Lakomá stará mama
Máte skúsenosti s tým, že vaši rodičia zostali s vyšším vekom lakomí? Ja chápem dnešnú situáciu a nemusíte mi písať omáčky okolo ako všetko zdražuje (mám 4 ročné dieťa a musela som začať pracovať 6 mesiacov po pôrode, aby sme prežili), ale čo začala v poslednej dobe dokazovať moja mama je naozaj extrém a neviem, či jej mám niečo na to povedať. Moji rodičia žijú v dome v lukratívnej oblasti, ktorý zdedili, otec dostáva výsluhový dôchodok a popri tom stále pracuje, mama išla do dôchodku minulý rok (predtým roky pracovala na dobrej pozícií a dôchodok má slušný), chovajú sliepky a majú domáce vajíčka, veľkú záhradu z ktorej majú domáce ovocie a zeleninu, pomáhať im chodievam ja s bratom, vlastne posledné roky tam pracujeme už iba my dvaja po víkendoch. Detstvo sme mali pekné a nič nám nechýbalo, aj doteraz si myslím, že sme mali normálne vzťahy, mama na nás naliehala, aby sme tam koľkokrát prišli na obed alebo mi poobede na návšteve ponúkla kávu alebo koláč. Ja nikoho nevyjedám, tak som ich aj ja pozývala na obed alebo som nechala mamu, aby sa hrala s vnučkou a išla som nakúpiť a navarila som rovno tam. Nechodíme tam len tak zo srandy, ale mama sa sama pýta na vnučku a chce nás tam. Lenže postupne sa začali diať rôzne veci, čo vedú k tejto diskusii. Ja dcére doma nedávam sladkosti, dám jej keď tak ovocie, jogurt, domáci koláč. Mama jej zvykla dávať nejakú sladkosť, keď tam raz za týždeň - dva bola, mne sa to nepáčilo, ale tak povedala som jej nakoniec, že u babky to má dovolené. Potom zrazu prestala, ja som sa potešila, ale dcére sa to pochopiteľne nepáčilo a trucovala že nemá svoju jednu povolenú sladkosť od babky, tak som nakúpila v DM nejaké zdravšie bio sladkosti a doniesla k rodičom, že to jej mama môže dávať. Myslela som si že bude pokoj, ale dcéra mi stále žalovala, že babka jej nedáva sladkosť, ja som si hovorila že to je nejaká hlúposť, lebo mama mi povedala že malej tie sladkosti dáva. Potom som dostala 20kg mäsa zo zabíjačky a chcela som dať aj rodičom, tak mi to mama kázala naložiť do mrazničky v komore a videla som, že na regáli mala ešte v taške odo mňa zabalené všetky tie sladkosti pre dcéru čo som nakúpila (inak biedu ozaj netrpia, lebo mali komoru po strop naloženú ako keby išla vojna). Dcéru tam beriem vždy naobedovanú, rodičov nevyjedá. Raz som jej zabalila nakrájané ovocie do misky, že to jej môže mama dať ako olovrant, lebo obedu veľa toho nedala doma, tak aby nebola hladná do večere. Mama jej to ovocie nedala, lebo že nemusí sa toľko napchávať. Prestala nás pozývať na obedy, keď tam prídem tak mi ani pohár vody neponúkne ani keď robím na záhrade. Kedysi mi dala aj vajíčka aj ovocie a zeleninu, tento rok tvrdila, že ani oni pre seba nemajú, hlavne že som videla že sliepky niesli a mali aj bohatú úrodu, veď som tam sama makala. Ku mne na návštevy nechodia, lebo veď nafta je drahá, ale ja tiež necikám do nádrže, keď chcú vidieť vnučku, doniesť nákup, vybrať lieky, zobrať k lekárom a okopať záhradu. Dostali ma minulý týždeň, keď mala dcéra narodeniny a nič jej nekúpili. Oslavu som robila u nás a bola som ich zobrať autom, prvý rok sa stalo, že dcére nič nedali. Ako ja som rada, že nemusím skladovať žiadne ďalšie blbosti, ale dcéra bola hrozne sklamaná, že od babky a dedka nič nedostala, je to ich jediné vnúča, mohli mi povedať radšej dopredu, že jej nič nekúpia a kúpila by som jej ja nejakú drobnosť a povedala, že to je od nich. Ešte jej mama stihla pred všetkými povedať, že od ostatných toho dostala veľa a má veľa hračiek (čo ani nie je pravda, lebo razím skôr cestu minimalizmu), tak od nich nič nepotrebuje a čo by vôbec za to iné deti dali, že sa má hanbiť že je rozmaznaná. Keď som sa na to pýtala brata, že či si nevšimol že mama sa v poslednej dobe správa zvláštne, tak že nie, jemu dáva aj vajíčka, aj ovocie a zeleninu aj zavarené v zime, aj na obed ho pozve (v dni, keď tam nie sme my na návšteve), aj koláč a vývar zabalí domov, dá kosti pre psa a koľkokrát mu strčí peniaze za naftu, keď ich niekam odvezie. Ja neviem či to mám vôbec riešiť s ňou, lebo tak nie som na to odkázaná a nechcem trápne vypytovať niečo od nej, predsa sú to moji rodičia, ale zaujímalo by ma čo sa stalo, že tak zmenila prístup k nám a hlavne ma hnevajú tie blbé reči pred dcérou, lebo dcéra si potom myslí, že ju babka už nemá rada.
Ak sa sprava k tvojmu bratovi inak, ako ku tebe, tak už by som tam nešla. Ale to som ja. Keď budu chcieť vidieť vnučku, nech prídu k tebe na návštevu.
Toto môže byt aj začiatok nejakej psychiatrickej diagnózy
pises stale len o svojej mame, a vobec nespominas otca, on aky ma postoj/pristup?
nie je to tym, ze brat je proste na tom materialne horsie ako ty, a ona sa hanbi za zlyhanie svojho syna a snazi sa mu nejako pomoct?
Nie je na tom brat finančne horšie a má potrebu mu pomáhať?veľa ľudí, keď prídu do dôchodku sa zmenia, ale toto je nepekné.Nudzou podľa opísané ho netrpia a dieťaťu nekúpiť darček je divné.Ved si pýtaj vajíčka uvidíš čo Ti povie, alebo za dobrotu na zobrotu ty budeš chodiť rylovat a pomáhať a brat bude brat🙂možno by som sa s ňou nenapadne porozprávala či majú dosť peňazí a pod ..ale, ak má preňho musí byť dôvod prečo nemá pre teba
Ja by som sa ich opýtala, či sa niečo v ich živote nezmenilo, v ich vnímaní, lebo ty ako ich dcéra si postrehla zmenu správania. Ste rodina, si jej dcéra a preto by som sa opýtala. A na základe jej vysvetlenia by som sa zariadila.
S bratom mate ake vztahy? Ci nemoze byt z jeho strany nejaka aktivita proti tebe poza chrbat.... tak ma len napadlo... lebo nieco sa muselo udiat, o com ty nevies
..
@tenerifka otec je väčšinou v práci, keď tam prídeme, ale keď sme spolu, tak sa správa úplne normálne a žiadne zmeny som nepostrehla, ale kasu u nás vždy držala mama, rozhodovala čo sa komu dá a kúpi a otec držal ústa a krok, takže predpokladám že to u nich stále tak funguje. No ja som slobodná mamička a brat je 40ročný nezadaný bezdetný, takže touto logikou by to mali skôr robiť naopak 😀 ale opísala som len pár situácií na ktoré som si narýchlo spomenula, napr. sme to zvykli robiť tak, že som tam po práci zaviezla dcéru na 2 hodinky a mama mi dala zoznam, čo potrebovali kúpiť a urobila som im veľký nákup lebo veď ja som bola autom a doniesla som im ho domov a naťahovala som sa s tým ja a nie oni, lebo som im chcela v dobrej viere pomôcť, ale najskôr mi mama dávala peniaze dopredu so zoznamom, potom až keď som nákup doniesla, potom až o pár dní keď sme znovu prišli až mi raz nakoniec nedala 200€ za nákup a keď som sa jej na to už začala pýtať (aj keď mi to bolo blbé), tak mi tvrdila že mi peniaze už dávno dala, tak som to nakoniec nechala tak, ale už som im na nákup nešla.
Ahoj, ťažko takto zhodnotiť celú situáciu, ale nie je nič nezvyčajné ak rodičia/alebo jeden z nich uprednostňujú jedno dieťa pred druhým. Ty si dcéra, zjavne sebestačná, samostatná... v jej očiach je zrejme syn TEN ktorý potrebuje pomoc. A že ty pomáhaš je pre ňu automatické a samozrejmé - veď si jej dcéra a je to tvoja povinnosť (z jej pohľadu), ale keď ju odvezie tvoj brat tak už mu dá aj na PHM a aj inak ho podporuje. Žiaľ, stáva sa to.
Porozprávajte sa spolu. Fakt, že vlastnej vnučke nič nedoniesli na narodeniny je veľmi smutný🙁.
Koľko má mama rokov?
Ak by to takýmto štýlom pokračovalo ja by som veru prestal chodiť pomáhať a robiť. Nech robí ten čo má z toho úžitok. Raz za dva - tri týždne by som ich prišla v nedeľu pozrieť na hodinku aj s malou a nech mama rozmýšľa čo sa stalo
ako sa k tomu stavia tvoj brat? Stretavate sa ako rodina vsetci naraz spolu, alebo je to raz ty a raz on? Tvoja mama sa evidentne nevie preniest cez to, ze brat nie je "na poriadku" (slova starsej geneacie), a mozno to berie ako svoje zlyhanie, syn, dedic rodu,ma zivot na ho...o (podla nej), snazi sa s tym nieco urobit, hneva sa na svet a nevie, co s tym, tak robi len nadalej medvediu sluzbu, teba tresta, a jemu pomaha dufajuc, ze mozno z neho bude dospely muz ako sa patri (na jej obraz). Lutuje ho, pomaha mu.
Tu jedine pomoze rozhovor s bratom aj s mamou, nastavit pravidla, a podla reakcii sa zariadit. Hlavne nebud blba, pre dobrotu na zobrotu
My sme presne toto mali, ale u svokry. Tak od mamy by som to asi znášala horšie, keď robí rozdiely medzi vnúčatami.
Ale jej vadilo aj to, že my sme si kúpili niečo do domácnosti ako práčku, alebo umývačku, všetko sa jej zdalo drahé a načo nám to bude. Hoci sme to vždy kupovali za svoje. A čo sa týka tej zeleniny presne to isté. My sme sa narobili v záhrade a keďže my sme to nemali kde skladovať, bolo to u nej. V septemberi, októbri nám z toho dala a potom to vraj pohnilo. Potom som videla švagrinú ako nakladá plné auto zeleniny a vajíčka tiež vraj nie sú, ale pre švagrinú boli vždy.
Tak isto pohostenie, ony tam boli na obede, nám ledva niečo ponúkla. Na obede sme tam snáď boli iba keď mala okrúhle narodeniny.
Už ma to vôbec netrápi, ale keď boli deti malé áno, že robí rozdiely.
Ahoj, no neviem, ale sama píšeš, že dcére dávala sladkosti raz za týždeň alebo dva (čo je fakt málo...), Tebe sa to nepáčilo, v podstate si sladkosti zakázala a dovolila len svoje bio, dcére si raz dala dokonca nakrájané ovocie do misky, aby nebola hladná. Mne ako prvé napadlo, že sa mohla kľudne aj uraziť, že robíš z toho jedla takú vedu a povedala si, že keď toľko vymýšľaš, nabudúce vám nedá a neponúkne už nič 🤔
Tvoji rodičia nie sú povinní nič dávať ani tebe, ani tvojmu dieťaťu...je to len ich dobrá vôľa a platí to aj opačne...tento slovenský folklór mi je smiešny...
@danyelia myslím, že si si to zle prečítala, alebo nepochopila. Nepáčilo sa mi to, ale dovolila som to dcére, pretože mi to prišlo pekné, že majú s babkou takúto “tajnú dohodu” a mali pekný vzťah medzi sebou. Babka v tom pokračovala a potom zrazu prestala (bez nejakých mojich sťažností), dcéra mi to povedala a mne napadlo, že to mohlo byť aj kvôli financiám, preto som tie sladkosti nakúpila a doniesla, ale samozrejme som to mame nepovedala, že si myslím že nemajú peniaze. Mňa dožralo to, že ani tie nakúpené sladkosti odo mňa jej nedala, ale mala ich poschovávané a mne klamala do očí, že dcéra to zjedla a nepochopila som, prečo to urobila. Takisto s ovocím, nechcela som aby ich dcéra vyjedala, tak som jej poslala jedlo a mama jej ho nedala zjesť.
Tak možno to tak pochopila a vyhodnotila babka, že s tým máš nejaký problém, urazila sa a takto sa ,,zaťala,,. Alebo sa u nej možno začína pomaličky prejavovať istá forma stareckej poruchy (nechcem napísať demencia či Alzhaimer- čo môže prísť aj v relatívne ,,mladšom,, veku babky). Píšem z vlastnej skúsenosti, obe naše babky tým trpeli, jednou z vecí bolo aj to, že akoby zabúdali, čo sa patrí, neponúkli nás kávou, prestali kupovať deťom sladkosti - akoby im to vyšumelo z hlavy, že sa to patrí...Alebo to bolo v zmysle, ,, Jej, Ty máš zajtra narodeniny, babka Ti niečo pekné kúpi,, ...a nič. A možno Ti o tých sladkostiach do očí neklamala, možno žije naozaj v predstave, že ich dcéra zjedla. Mňa raz babka vyháňala z vlastného bytu, že som sa jej tam nasťahovala a to mi 5 minút pred tým rozumne vysvetľovala politické dianie, zážitky z jej minulosti a obliekala dcére ponožky, aby neprechladla. Ľudský mozog je zaujímavý a možno nastáva zmena práve tam a ona za to ani nemôže...
@luccija mama má 63 rokov.
po tom výstupe a útoku na tvoju dcéru na oslave by som sa určite mamy rovno pred otcom spýtala čo to má znamenať a spomenula by som všetko, čo mi na srdci leží a čakala na odpoveď...
tpie narodeniny ma dostali tak ty si ich priviezla doviezla oni sa najedli a nic nedoniesli dietatu ??? a tvoj otec nic ?
a najviac by ma stvali tie komentare voci dcere v suvislosti s jedlom a hmotnostou
prestala by som tam chodit muklovat na zahradu ked ti ani z urody nedaju a dieta by tam nechodilo ked sa takto chova ak chcu nech pridu oni a za svoje a pohar vody dostanu nastav im zrkadlo
ale nebud hlupa nicit psychicke zdravie svojho dietata a muklovat tam na zahrade to ti stoji za to ?
@veronika33 budem to tak musieť urobiť, ja som nechcela robiť ďalšie scény na oslave, snažila som sa odpútať pozornosť, lebo mi bolo trápne pred ostatnými hosťami a snažila som sa aby dcéra nebola smutná. S rodičmi som v ten deň už nebola sama, lebo som nemala vôbec náladu ich zaviesť domov, tak som povedala, že som vypila pohár vína a poprosila som bratranca, aby ich zaviezol aj keď som mala sto chutí povedať, aby si zaplatili taxík, ale odosobnila som sa od toho. Odvtedy sme tam neboli, mama mi ani nezavolala.
Ako je to dlho od tej oslavy?
Je to tvoja mama a otec ja by som sa s nimi otvorene porozprávala či je niekde nejaký problém keď sa tak správajú