Ľúbim ho?

Ahoj , tým,že už spolu žijete ,tak určite prechádzate do stereotypu. Každý tým prešiel, motýliky z brucha odleteli a začína "realita"..
len skutočne tak všetko neprežívaj, práve naopak každú chvíľu si vychutnávaj a budeš šťastná , neboj..
posielam srdiečka..

@vickyptrk ahoj tiez si myslim ze je to normalne. Neviem kolko mas rokov ale kazda euforia raz vyprcha. Moja osobna skusenost: manzel ma poziadal o ruku trosku nezvycajne. Zobral ma do klenotnictva ze nech mu ukazu snubne prstene. Chcel vediet aky prsten sa mi paci. V ten den ziadny nekupil na druhy den isiel akoze na nakup kedy kupil prsten. Ani na ten druhy den ma oficialne nepoziadal a uz som si myslela ze si to rozmyslel az na dalsi den ma poziadal o ruku v srdiecku zo sviecok ktore spravil na zemi. Ja som cakala ze budem od stastia plakat a nic. Tiez co sa tyka priprav na svadbu som cakala ze aka budem z toho vzrusena ze mam vysnivanu svadbu ale tiez som to brala uplne inak skor som bola z toho nervozna ako stasna. A teraz po 4 rokoch manzelstva mame 2 krasne deti a tiez si niekedy kladiem tuto otazku ale zivot bez neho si neviem predstavit a preto viem ze ho milujem 🙂. Ale to ci ty lubis svojho partnera musis vediet sama ale ked si nevies bez neho predstavit zivot tak si myslim ze ano 😉

@vickyptrk strasne to riesis! Euforia z nicoho netrva stale, tvoj priatel ma pravdu. Clovek najprv vytesuje z noveho auta a potom to prejde do spokojnosti....nevie sa vynadivat na babatko a potom ho uz nesleduje kazdu minutu....to je proste normalne. Proces zalubenia pokracuje bud laskou alebo tym, ze cloveku padnu klapky z oci, co zjavne nie je tvoj pripad. A myslim, ze aj tvoja depresia ma podiel na tom, ako to cele vnimas, akoby existivali iba 2 extremy - zial a smutok na jednom konci a euforia na druhom. Treba zacat vidiet aj to medzi tym.

Urcite svojho priatela lubis a to ze sa extremne netesis a pod je normalne. Moj muz chodil k psychologicke so mnou bo som zle niesla ze som prisla o sluch zo dna na den. Depky plac vyhybanie sa ludom. Stale to zle nesiem a je to uz 6 rokov. Tieto pocity mozu vyvolavat aj lieky kt uzivas. Ja som uzivala len slabu davku ale ako pises neriesila som ale uz som chvala bohu tolko neplakala. Aj slaba davka antidepresiv cloveka upokoji utlmi aby nebol v napati.neklude.Neries veci kt netreba a bud stastna s priatelom kt ti dokazuje lasku👍❤️.

Prejavy, ktore opisujes ako prvotne su priznacne pre nevyzretu osobnost, ktora ma vnutorne konflikty. Strasne mi to pripomina Eriksonovu teoriu osobnej zrelosti. Clovek, ktory vyhladava senzacie nejak nikdy nie je stastny. Senzacia je extrem, extrem nie je normalita... Navyse casto tym zacne ublizovat svojmu partnerovi atd atd atd... spominala si ze beries antidepresiva... tak co cakas? teto lieky otupuju pocity, neviem ktore presne beries ale napriklad serotoninove ti drzia hladinu serotonunu v jednej rovine, teda aby ani nestupal ani neklesal... tvoja nalada je v jednej rovine, pocity stastia, nestastia, prezivania... zabranuju spominanemu extremu... ci pozitivnemu, alebo negativnemu... a ty sa divis, ze necitis euforiu ? nechcem nikoho urazit, ale vztah s takymto clovekom je velmi narocny... vaz si svojho partnera, ze je vobec po tak kratkej dobe ochotny s tebou toto prezivat a riesit.. nemyslim to ze, no je vela takych co sa im "problemy" podobneho charakteru nechcu riesit a vykaslu sa na to.. mas oporu nehladaj senzacie, ale skutocne hodnoty. Z praxe poznam vela pripadov, kde ten clovek ostal nakoniec sam. Lebo ja to komplikovane a narocne.. dnes ludia od takych veci utekaju. A dievcata hore maju pravdu, ziadna euforia z lasky nie je vecna, ale to kazdy vie a prirodzene ocakava. Ked je clovek zamilovany jeho telo funguje na 150%... nemusi jest, nemusi spat, nemusi nic len byt s tym clovekom, zanedbava svoje zakladne zivotne potreby, zvysuje sa tlak, tep, adrenalin... a ine.. hormony su doslova sialene.. z medicinskeho a neuropsychologickeho hladiska tvote telo a mozog funguje ako na drogach... ak by to trvalo "vecne" malo by to za nasledok mnoho somaticko-patologickych javov a nasledkov.
Organizmus by si nemal kedy vydychnut..

Ja mam dni kedy by som svojho manzela udrbala panvicou. Niekedy to je aj obdobie kedy by som ho vyhodila von oknom(klud masochistky, byvame na prizemi 😁). No to neznamena ze ho nelubim. Takze klud. Ono cim dalej ste spolu tym je tych 'zachvatov lasky' menej a je to uplne normalne.

Je to úplne normálne, nebudete navždy bezhlavo zamilovaní, proste to časom opadne ale ak sa pri ňom cítiš dobre a ako sama vravíš, nevieš si predstaviť budúcnosť bez neho tak áno, stále ho ľúbiš a aj keď nie si stále rozjarená z toho, že sa ľúbite tak to nie je nič neobvyklé 🙂

ja budem so svojim muzom coskoro 13rokov.. predtym sme boli priatelia.. myslis, ze prezivam kazdy den euforiu ze ho milujem? nie ani nahodou, niekedy mi lezie na nervy.. aj deti mi obcas lezu na nervy a nie kazdu minutu dna pri nich pocitujem ako velmi jch lubim.. ALE ja ich lubim a velmi.. laska nie je o tom precitovat ju cele dni a minuty.. laska proste je, aj s tymi nedokonalostami okolo.. netreba sa v nicom pitvat, lebo to len dodava cloveku neistotu do zivota..

@nikaella tá tvoja panvica ma pobavila 😂

@janickacrazy som rada ze som ta pobavila 😅

Ja som niekde čitala takú peknú vetu že O láske sa nedá premýšlať lebo vtedy ju necítiš, no keď ju preciťuješ a nerozmýšlaš o nej tak vtedy ju vnímaš ako skutočnú. Takže ak sa budeš zamyšlať ľúbim ho- neľúbim ho, v tom momente nebudeš cítiť nič ale keď nebudeš rozmýšlať tak vtedy prídu okamihy že cítiš a vieš že ho lúbiš.

Ale inak naozaj, dobre že chodiš psychologovi lebo evidentne máš psychické problémy. Lieky sú svinstvo a tvoj stav len stabilizujú no nevyliečia. Vyliečiť sa môžeš len sama, ak preberieš zodpovednosť za seba a budeš pani svojho života a šťastia a nie obeť. Napr obeť hormónov, svojej rodiny, priateľa, nadriadených atď.
Veľmi by som ti odporučila prečítať si knihy od Ruediger Schache, aby si pochopila čo sa v tebe odohráva a zistila, že mať rôzne pocity je úplne normálne.

Ano, je to normalne, v ziadnom vztahu ta euforia netrva vecne, pride stereotyp, aj nuda, ale zas pridu aj fazy ked sa zase budes citit znova viac zalubena...je to normalne a ked vies ze si bez tohto muza nevies predstavit svoj zivot, tak si ho ani nepredstavuj. Neries, mas vlastne vsetko co zena moze chciet...stastie su iba chvilky a nie trvaly stav...

Vo vzťahu to je normálne a ešte v dlhodobom. Viem, že dnešná doba je taká, že chceme stále niečo lepšie lenže nemalo by to byť tak. Vzťah je o vydržaní a nie o zahodení a nesnažení sa!

Najhoršie, čo môže časom prísť je, že sa z nudy ty alebo aj obaja zamilujete do niekoho iného ale to bude len ilúzia a bude to len o predstavách, že s tým druhým by to bolo zaujimavejšie a lepšie, väčšina zrelých ludí sa tomu ubráni a uvedomia si, že je to len chvílkove pobláznenie ale niektorí tomu podľahnú a opustia dlhodobých partnerov, potom v novom vzťahu odrazu precitnú a ľutujú že zničili niečo čo bolo v skutočnosti dokonalé a vhodnejšie ako nový vysnívaný partner

@nikaella som rada, ze citam to, co si myslim aj ja, ze nie som sama.

@vickyptrk jasné, že je to normálne. Zamilovanosť po 2 rokoch vyprchá (niekedy aj skôr), opadne tá najväčšia eufória. Ty ešte ako bonus máš trošku problém s vlastnou psychikou (to neber v zlom, je to fakt, sama to vieš a aj to riešiš, čo je super ), takže to s tebou tak trošku zametá. Na zásnuby / svadbu sa netešíš, lebo áno, potešila si sa prvotnému impulzu a potom to opadlo, lebo sa nič konkrétne nedeje. Až naozaj príde s tým prsteňom, tak zase príde aj ďalšia vlna radosti a nadšenia, lebo už to bude také viac konkrétne. Zas sa trošku ukľudníš, zvykneš si na status "zasnúbená" a eufória opadne. Potom sa bude blížiť termín svadby a budeš riešiť šaty, kvety, výzdobu, menu, hostí - a zase tam bude viac emócií, lebo opäť to bude niečo konkrétne a aktuálne. Potom príde deň D, tiež veľmi emotívny deň no a po čase ti príde zase také normálne byť manželkou a nebudeš sa o 10 rokov budiť s tým, že wow ja som vydatá. Takto to v živote normálne funguje. Pamätáš si na svoj prvý narodeninový darček? Určite si sa vtedy veľmi tešila a žiarili ti očká, ale dnes sa už len pousmeješ, že áno, bolo to pekné, milé, ale nevýskaš a neskáčeš od radosti ako vtedy. A so všetkými ostatnými životnými situáciami je to rovnako - emócie nejdú celý život v jednej rovine. Váž si to pekné čo je teraz a tu, užívaj si všetky pekné momenty. A nemaj prehnané očakávania 🙂

@vickyptrk Pocuvaj a vy mate kolko rokov? Lebo to co popisujes sedi na rozpatie 15-20. Neuraz sa ale z toho, co tu popisujes, mi prides strasne nevyzreta...

Si dusevne nezrela.zrejme s psychickymi problemami. Trochu sa divim partnerovi ze sa hrnie do sobasa. Musi ta mat velmi rad

@vickyptrk ved ty si precitaj co pises, si zrela na lieky, ved aj beres, ja som s mojim uz manzelom zacala zit dost skoro a som stale s nim stastna a kazdy vztah prechadza do nejakeho stereotypu, raz si hore , raz dole, ale to co ty pises, uplne si emocionalna a narusena psychika, nemala si nejake zle prostredie kde si vyrastala alebo nieco?

@mrs_ed naozaj jak keby to dieta pisalo

@mrs_ed
@v_alika12
@ema234 a ako jej pomoze taketo.zhrnutie jej osobnosti? 🤔

ved pisala, ze sa lieci..

@vickyptrk Priateľ musí mať pevné nervy a musí ťa ľúbiť ako koňa, inak by s tebou určite nemohol byť, prepáč za úprimnosť. Ty máš naozaj veľmi skreslené vnímanie reality, takže liečba je tu určite na mieste. Extrémy, po akých bažíš, nie sú bežné a nikdy nič dobré nepriniesli. Veď už samotné slovo "extrém" je vybočením z normality. Takže nie, nemáš sa extrémne tešiť na svadbu, máš sa tešiť normálne. Asi ti správne účinkujú lieky, takže to čo teraz cítiš, je to, čo cítia zdraví jedinci. Zdravú lásku, nie extrémnu. Smutné však je, že ty hneď pochybuješ, či ho vôbec ešte ľúbiš. No áno, ľúbiš ho. Prečo by si ho nemala ľúbiť? Píšeš predsa, že si bez neho nedokážeš predstaviť svoj život.

nie si na najlepsej ceste, ked nad niecim takymto a takto uvazujes, aspon moj pohlad je taky, mam jednu kamosku ktoru tiez zacala takato otazka zozierat, ci stale priatela lubi, ci ozaj a nakoniec si v hlave vytvorila rozne konspiracie, ktore viedli k tomu, ze od neho odisla

Láska nie je cit, je to rozhodnutie 🙂

Toto neprezivanie citov mas z antidepresiv. Mas pliche emocie, ziaden vykyv, ani hore ani dole.

Citova a emocionalna otupenost moze byt sposobena depresiou. Ale aj vedlajsim ucinkom antidepresiv.

@vickyptrk neber to ako rypanie, ale toto mi neda: pitvat sa rozhodne nepise s Y, to az kole oci.
A k veci. Laska a zamilovanost nie je to iste. Kedze si vo vztahoch neskusena, nemas to asi velmi s cim porovnat, ale ver mi, ze keby si si nasla ineho, tiez s nim zo zaciatku prezivas tu euforiu a to z daleka neznamena, ze je to chlap tvojho zivota. Proste zaciatky su krasne vzdy a o tom zamilovanost je. Ked opadne, tak sa ukaze, ci ten clovek je pre teba ten pravy. Ale nemozes cakat, ze cely zivot, kazdy okamih prezijes v tom blazenom pocite. Plus, ako uz vyssie spominali, tvoje pocitu su urcite silno ovplyvnene liekmi, takze by som rozhodne so svadbou pockala, az "vytriezves".
Mohla by si napisat, kolko mas rokov, lebo z tvojho prispevku mi pride, ze tak do 20, zacala si vetou: s priatelom sme spolu UZ 1,5 roka. To rozhodne nie je ziadne uz. Ked s nim budes 15, mozes napisat UZ. Dalej ze tvoja oblubena cinnost je riesenie a vyplakavanie. To naozaj? Preco nemas nejake plnohodnotne zaluby? Svet je plny moznosti a ty travis cas samodestruktivnym premyslanim. Ja sa uprimne cudujem, ze od teba neusiel a je ochotny plakat s tebou. Nemyslim to zle, ale ludia nechcu travit svoj cas s depresivnymi osobami, chcu sa smiat a tesit zo zivota. Skus to aj ty, menej premyslaj, neplac, ak nieco nie je celkom podla tvojich predstav, zivot nie je vacsinou ruzovy, no aj tak moze byt krasny, tes sa s malickosti, ale hlavne svoje pocity prezivaj a nepiplaj sa v tom.

Ja som s chlapom zatial len 3 roky, ale teda nic prirodzene neochladlo, som z neho viac nahepena ako na zaciatku, to nemusi byt vobec pravda, ze je normalne, ked to po case 'ochladne'

@jana_eyre No jak jej to pomoze... no hadam sa preberie aj sama a zisti, ze riesi strasne sracky o nicom. Sorry ale na toto lieky proste nie su. Ja nie som proti antidepresivam, ale v opodstatnenych pripadoch, a jej pripad to nie je - lebo to co ona riesi, to nie je depresia, to je proste nevyzreta osobnost, co analyzuje kazde hovno s prepacenim, a vyplakava.
Ale ma nejaky realny problem? Podvadza ju muz? Mlati ju jak zito? Zneuzival ju tata ked bola mala? Ma tazko chore dieta? Ako mi povedz, co ma ona fakt za skutocny problem? Lebo z toho, co popisala, ziadny nema, ona len analyzuje komarie hovno aby sa v nom potom mohla machat, a vela plakat, a este depta aj frajera, tak z toho place aj on. 👏 Pre taketo teda fakt nemam zlutovanie.