Kríza stredného veku
Ahojte, som v takej osemetnej situacii, takze som si radsej zalozila novy nick. Som uz dlho vydata, mame 2 deti, teraz som na materskej. Neviem ci je to poporodnou depresiou, ale akosi neznasam stale viac svojho muza, zo vsetkeho je mi smutno, neviem, ako to s nami bude dalej. Mam pred 40-tkou, akosi vsetko prehodnocujem a stale viac mi rozchod prichadza ako najlepsie riesenie. Presli sme si kadecim, vzdy som sa to snazila ustat, podporovala ho. Byvam daleko od rodiny a nase vztahy uz nie su najlepsie. Ak vobec boli. Takze som vlastne sama. Citim sa vycerpana a uz do vztahu niesom ochotna tolko investovat. Povedala som si, ze uz nebudem.tolko ustupovat, mlcat, prisposobovat sa, a odvtedy sa stale hadame. Manzel je teraz bez prace, riesi kariernu krizu, ale to uz som s nim riesila s prestavkami cele tie roky. Uz som z toho unavena. Chce stale napredovat, riesi kto sa ako ma, a pritom sme problemy vzdy ustali a nemali sa najhorsie. Mam pocit, ze ked sa z niecoho tesim, hned sa ma snazi spacifikovat, aby som sa prilis netesila, lebo nic nie je iste. Nevie byt spontanny. Ubera mi energiu, v kuse ma uzemnuje tym svojim opatrnym pristupom. Mam pocit, ze sa dusim. Je to tak cele roky, ale az nedavno som si to uvedomila. Moje pocity, moje zaujmy nie su dost dolezite. Ked pozeram v telke nieco "nie dost intelektualne", hned pocujem komentar, -co za blbost zas davaju-. On sleduje napr. spravodajsku tv 2 hodiny a to je o.k. Neviem aky to ma pre nas prinos, ale TO je dolezite. Navonok je uzasny spolocnik a k cudzim je sarmantny ze az. Ja som potom ta nadurdena, nespolocenska... Nestykam sa s rodinou, moje kamosky su bud kravy, alebo k...y. Doma vie pomoct, ale bozechran, aby som ho kritizovala, alebo usmernovala... Ani necakam nejaku pomoc, mozno len pokecat, mozno pocut, ze chlapi su taki... ☹
@yogina987 Jájjjj dôverne poznám. V 40 tke začneš prehodnocovať, veci čo si tolerovala Ti začnú sakramensky vadiť, jáj, u nás doma taky tak.
Rozprávať sa veľa, veľa , veľa, keď nepočúva, kričať, nerobiť čo nechceš, nepočúvať čo nechceš, ak od neho niečo chceš dôrazne mu to povedať. A sex treba praktizovať, tak často ako sa len dá. Premôcť sa. Budeš sa cítiť milovanejšia, krajšia a manžel bude spokojnejší. Určite by som ho podporovala v práci, lebo peniaze potrebujete a keď bude v robote budeš mať pokoj. Len ho podporuj.
@yogina987.... Mám pre teba zlú.správu.....chlapi nie sú takí....nie všetci.Vdakabohu.
@timea7 myslim, ze on by s tym.problem nemal. Ja ano. Mam v sebe vela hnevu, a zaroven som nachylna si sypat popol na hlavu. Som rada, ze som sa ako tak dokazala pozriet na vec z nadhladu a konecne pripustit, ze nie som len ja stale ta zla. Psychologicku v poradni krasne oslepi a vykeca sa z toho tak, ze zas odidem ako ta hlupa, bezohladna, ktora nevidi, ako sa on len snazi, aby sme sa mali dobre a ja si nic nevazim. Ano, neviem, ako by som to sama utiahla. Keby som mala prachy, davno tu nie som. Hypoteka na krku, prazdny ucet. Ale neviem si predstavit, ze sa takto idem nicit kvoli detom a ked odrastu, budem uz prilis stara na novy zaciatok ☹ Teraz citim v nasom vztahu len strasne prazdno... ☹
@yogina987 tak choď za psychológom sama, nič tým nepokazíš. Rozvodom vo svojej súčasnej situácii nič nevyriešiš. Skús sa voči jeho rečiam obrniť,nacvič si niektoré vety na odrazenie hlúpych poznámok. Neviem, prečo sa nestýkaš s rodinou, ak ideš niekam s kamarátkou a on má hlúpu poznámku,iba podotkni, prepáč, ale ja som sa ťa nepýtala na tvoj názor na ňu, ja mám svoj. Koniec, Bodka. Ak pozeráš niečo, čo sa mu nepáči a má hlúpe reči, povedz mu, že ho nenútiš to pozerať, kľudne môže odísť do inej miestnosti, Ale chápe ťa, že je to nesmierne unavujúce. Ja by som to asi riešila len úsmevom a nereagovaním. Nedaj sa spacifikovať za žiadnu cenu, ak sa z niečoho tešíš, ja by som sa vybláznila ešte viac. Skús sa zamerať viac na seba, na deti, robte si vlastný program, alebo mu šupni deti a choď sa odreagovať - cvičenie, plávanie, bicykel, kaderníčka, kamoška to je jedno. Ako čítam, veľa s tebou ešte hádžu hormóny, to nebude kríza stredného veku. Bude lepšie časom, uvidíš, Deti podrastú, budete viac riešiť ich školu, koníčky...
Presne tak nezameriavať sa na jeho blbé reči. Najlepšie ignorovať, robiť si ďalej svoje. Príp snažiť sa vtipne odpovedať. Teraz máš také obdobie, že ťa všetko vytáča. Alebo sa povaď, vypustíš paru, aj to pomáha.
Súhlas. Sa s nimi nedá vydržať.
@timea7 presne tak som to aj zacala cele menit a vtedy vlastne znervoznel. Ked videl, ze idem niekde sama, bez neho, ze cvicim, ze sa nad niecim netrapim (navonok) ako predtym, akoby ho to vyplasilo. O tom ale laska nie je ☹ o to viac sa ma to dotyka, lebo ja som bola dost tolerantna, zuzila som svoje potreby a zaujmy tak, aby mohol zmenit svoju pracu, miesto posobiska... stahovali sme sa ako cirkusanti. Teraz mi je schopny vykricat, ze som ho NIKDY nepodporila... Som z toho uplne zlomena... Ale branit sa viem. Ja som na vonok drzka, nepristupna, silna. Hned mu vsetko uhram do autu... ale vo vnutri ma to strasne boli. Tak strasne by som chcela mat pri sebe spriaznenu dusu, o ktoru sa opriem bez strachu, ze ma podrazi. V tom mu uz vobec neverim. Citim,ze musim byt stale v strehu a nepolavit, aby som nestratila samu seba. A to je unavne.
@natalym ved prave, ja uz toho moc nechcem znasat. zas ho to preboli a bude mi o par rokov vykrikovat to iste .teraz som sa s nim isla v klude porozravat, zas na mna vyskocil. Ja uz na to nemam nervy. Rozpravame sa,zle, nerozpravame sa, zle, lebo na to kaslem.... 😖 Akoze to kedy boli chlapi tou oporou zenam? Lebo ja som si odplakala pocas tehu, odrodila som si, odkrutila poporodne stavy, dlho ho nahradzala aj pri vychove... A teraz sa dozijem takejto tyranie ☹
@yogina987 suhlasim s tym, ze ludia sa k tebe spravaju tak, ako im dovolis...ked to mam povedat takto svojho chlapa si si tzv. zle vychovala...bol zvynuty stale na full servis na podporu, na to ze ty davas do vztahu vsetko a on nemusi vlastne nic, lebo ty vsetko tahas....ak chces svoju situaciu riesit, najprv prestan ustupovat, maj svoju tvar a nazor...uvidis ako bude reagovat...ak ta nedokaze prijat, podla mna mozes s pokojnym svedomim odist, resp. budes vediet, ze vas vztah a zivot fungoval len preto, ze si sa o to usilovala ty....
@yogina987 tvoj chlap si dovolí toľko, koľko mu toleruješ, chápem, že si už z toho unavená, no vyriešiš rozvodom všetko? Budeš sama s dvomi malými deťmi, máš premyslené, ako by ste bývali, ako by si to zvládla finančne? Si na MD, máš vo výhľade prácu, kde by ťa zobrali s dvomi malými deťmi? Vie on o tvojich pocitoch? O tom, že zvažuješ niečo také, ako rozvod? Ja by som ešte volila poradňu, ak tam nebude chcieť ísť on, tak ty sama, poradia ti, ako k nemu pristupovať.