Kto z vás už nemá rodičov?

ja tiež, mamina mi zomrela ked som mala 14, tento rok sa môj tatino rozhodol dobrovolne odísť z tohto sveta, je mi tiež nekonečne smutno, ach ☹

@terezka1947 hm to mi je luto ako to zvladate?mne mamina zomrela pre 3 rokmi a tatino pred mesiacom ☹

mne mamina pred 5 rokmi a ocino 2 roky dozadu ☹

@oliverko5 Áno, nájdeš tu podobné osudy. Môj ocino zomrel, keď som mala 15 rokov, maminka mi zomrela pred 4 mesiacmi. Súrodencov nemám. Som sama. Manželova rodina je síce veľmi fajn, svokra mi veľa pomáha, ale nie je to ono. Mojich rodičov mi nikto nenahradí.
Som rada, že maminka spoznala všetkých troch svojich vnúčikov, aj najmenšieho som jej dala ako bábätko do postele, položila jej ruku na jeho hlavu a videla som, ako ho dvoma prstami jemne hladká, aby mu neublížila. Aj keď už nerozprávala, viem, že sa veľmi tešila, že ich máme.
Prajem veľa síl. Snažím sa brať to tak, že už ich nič nebolí, netrápia sa, netrpia. Je mi smutno, ale drobci ma nenechajú smútiť.

@oliverko5 ja tak na polovicu.. moj otec, ked som mala 8 dostal tazku mozgovu porazku.. do 20tky som s nim sice byvala - ale to uz nebol otec akeho som si pamatala (zivot s nim sa tazko opisuje)..

no a mama mi zomrela, ked som mala 20, prave som vtedy skoncila strednu skolu.. bolo to dost hrozne obdobie..

@oliverko5 napisala som ti IP

zivot bez rodicov je smutnym zivotom
a najma,ked ich ludia stratia velmi skoro 😒

cas nauci cloveka prijat taku stratu,ale neda sa ani po rokoch zabudnut a najma na dobrych rodicov nie

myslim,ze sa cloveku zmenia priority,pohlad na zivot,na problemy okolo...
chybaju mozno take pomyselne "barlicky alebo zadne dvierka"....keby nieco-taaaak...je tu este niekto,kt.poradi,prehovori do duse,ked sa clovek ruti do nestastia...potlapkanie po pleci-dooobre si to urobil,sme na teba hrdi-a clovek by to od rodicov bral uprimne...
no...bohuzial,zivot je taky
ale zvykne byt aj spravodlivy....niekdy nieco zoberie a pri inom prida...

Ani ja už nemám rodičov. ☹

Ja nastastie mam oboch aaaaale ziju 1400km daleko odomna a tak sa bojim vzdy ze niecoo sa stane a jatam nebudem naposledy pri nich ;( no a teraz tobudu 4 r.kedy som v jeden den prisla o svokra a najuzasnejsiu svokru.Vraj sij obaja naraz vzali zivot co mu neverim.Bola mi ako najlepsia priatelka,tak mi chyba.

Ja, ani jedného. Mama mi zomrela pred 13. rokmi a otec pred rokom. Je to strašné, veľmi mi chýbajú, nemám ku komu ísť. Deti nemajú starých rodičov, ku ktorým by išli na Vianoce na prázdniny. Keď mi otec zomrel, skoro som sa na nervy zrútila, bola som na nervy. Je to strašné, prázdny pocit v srdci.

No,aj ja som ostala uz sama☹pred 4r.som prisla o otca,a tento rok v juni o maminu☹ani jeden sa nedozil 60tky☹som jedinacik,tak preto pisem,ze som uz sama

Zial pridavam sa k vam aj ja som rada ze ta tema tu je.ano je to smutok velky smutok, nemat sa na koho.obratit,nema sa ta kto zastat,ten pocit je so mnu neustale kazdym.dnom a najhorsie je ze to uz nejde zmenit

V marci tohto roku,presne den po mojich narodeninach ma moja milovana mama opustila. Z jednej minuty na druhu.. ;( Sedeli sme vecer v kuchyni pri okne - nase oblubene miesto, planovali sme oslavu jej 60 tich narodenin v máji a zrazu odpadla, upadla do kómy, 2 dni to trvalo, potom ma navzdy opustila ;(Doteraz sa s tym neviem zmierit, neviem tomu uverit, neprejde den, aby som neplakala, stale cakam, ze sa mi vrati domov...Je to hrozny, bolestivy pocit...Bola mi vsetkym, kamaratkou, spriaznenou dusou...Otec mi este zije, velmi dobre si rozumieme,ale vidim, ako sa trapi, a neviem mu pomoct..ach, uz nevladzem dalej o tom ani pisat :(

Babeny uprimnu sustrast vsetkym vam :(( ani ja tu daleko nemam nikoho len malu a manzela,sice sa pocujem s rodicmi cez internet ale ked jamam potrebu ich aj objat :( a dcerky mi je taaaaak luto,nema tu tiez nikoho ku komu by sla naprazdniny naa vikend.Niekedy mi je az do placu ked si len pomyslim zee ichmam tak daleko a keby sa im volaco stalo......neeviem este nie son na to pripravena.Este stale ma boli ta rana ktoru mi sposobili svokrovci :(

Ja nemam, maminu si ani nepamatam, zomrela ked som mala 8 rokov a tatino ked som mala 18. ☹ ☹ ☹ je mi neskutocne za nimi smutno a zvysok mojej rodiny o mna nema zaujem. S babami sme same, ani s muzom to to nie je ruzove. Nemam za kym ist a vyrozpravat. Je to moc tazke ☹

no ani som nevedla ze je nas az tak vela ☹ je to smutne...maminka mi zomrela pre tromi rokmi na zapal pluc a ocino pred mesiacom na inkfart este poobede sme si volali a bolo vsetko ok tri dni predtym bol na preventivke a vsetko super neviem si to vysvetlit..sice mam brata ale neni sme spolu nejako v kontakte a ani si moc nerozumieme..teraz idu aj tie sviatky aj vianoce a ta strata sa neda ani len opisat...dievcata dakujem vam ze ste napisali...

Tak ak chcete tu sa mozme stretavat a pismenkovat o hocicom,mozno sa nam ulavi🙂

to by bolo fajn ja suhlaim...musime drzat spolu ked sme uz ostali takto same ☹

Ani ja ich už nemám.Včera to bolo presne 20rokov,kedy nám zomrela maminka mala iba 44r.,v júly bolo 7 rokov čo za nou šiel aj tatino ten mal 60r..Aj keď svokrovci sú fain nikdy mi ich nenahradia.

Ani ja nemám. Mamina zomrela pred 18 rokmi a tato pred 20 rokmi. A stále mi chýbajú. Aj si ešte poplacem, hlavne kvôli malej, druhí starí rodiča sa jej nevenujú vôbec a to bývajú o 3 ulice dalej

Môj otec zomrel pred 10 rokmi. Ale ver mi, smrť nie je to najhoršie, čo človeka môže postretnúť. Moja mama má Alzheimerovu chorobu. Má len 64 rokov, no nevie ani, ako sa volá. Býva s nami, starám sa o ňu. Je síce mobilná, no kŕmim ju, mením plienky, umývam... Je to veľmi smutné vidieť, ako sa za pár rokov z energickej, veselej ženy zmenila na telo bez duše, bez rozumu, bez spomienok, bez schopnosti robiť čokoľvek. Takže v podstate akoby som už mamu nemala ☹
Tak to jednoducho je. My pochováme našich rodičov a nás zase pochovajú naše deti. Je to smutné, no treba sa s tým zmieriť. Kolobeh života.

@anetka1978 Súcitím s tebou. Plačem nad tým normálne :/ môj otec zomrel bude to už 7 rokov. zomrel doma ráno ked vstal a isiel na záchod, umyval si ruky a len odpadol a bol koniec. s mamkou byvam, a viem, ze raz budem prezivat to co ty. lebo som s nou od mojho narodenia.... a po smrti otca som nechcela aby zostala sama v prazdnom byte kdekolvek... kazdy den na nu pozeram ako sa trapi kvoli otcovi, uz to nieje AZ take ako prvy rok ale je to STALE tam.. je to strasne. a ako kazdy vravi ze cas pomoze, zahoji rany. ja ten pocit nemam, neprejde den aby som si nespomenula na otca, a den kedy si uvedomujem ze nikto z nas sa uz nemusi zobudit, alebo dockat dalsieho rana.... take osobne MEMENTO MORI - pamataj ze musis pamatat na smrt...
ale na druhej strane, otec sa bol so mnou rozlucit a v kutiku duse dufam, ze smrtou NIC nekonci 🙂 myslim na teba.

kassandra dakujem ti. Aj teraz placem, je to hrozné..ja som s nou bola tiez stale, aj som zila v jednom dome..
Odvtedy sa tak vela zmenilo u mna, tie zmeny sú dobré, ale tiez ich nejak neviem nevnimam. Mam 36, mala som priatela, zil u nas v dome, boli sme spolu 12 r., mal uz 2 deti z prveho manzelstva, tak deti nechcel - ale nikdy to nepovedal, stale ma uistoval, ze raz pride ten spravny cas..verila som mu, nechcela opustit, pretoze som typ, ked si na niekoho zvyknem, tazko sa mi luci a milovala som ho.. Ale raz som sa ho opytala, ci chce, a povedal, ze nevie. Tak som vztah ukoncila z jedneho dna na druhy..Vzdy som tuzila po tom, aby moji rodicia zazili ten uzasny pocit byt starymi rodicmi..Ale zial moja mama sa toho uz nedozila :( A teraz v juni som som spoznala uzasneho muza, ktoreho som spoznala sice pred 3mi rokmi na sluzobnej ceste - som tlmocnicka, aj sme sa navstevovali raz za cas..je rakusan. Boli smespolu na dovolneke 2x v lete a rozhodli sme sa skusit to spolu. Odisla som byvat k nemu, doma som to nejak nemohla vydrzat, vsetko mi pripominalo mamu, 2mesiace som z izby nevychadzala , schudla som 10 kil a nikto okrem otca z blizkej rodiny primne/nas nestál..Hrozne obdobie..A teraz som v 5tom tyzdni tehotenstva,planujeme svadbu a tak..Stale sa pytam sama seba, preco sa to vsetko nemohlo stat, ked este zila aj mama, aby sa mohla somnou tesit, aby som bola naozaj stastna..Kazdy den za nou placem, placem koli otcovi, ze som ho "opustila" , aj ked za nami casto chodi..ale ten pocit, ze sme stale boli spolu, a teraz ostal sam..ten pocit ma ubija..,ale on si uz nic ine nepraje, len aby videl mna stastnou..A mama si zelala aby bola spopolnena, tak sa aj stalo, aj som jej dala urobit hrob, pomnik - srdiecko, na ktorom je napisane len maminka, ale mam ju stale doma, nedokazem ju este dat von do zeme, aby bola v noci sama, aby na nu prsalo..ach, mozno je to uz chore, ale ja sa s nou rozpravam, vyplacem..ona jednoducho musi byt pri mne. A viem, ze aj ona by to tak spravila..
A tvoja mamina sa bude trapit uz navzdy, a urcite si aj poplace, ked je sama, o tom nepochybujem. Ta bolest nikdy ale nikdy neprejde, len casom sa s nou naucime zit..nic viac cas nelieci. Takuto bolest urcite nie. A cim dalej, tym viac nam chybaju tí, ktor´ch sme milovali a uz nie su medzi nami ;( To bude boliet stále!
Mala som aj milovanu jedinu staru mamu - mamina mama, opustila nas tiez a moja mama na to 8 mesiacov...;(
Kassandra moja, nemysli na zlé, nemysli na to, co bude ak..nesmies nad tym rozmyslat, ja som tiez nad tym posledny rok vela rozmyslala a kazde rano mala strach, ked som sa zobudila rano skor ako ona, ze co sa stalo.., nepocujem ju varit kavu..a rok na to sa to stalo! Aj ja myslim na teba a uz koncim, lebo od slz uz nevidim pisat :(

ach jaj dievcata je nas tu straaasne vela a ked citam tie vase prispevky placem...placem lebo mi je smutno za mojimi milovanimi rodicmi a placem aky je osud niektorych z nas...smutne...esteze mame deticky ktore nas drzia nad vodou...drzim silno paste vsetym z vas ktore ste pisali a aj sama sebe aby bolo lepsie aby sme boli stastne...aj ked vo vnutri nas ta bolest vzdy bude a ostane...

ja nesmutim za rodicmi,som sice uz starsia,ale matku este mam,otec zomrel dost skoro,ja smutim za inymi pribznymi,za otcovou mamou,bola to taka typicka Babicka Bozeny Nemcovej,za dedom otcovej strany,ktoreho som skoro nepoznala,kedze prevazne zil v amerike,kde bol nuteny ist za pracou,obcas pozeram na fotky a je mi za tymito starymi ludmi smutno...priala by som si aspon na chvilu, aby zili teraz,v tomto mojom tazkom obdobi...

Kassandra84, citala som später Nase smutne pribehy, ako SA mas?