Lezie mi na nervy vlastné dieťa
Ahojte, potrebujem sa skôr vykecať...Ale ak vás napadne nejaká konštruktívna rada, tak kľudne dajte . Máme dve dcérky, jedna má 2r5m a druhá má 1r1m. Tá staršia je už pomerne samostatná jednotka, pekne sa prehrá, už ju aj čo to zaujme, dokáže pozerať rozprávky alebo si čítať knižky. Tá mladšia akurát začína chodiť, takže sa vkuse niekam strká, všetko objavuje, povedala by som, že je hlavne vždy tam, kde by nemusela(nemala) byť. Samozrejme, že ju hračky v súčasnej dobe moc netrápia, najradšej je pichnutá v zásuvkách, otvára všetky poličky, šuflíky, prípadne najnovšie začína stále liezť na gauč, hore dole, x krát spadne alebo jej staršia niečo urobí. Keď nerobí toto, tak ma asi tak pol dňa neustále prenasleduje, trhá za tepláky a vlastne sa dožaduje pozornosti. Ja sa cítim hrozne zúfalo, že to takto píšem, ale naozaj mi to už neskutočne lezie na nervy. Trištvrte dňa je u nás pre niečo plač. Buď mladšia, to je asi tak polku toho času, alebo staršia, lebo sa niekde buchne, alebo sa s mladšou doťahujú o hračky a podobne. Niekedy si tu pripadám ako taká opičia mama, že sa po mne vkuse niekto liepa, stále ma niekto ťaha a vlastne v tejto našej domácnosti nie je asi ani 5 minút ticha. Boh vie, že milujem svoje deti a som šťastná za ne, ale niekedy mám pocit, že by som potrebovala ísť aspoň na týždeň preč sama iba so sebou. Často sa cítim hrozne pre to, že nie som taký typ matky, čo sa dokáže hrať s deťmi pol dňa. Ja son nikdy nebola nejaký materský typ, väčšinou sa mi kamošky smiali, že sa s deťmi bavím ako s dospelými, nemám súrodencov a nikdy som tak akosik nebola taký ten dievčenský typ hrať sa s bábikami a obdivovať bábätká. Tým nechcem povedať, že nemám rada deti, tie svoje milujem a položila by som za ne aj život, len proste nedokážem s nimi sedieť na zemi a hrať sa napríklad hodinu s niečim. Pomáha mi mama, ktorá si chodí pre staršiu zvyčajne dvakrát do týždňa, ale aj tak mi stále tá mladšia ostane doma. Akože len chcem povedať, že jediný čas, kedy si môžem oddychnúť a vkľude posedieť, tak je vtedy, keď obe spia na obed. Stane sa však, že staršia nechce spať a vtedy som už taká nervózna, že už tu po nich aj húkam ako blbá a už ich aj capnem, keď urobia nejakú blbosť. Jednoducho, som zo seba smutná, že to takto cítim a neviem, ako to mám v sebe spracovať, ako to zosúladiť tak, aby som sa večer o siedmej netešila na to, kedy konečne pôjdu spať. Nenávidím, keď mi niekto povie, aké mám super poslušné deti, že ako sa sami zahrajú a takto, pretože doma tá mladšia naozaj len mrnčí a to má od spokojného a milého dieťaťa naozaj ďaleko. Neviem, ale cítim sa vážne vyfľusnuto. Nehovorím, že je to každý deň, ale mám také obdobia. Toto je presne to obdobie, kedy sa mi chce plakať pokaždé, kedy sa naťahujem s tou mladšou pri prebaľovaní, lebo ona nevie ležať dve minúty vkľude, keď staršej poviem desaťkrát jednu vec, kým to urobí, keď sa doťahujú o každú hračku...Viem, že tu na koníku je veľa mamičiek, ktoré majú omnoho vážnejšie problémy, keď to niekedy vidím, s akými problémami sa tu pasujú niektoré mamičky, ktoré majú choré deti, je mi trápne zo seba, že tu riešim takéto hlúposti, ale mám tak nejak potrebu sa z toho vykecať a snáď to pomôže. Ďakujem za prečítanie.
@simculllka pri takom malom vekovom rozdiele je to normálne,lebo ani jedno dieťa ešte nieje plnohodnotne samostatné a vyžadujú si pozornosť a plačom,krikom alebo ked sa nudia,či niečo chcú,si to vyžadujú..
si unavená,zo stereotypu,a je dobré ked ti mama občas pomôže váž si to a užívaj chvíľu kludu..
druhá vec,je clkom fajn že sa hrajú samé alebo sa premocú,lebo hrať sa s deťmi celý deň na zemi je síce obraz dokonalého rodiča,no potom tu čítame aký majú doma brdel a ziapu na chlapa ako im nič nepomôžu lebo nestíhajú---zdravý stred je super..aj sa pohrať aj ich nechať samé..
toto sú,,žiaľ,,detičky ..každé baby je iné jedno je dobručké jedno je ako čert....proste to tak je..nechceš navštíviť psychológa ??? verím ti chceš si oddýchnuť tak popros rodičov nech ti detičky postrážia že potrebuješ vypnúť povedz to mamine..na tom nie je nič zlé že máme nervy na svoje deti..ja by som tu svoju najradšej niekedy zavrela do skrine 😅 😅 každá z nás si asi týmto prešla že máme toho dosť..no oddych pomôže a inak vnímať toto všetko že sú to len deti a aj my sme také boli 😉.......a tak isto každá maminka je iná niektorá len sedí pri deťoch a ani sa od nich nepohne a iná má toho veľa v domácnosti, že nestíha venovať toľkú pozornosť alebo v práci...alebo sú také normálne čo si nájdu aj čas na seba vyrazia s kamoškami..skús toto 😉
@moni244 No áno, veď toto aj sem tam praktizujem, ale mám pocit, že by som potrebovala vypadnúť aspoň na týždeň...na mesiac..ja by som si len želala, aby bol u nás väčší kľud, neviem, či sa toho niekedy dožijem 🙂
Ja mam dvoch synov 7 a 2,5 roka 😊😊 certi su to, iba vymyslaju... ale su to deti ☺ ale insie som chcela -- kazda matka sa nesmierne tesi, ked vecer decka zaspia ☺☺
ak sa da, supni decka manzelovi a sup niekam na kavu, do sauny, zaplavat si...
Tak vám poviem, že môj manžel je super a pomáha mi ako sa dá. Aj chodím von s kamoškami, do kina čas od času, proste nežijem len matkovský život. Ako som písala, mám obdobia, kedy sa cítim doslova aj na tretie dieťa a potom mám takéto stavy, kedy som zúfalka a neviem, čo so sebou a lezie mi na nervy každá blbosť. Také niečo ako PMS, kedy vás vytočí každá maličkosť. Mne hodne pomôže sa takto aj vykecať...takže ďakujem za vaše príspevky, som za ne naozaj rada. Občas si naozaj pripadám prípad minimálne pre psychológa...
@simculllka nie sem tam, min.raz do tyzdna a tak popros mamu, ci by obe nepostrazila na vikend a s muzom kamsi vybehnite. Lebo tvoja nervozita sa prenasa na deti
@simculllka ked kričíš na deti tak oni kričia na seba tiež..ked si ty kludná tak aj oni..proste čo dávaš,to dostávaš
Ahoj 🙂 presne viem, o com hovoris, aj ked u nas to vyzera trosku inak. Nebud nervozna, deti to vycitia a budu nervozne tiez. Skus brat magnezium, aj to zvykne pomoct. Myslim, ze mas normalne zdrave deti, a nemyslim si, ze je problem v nich, prepac, ale problem je v tebe, resp. v tvojom nastaveni a ocakavaniach. Aj u nas to tak bolo... treba zacat od seba, lebo deti su deti a tie nezmenis. Nemozes od tych malych stvoreni cakat, ze sa budu ovladat a spravat podla tvojich predstav, ked ty sama, dospely racionalny clovek, sa nevies ovladat... toto si ja opakujem v mysli kazdy bozi den a naozaj to pomaha. Neboj sa, bude to stale lepsie, ako budu rast. Prajem vam vsetko dobre ❤
Tie deti sú tu iba tvojim pričinením a že ti z toho celého prasi je tiež len tvoj problém. To si pripomen vždy,keď budes vyflusnuta. Skutočne za to nikto iný nemôže.
@moni244 presne toto je asi aj problém, že ja som nervózna a potom aj tá mladšia je také klbko nervov. Len to, že ja viem, čo by som mala robiť a ako to robiť, problém je to aj zrealizovať niekedy. Inak, často sa mi stáva, že päťkrát reagujem na všetky tieto veci kľudne, vysvetľujem babám, snažím sa na ne milo, zaujať ich nejako a potom šiestykrát mi fakt prepne a naziapem na ne ako pavián kvôli hlúposti. Druhá vec je ten nedostatok času pre mňa a manžela. Niekedy ideme s mužom do sauny, príde moja mama a postráži ich obe, ale to len ona jediná si na to trúfa, všetci vrátane svokrovcov a ostatnej rodiny to nechcú, lebo sa "boja", ako to zvládnu s dvoma deťmi...moja mama je chorá, tá má problém sama so sebou, takže ju nerada takto "obťažujem"..
@evinkah ďakujem za tvoj príspevok, presne toto je ten problém, že ja som na ne strašne asi náročná a už mi to aj kamošky povedali, že som na ne príliš prísna a faktom je, že niekedy naozaj chcem, aby sa správali už ako dospelé...chcem toto moje očakávanie zmeniť a dúfam, že sa mi to podarí čo najskôr. Ďakujem ti, skúsim si to takto vždy povedať, že je to fakt len môj problém. To magnézium skúsim🙂
@simculllka mas uplne normalne deti,toto je v kazdej druhej rodine a velke plus mas mamu ktora ti pomaha to niektore maminy takyto luxus nemaju a este aj muzov v zahranici.Treba deti niecim zamestnat,teraz je aj take skarede pocasie,ale neboj bude lepsie a vonku sa ti vyblaznia na ihriskach a unavia len im nastav rezim aby si si mohla aj ty oddychnut a neboj prejde to a od septembra daj starsiu do skolky nech je v kolektive
@simculllka To je zaklad, nemat prehnane ocakavania a davat si realne ciele. Ja som sa s tym tiez musela popasovat, je to tazke, ale da sa to. Naozaj to je len v hlave 😉 hlavne je, ze su deti zdrave, a nech to znie ako tisickrat otrepana fraza, je to svata pravda. To, na com nam stoji a pada nas aktualny mamickovsky svet su len hluposti, nad ktorymi sa neskor budeme obe schuti smiat. Uvidis ☺
@glorikarebeka to počasie ma fakt zabíja, hoci my chodíme von za každého počasia. Super je, že staršia dcérka veľa prejde, takže chodíme aj na dvojhodinové prechádzky, ale niekedy ani po tomto nezaspí na obed. Teším sa, keď začne byť normálnejšie, že budeme tráviť viac času vonku ako doma..🙂
@simculllka Ahoj, mam pocit ako keby som o sebe citala, velmi chapem o com pises. Mam troch chlapcov, necele dva roky medzi starsim a dvojickami. Dvojicky su velmi aktivne, teraz uz maju 4, 2, 2 a je to lepsie. Ako tu niekto pisal, pomohlo mi k ukludneniu magnezium, snazim sa nejest sladke, z toho som tiez nervoznejsia. Snaz sa ukludnovat sa ako sa da, a zmierit sa s tym ako to momentalne je co sa tyka neustaleho revu a pohybu, a tesit sa na to ze to bude raz lepsie, lebo bude 🙂 Ked mali nasi mladsi okolo roka bola to katastrofa, vsade liezli, stale revali, na minutu som ich nemohla nechat bez dozoru. Ale asi okolo 1,5 roka ked mali naucili sa obsediet pri citni kniziek, a potom aj pri inych hrackach. Skus citat s tou starsou a mala by sa mohla zapojit k vam casom, ked bude vidiet ze spolu mate dobry cas pri citani. A proste bude rozumnejsia, len to treba vydrzat. Naozaj sa to lepsi, aj ked idealne to stale nie je takze ak prides na nejaky top zaruceny sposob co s tym rada si precitam :D
No tak nie si typ, ktory ide odpadnut s materstva a dennej rutiny no... to neznamena, ze deti nelubis, len, ze ti s toho vsetkeho uz sibe... no mas dve moznosti, spakujes deti a sup do jasiel a ty na pol dna do prace zresetovat hlavu, mozgove bunky a ver mi, ze ano pomoze to, vela nezarobis, ale deti sa prehraju, zabavia a ty prejdes na ine myslienky aspon na cas v praci a poobede sa im budes moct venovat naplno, lebo hlava vyvetrana. Druha moznost je zatat zuby a dufat v jar a cas travit vonku... je to na tebe... ono vynervovana, znudena, odpilena mama neni dobre... vyflusnutost a cakanie na to, kedy deti konecne zaspia...to je predstupen burnoutu... co tym chcem povedat... kto vravi, ze musis byt tri roky doma? Nikto... sprav to tak, aby si ty psychicky bola v pohode.
daj ich obe do nejakych jasliciek na par hodin a chod si urobit radost novym ucesom...ja som tak davala maleho na hodinu az dve ked mal rok kym som isla povybavovat svoje veci.
@simculllka A nevyčítaj si, že sa tešíš kedy pôjdu večer o siedmej spať. To je úplne normálne, že sa na to tešíš. Ruku hore matka, ktorá sa neteší keď jej dieťa na noc zaspí? :D
(ja mám len jedno dieťa, aj to spokojné, a tiež sa a ten svoj večerný čas veľmi teším)
Akoby som čítala svoje pocity a opisovala našu domácnosť. Máme trošku väščí vekový rozdiel, lebo staršia má 3 roky a mladšia 1. Staršia chodí od septembra do škôlky, takže to veľa pomohlo, ale bolo to naozaj ťažké. Nevedela si zvyknúť na škôlku a prešli sme si asi všetkým a nehovorím o tom, že bola skoro stále doma, lebo bola chorá. a to vtedy sme sni nikam nemohli chodiť, lebo bola chorá. Citíla som sa ako väžeň... Je to presne ako píšeš. Milujem svoje deti, ale rozprávam s nimi ako s dospelými. Nikdy som nevedela k nim hovoriť ťuťu muťu 🙂 preto ma aj staršia taký slovník ako má. U nás bol veľký problém žiarlivosť na mladšiu dcérku. Veľmi veľa vecí sa zmenilo a staršia zostala na nás viac naviazaná.Preto som s tým mala problém aj ja. Bývame na dedine a ak sme nešli do mesta, tu sme sa ani nemali s kým stretnúť, porozprávať cez deň. Pre mňa to bolo ako za trest. V práci som nepracovala manuálne, ale zamestnavala som hlavu. Teraz to všetko išlo bokom. cítim sa nevyužitá a nezamestnaná . Občas sa mi podarí zahrať sa s deťmi, ale je to ťažké. Staršia má úžasnú predstavivosť a niekedy sú to normálne príbehy, ktoré prežíva pri hre a ja sa k nej neviem veľmi pridať...Teším sa až podrastú a budeme ako kamošky 😉 Vyriešilo by to, keby som sa vrátila do práce, ale zatiaľ som do tohto štádia nedospela. Môj manžel ma v tomto naozaj chápe a pomáha mi. Našla som si záľubu a začala som maľovať. Možem to síce robiť iba po večeroch, lebo cez obed staršia doma nespí, ale aj tak je to super. Robím niečo iné. Niečo čo nesúvisí s deťmi. Je to super psychohygiena. Začala som viac chodiť do kina alebo využijem rodičov, ktorí deti postrážia mi môžme niekam vypadnúť. Je to síce len na krátko, maxiálne deň, ale stále lepšie ako nič 😉 ... Nie každému sa s týmto môžeš zdôveriť, lebo ľudia sú rôzni, ale vždy sa nájde niekto, kto je na tom podobne a dodá ti to silu.
Ahoj, akoby som to ja pisala 😆 Mam uplne rovnake stavy. Ja mam deti 3, rodinu vyse 200 km, akurat svagor- student s frajerkou nam nosia najstarsieho na kruzky a obcas ked musim nieco vybavit ich pobavia (samozrejme im zato platime- a dost slusne...).
Ja sa kazdy den tesim ked konecne zalahnu a stichne domacnost. Som ohucana, ledva rozpravam ako furt hucim, kricim. Ani na WC nemam klud, casto este aj tam mam najmladsiu na rukach... Casto mi je to luto, ale aj ja som rada ked ich chvilu nevidim. Uz 5,5 roka som doma a lezie mi to na mozog, chyba mi normalna konverzacia, nakupy ked nemusim okrikovat, nahanat deti, chvile s manzelom, cukraren... Obcas si to doprajeme ale ako som pisala, ide to do penazi (ked za 3 hodky strazenia dam 12€ a plus zakusok, kava...).
Verim ze bude lepsie, len vydrzat a prekonat tie krizove stavy ktorych mam za den aspon 100 😛
Nastastie chalani uz chodia do skolky (mladsi nastupil pred tyzdnom), aj ked teraz su prazdniny, tak su vsetci doma, huraaaaa!!! 🤡 A milujem otazky preco si ho dala do skolky ked si na RD? Tisne sa mi do ust odpoved "no pre h....", ale ovladam sa 😁. Tak vzdy odpoviem diplomaticky, ale teda aj to je pravda- ze uz sa so mnou nudi, potrebuje kolektiv atd.
Inak moj maximalny oddych je navsteva zubara 🤣, aj teraz mi prepadla poukazka do wellnesu, nemam kde nechat deti 😭.
Teraz som frajerka s dobrou naladou lebo vecer mi docestuje mama na par dni na pomoc, mame cez vikend aj oslavu 3 roky maleho 😎.
A deti konecne po 6 tyzdnoch vyzdraveli (kiahne, chripka, ATB), tak sa aspon z toho tesim.
Drz sa, keby si sa potrebovala vykecat kludne sa mi kedykolvek ozvi.
@simculllka skús si uvedomovať, že čas, ktorý tráviš so svojimi deťmi už viac nepríde, nezopakuje sa, príde čas, keď budeš mať pre seba kopu času a nikto sa už po tebe liepať nebude. Moje deti sú už odrastené, momentálne v puberte a je mi ľúto, že som si ich nedokázala viac užiť keď boli maličké, keď ma objímali, liepali sa po mne. Čo by som za to dala teraz si ich aspoň na 5 minút popestovať, vrátiť čas aspoň na tých 5 minút. Čas tak rýchlo letí a čas si začne človek uvedomovať až keď deti začnú odrastať a dospievať...
Choroby, deti lezúce až na wc, plienky, plač, to sme si všetky prežili, ale ver, že raz na to všetko horšie zabudneš a bude ti ľúto, že si ich viac neobjímala, nesmiala sa s nimi, neužívala si ich.
pekne si to napisala a necit sa vinna za to, ze nevladzes. to obcas kazda (okrem katkykrasnej).
moja konstruktvina rada - skus tie jaslicky, co radila alana, alebo si zaplat opatrovatelku. ak sa bojis nechat obe deti, jednu nech vezme teda tvoja mama a jednu daj poopatrovat.
ale myslim, ze hodina je malo, zvaz, kolko zvladnes ty, kolko zvladnu deti, kolko zvladne vasa penazenka - nemusi to byt drahe, mozno ina mamina si takto privyrobi. ale ja by som odporucala 2x tyzdenne po dve hodky. alebo aspon raz, aspon na tu hodinu, ak sa inak neda. ale dolezite je, aby to bolo pravidelne. aby si vedela, ze sa napr. na utorky mozes tesit.
nie semtam, ked uz fakt nevladzes a to volno si ani neuzijes, lebo sa nestihnes ani zrelaxovat.
@simculllka Staršiu dcéru by som dala do školky a uvidíš, že to bude oveľa lepšie. Inak túto tvoju tému by si mali prečítať tie, čo plánujú mať malý vekový rozdiel medzi deťmi. Ja viem, že mna by z toho tiež porážalo, preto mám deti s vačším vekovým odstupom, no ale to v tvojom prípade už zmeniť nejde. Len ked si spomínala to tretie bábo, tak do toho by som išla ozaj až o pár rokov neskor, ked tie prvé 2 povyrastú. Ale inak tie tvoje pocity sú úplne normálne, občas to zažije každá matka a ja ti poviem, bud rada, že ti aspon mama pomože. Ja mám 3 deti a mne nepostráži nikto, ale ozaj že nikto. Malý má 16mes. a ked som mamu prosila, nech mi ho na 2 hodiny postráži, lebo som musela ísť so 6-ročným k lekárke, tak ma odbila, že nie, lebo nie je na nu zvyknutý. Podotýkam, že som ju žiadala prvý krát po roku, kedy mi malého naposledy strážila, ked sme išli na prípravu na krst.
nemáš teraz zrovna PMS?
Ahoj ja mam 22rokov tak isto stare dcerky a doma preesne to iste :D vecsinou to vsetko berem v pohode ale tiez mam vzdy take 4dni v mesiaci kedy sa mi chce z toho vsetkeho len plakat .. starsiu musim uspavat vo vajici tym ze ju hockam inak nechce spat a stava sa dost casto ze ich na obed hodinu uspavam premiestnim do izby zapnem vysielacku a uz revuu ..kludne mi napis spravuu
@simculllka no, vobec sa ti necudujem, ani ja nie som typ, co sa vydrzi hrat s dietatom na zemi pol dna a som rada, ked sa zahra sama.. riesenie je, ked poobede pride manzel, aby prebral staferu on.... u nas to tak funguje, ja som vtedy len doplnkovo, alebo ked nieco on ma... ale inak sa jej snazi ten podvecer venovat on, tak som to chcela a potrebovala, na druhej strane je to fajn, ze sa naucil , ako malu zabavit, co s nou robit a tym padom, aj ked niekde idem, uz nema problem....
A my nemame ani rodicov nablizku, takze ak by som nemala jeho, cista ponorka a to mam len jedno a druha je uz velka dospievajuca.... Tvoje pocity su normalne, potrebujes proste vypnut. este rok to bude take tazke, potom uz bude lepsie... dve deti po sebe je zahul, fyzicky aj psychicky...... takze bez pomoci manzela to nejde...
Len si pripominaj, ze to takto nezostane navzdy. Je to v podstate len smiesny kratky casovy usek zo zivota, ktory raz pominie. A ked budu starsie, bude ti sveta zit, deti odrastene. Mozno tvoje kamosky vtedy budu mat druhe babo a ty uz velke samostatne baby. Teraz si to "odseres" a neskor budes vdacna. U mna nervozita rapidne stupa pred mrchou, no ked sa dokazem ovladat ja, je pokojnejsia cela domacnost. Starsia je uz dost velka, kludne od septembra moze ist aspon na pol dna do skolky a tebe bude lahsie a ona sa socializuje.
no lebo si taká že sa naučili ti skákať po hlave. malé dieťatko velice rýchle sa naučí ktorý hrnček má pustiť na zem aby si pribehla, potom sa rozreve, a jako má sesku poťahovať a ďalej sa rozrevať atď at´d. je to spôsob jakým malinkí ľudia interagujú s prostredím testujú svoju moc vydieračky citové veci manipulácia atď. keď decko prebaľuješ nerozumie čo robíš ale vie pracovať s napätím cíti že ťa drží za cecok a hlavne decká vedia loviť pozornosť. a skrývať svoju moc nad tebu za zvedavosť alebo naopak za výčitky. sú to malé predátorčeky
Byť dobrým rodičom sa nemeria tým jako veľmi rýchle pribehneš k nemu a jak moc veľmi uspokojuješ každé jeho zamrnkanie
Nas drobec ma o chvilu 9m.a powiem ti to tahanie za teplaky...mam alergiu.a mam take iste pocity ako ty.starsi ma 5 rokow.je w skolke ale ked je doma je to niekedy fajn.hraju sa,zabawa ho a maly to ma rad.ale ked starsi zacne neber mi to,oslintas mi to,zober si ho.huci,mladsi place lebo chce byt s nim.katastrofa.a ten stereotyp je uz na hlawu.a sufliky?najradsej by som wsetky polepika 🙂 a tatik je staĺle niekde prec tak si wies asi predstawit aky je maly zamnou zwlaceny.a je to niekedy hrozne.a tiez pocuwam sak sa pohra sam pekne,ani newies ze ho mas...ale ked widim ako rychlo rastie.chcem si ho uzit kym je taky maly.ani sa nenazdam a budu w skolke w skole a cau pa 🙂
Tak nechat deti manzelovi a ist von sa vyvetrat