôcť, lebo žiaľ ja tiež poznám takých ľudí, dokonca jedna blízka osoba, už je úplne antisocializovana, uzavretá doma, už nevie sa normálne rozprávať s nikým, len sťažovať sa a ľutovať, otočila sa chrbtom rodine, o nikoho sa nezaujíma :( Myslím ze najviac sklamaná je z toho moja starká, o ktorú tiež neprejavuje vôbec záujem. Keď som jej navrhla pomoc alebo rady, kyvla rukou, že na toto už nie je pomoc. Ja nie som jej dcéra, takže ja až tak si k nej nemôžem dovolovat, ale keby som oveľa bližšia osoba, by som ju dala do auta a zobrala niekde častejšie sa vyventilovat, medzi ludi, aj keď na silu.
Prepáč, toto je môj vylev.
K tomu tvojmu, by som ti poradila, že vážne sa porozpráva s tvojou maminou, že to takto nie je ok. Neviem do akej miery je na tom, že jej ťažko a sa len sťažuje. Povedz jej aj to ze to zle vplýva na každého okolo nej, hlavne na teba, a ze nie len seba depta, ale aj teba.
Treba to riešiť, inak bude na tom tak ako ta moja blízka osoba v rodine. Skus ju nahovoriť na odbornú pomoc.

Samozrejme, sú takí, ja ich volám energeticki upíri. Stretnutie s nimi človeka nikdy nepoteší, nepozbudí, stále len kvilia, sťažujú sa a vyčerpávajú. Ale poradiť si nedajú, oni sú predsa vždy ti dobrí. Sú to ľudia bez aktivít, často nechodia poriadne ani do práce, len neužitočne prežívajú deň za dňom, cyklia sa v sebe, majú málo sociálnych kontaktov. Časom si privodia psychické problémy - depresie, strachy, úzkosti... A táto doba im praje - choroba, lockdown - to je voda na ich mlyn.
Veď aj tu na fóre sú takéto expertky, ktoré dookola riešia to isté - ako sú unavené, stále choré, rodinou nepochopené... A ľudia im ochotne radia, kým nezistia, že to je ich 35 téma o tom istom a autorka ich tak všetky odignoruje. Ona len potrebuje pozornosť a vysať z niekoho radosť zo života. Priznám sa, pár ľudí som takto v posledných mesiacoch úplne odstrihla a uľavilo sa mi. Myslím, že to je jediná správna cesta a nemám z toho výčitky.
Nedá sa zachrániť človek, ktorý sám nechce. A už vôbec to nebudem skúšať na úkor svojho zdravia.

Možno reagovať rovnako sťažuje sa (nepíšeš príklad konkrétne na čo), tak jej povedz riešenie, sťažuje sa aj druhýkrát tak jej povedz opäť to riešenie a keď nepomôže tak jej povedz prepáč mama ale sťažuješ sa na to iste a ja to počúvať nebudem. Ťažko takto odhadnúť na diaľku či potrebuje odbornú pomoc (psychická porucha) aleboje to len manipulátor (píšeš vyššie vety ako manipuluje) a teba si vybrala ako obetného baránka lebo jej to dovolíš. Vyvoláva v tebe ukážkové prípady pocity viny. Ty nie si zodpovedná za to ako sa cíti tvoja mama. To sú jej pocity, jej voľba života a nie tvoja.
Mama pracuje? Je doma na dôchodku? To ze si jej dcéra neznamená ze máš trpieť a vyhovieť jej vo všetkom. Deti nie sú majetkom rodičov a ani otroci aby skákali ako rodicia pískajú. Správaj sa ako brat, ten ma od nej pokoj, ak nemá navarené tak navrhni nech brat niečo objedna na jedenie a najete sa všetci spolu. Podla mna stačí na začiatok nastaviť hranice čo budeš a nebudeš tolerovať.

Tvoja mama mala taky zivot, aky si ho zariadila. Ty ho budes mat zase taky, ako si ho zariadis Ty sama. Stazovanim ho nezmeni a z teba to iba vysava energiu. Porozpravajte sa, ze ju rada vypocujes, ale nech obmedzi to stazovanie a tu negativitu. lebo to negativne vplyva aj na Teba a tvoj zivot. Pripadne, ked spusti staznosti, snaz sa odviest jej pozornost, zmenit temu. Alebo pravidlo, ze stazovat sa moze pol hodinu alebo dvakrat za tyzden a hotovo.
Nema pravo ta deptat, lebo pasivne plavala zivotom a nic aktivne pre jeho zlepsenie neurobila. Je vela ludi, co sa maju z ruky do ust, dokonca su chori, ale su napriek tomu vysmiati, pozitivni a plni zivota. Kym je clovek zdravy, ma kde byvat, z coho zit, nie je dovod na neustale hundranie od rana do vecera a otravovanie tym svojho okolia.
Alebo jej pohroz. Ze ak sa bude stale stazovat, obmedzis kontakt, lebo nechces sama skoncit na psychiatrii a vyhorena z pocuvania z nekonecneho dookola rozpravanych "problemov" inych ludi.

Niektorí ľudia majú takúto potrebu, aby ich niekto neustále ľutoval a následne sa o nich aj staral. No každého si myslím, že to po nejakom čase proste prestane baviť. Nedá sa takto fungovať donekonečna

dakujem vam vsetkym za postrehy v kazdom prispevku som nasla nieco co sedi naozaj presne a musim sa aj ja zamysliet nad sebou ci som nespravila chybu v tom ze som jej az moc pomahala a mozno spohodlnela a ze ju vzdy vypocujem a ona to berie tak ze na to tu proste som. keby to bolo vzajomne tak este beriem ale ona naozaj neuzna takmer nikomu kazdy ma podla nej lepsi zivot nez ona a ano vo vela veciach si ho fakt pokazila sama neviem preco tak nerozmyslala ale nebudem ju sudit. Teraz caka ze druhi budu vsetko za nu riesit a este je aj tak nespokojna tak to asi bude inde problem teda

preboha to sú dlhé príspevky.... mne sa to nechce ani čítať . kde beriete čas na ich vypisovanie? 😲

áno, ja osobne mám pocit, že sme národ, ktorý sa stále sťažuje, s ničím nie je spokojný a nikdy nie je dobre.. keď som bola napríklad v USA, tam som spoznala úplne inú mentalitu, mala som pocit, že všetci sú priateľskí a nikto nič nerieši..

ľudia sú rôzni, keby som sa mala nad tým zamýšľať, by som sa zbláznila, každý nech si robí ako si myslí, že mu je najlepšie, najvhodnejšie, asi toľko k tomu 🙂

Mama pracuje? Alebo je stále doma? Otca nespominas, on ju opustil? Alebo načo sa stále sťažuje? Skús sa trochu odosobniť, proste mama je taká aká je, moja sa tiež niekedy takto sťažuje a vyťahuje minulosť, keď je toho veľa, tak jej normálne poviem, že už som to počula a nemienim sa o tom baviť. Každý je strojcom svojho osudu, keď nič nechce zmeniť, tak bohužiaľ. Hlavne nemaj výčitky zato, ako sa mama správa. Ona si vybrala svoju rolu obete. Ty si zariad život podľa seba. Držím palce.

Každý človek vie podľa mňa vynaložiť úsilie na to, aby sa mal v živote lepšie, no poznám také prípady, ktorým je ľahšie sa proste len ľutovať a ba by som povedala, že priam žiadajú byť ľutovanými

@zuzanka.zuzu preboha, tak necitaj, načo reagujes? Na to čas máš?

@letfenixa ano

Mamu nezmenis. A ani sa o to prosim nepokusaj. Obe ste na inych urovniach. Ty sa citit vinna nemusis, kazdy sme zodpovedny len za seba a svoj zivot. Poznam to z vlastnej rodiny. Hlavne ju prijmi taku aka je, nelutuj ju, nesnaz sa jej protirecit ani nieco jej dohovarat. Staci, ze ju trebars vypocujes jednym uchom dnu a druhym von. Tym si ty neublizis a ona bude spokojna, ze ju niekto vypocul. Hlavne to v sebe nerozoberaj a pust to. Navstevy by som postupne skracovala a chodievala menej casto. Nehovorim, ze na nu mas zanevriet, to nie.

Takí ľudia existujú. Nič s nimy nespravíš a v ich svete nebude nikdy dobre. To je nejaké vnútorné nastavenie, ako niekto vidí pohár poloprazdny druhý ho vidí poloplny.
Mam kamošku, ta ma vkuse nejaký problém, niečo sa deje, niečo rieši. Buďto seba alebo niekoho z jej rodiny. Proste sama katastrofa. Občas ju vypočujem, občas ma vyčerpáva tak že ju musím normálne stopnut, buďto obrátim rozhovor inde (co u týchto ľudí moc nefunguje, keď nemôžu rozprávať o svojich trápeniach nebaví ich to, nedajboze že začneš rozoberať ty svoje problémy tak to vydržia tak 3 minúty zo slušnosti) alebo jej narovinu poviem ze daná téma ma vyčerpáva a ze nechcem o tom hovoriť.
Takýchto tragedov nepresviedcaj na nič, nesnaž sa im radiť ci ukazovať svoj pohľad na vec, nechaj ich nech chvíľku vyplujuvaju svoju bolest a potom dosť, meníme tému.
Stoj pri nich ale nenechaj sa vycucavat.

Sak obmedz kontakt, nemusíš zo seba robiť záchrancu. Sém tam k nej prid, vypočuj a keď už to bude veľa, tak sa prac. Nikde nie je napísané, že mamine výlevy musíš počúvať do nepricetna.

Voliči smeru hlavne 🙂