Krachuje mi manželstvo
Ahojte, mám pred 40tkou, 2 krásne zdravé deti a žijem v 14 ročnom manželstve, ktoré asi krachuje a ja neviem ako dalej. Boli sme párom, ktorý sa bral po 6 ročnej známosti. Z lásky... Chodenie bolo úžasné, no boli aj chvíle ťažké, kedy sme sa takmer rozišli, ale odolali sme a vzali sa. Potom sme prisli o babatko, bolest velka... Par rokov sa nedarilo, no nakoniec mame dve krásne poklady. Nemame idylicke manzelstvo, boli dni uzasne, no boli aj hadky, krik, plac. Po narodeni deti to trosku ochladlo, bolo to uz ine, no vzdy po kazdej burke vyslo slnko. Hadky zvacsa vznikali z totalnych kravin, ktore prerastli do "obludnych rozmerov" ... Sme baran a byk, takze povahy "ukazkove". S nastupom do skoly prisli problemy pri uceni s dcerkou, sme obaja pracovne vytazeni, nestihacky, malo casu... Ochladli sme, akosi to zovsednelo, no zrazu po jednej hadke nastal zlom a mam pocit, ze spejeme k rozvodu. Trva to uz dva mesiace. Manzel uplne zmenil postoj. Zacala som byt prenho vzduch. Vravi mi, ze uz ho nebavi sa hadat, chce mat pokoj, tak sa takto rozhodol a je mu takto dobre. Nebavi sa so mnou sam od seba. Len odpovie, ak sa spytam. Pusu mi neda, neobjime, odpise stroho, ani sa nepozdravi. Pride domov a je len otec, nie manzel. Rozhovor zacne len ak ide o deti alebo nieco, co treba riesit. K detom je zlaty, ukazkovy ocko, no ja akoby som neexistovala. Tolkokrat som snazila o rozhovor, ospravedlnila sa mu za vsetko, co som aj neurobila, len nech vidi, ze nechcem onho prist, prosila ho, aby sme otocili list a zacali odznova, no nie. Prisahala som mu, ze budem menej kricat po detoch, budem menej nervozna, nebudem ho drbat za somariny... Doposial sme si vzdy vsetko vyrozpravali a po par dnoch tichej domacnosti isli dalej. Zacina to mat dopad na deti. Nedavam to psychicky, aj ked by som tak velmi chcela. Placem casto... Vtieram sa mu, prosim ho... Je chladny, neopatuje mi objatie, nezdvihne ruky, len stoji... Idem s napatim z prace domov, ako to bude dnes. Chyba mi. Velmi. Asi som ho brala ako samozrejmost a zrazu je prec... Tvrdi, ze ina zena v tom nie je, rozviest sa nechce, len chce mat pokoj, nech mu ho dam. Nezvladam to. Velmi ma to boli. Bojim sa, co bude dalej, nechem onho prist, prist o rodinu, ublizit detom, no zaroven viem, ze trpim velmi. Je ako kamen, uz nema pre mna mily pohlad. Ale lubim ho. Prezili sme spolu 20 rokov a bez neho si to neviem predstavit. Čo mam robit??? Poradnu odmieta, povedal mi ze dramatizujem. Zvacsa rozpravam a placem ja, on je ticho a nepovie mi k mojmu vylevu nic... Nech sa snazim akokolvek neviem, co sa stalo, mam pocit, ze je to zly sen, z ktoreho sa neda zobudit...😢
Prestaň na neho tlačiť, dopraj mu priestor, prestaň plakať a dramatizovať. Nieje nič horšie pre chlapa ako ufňukaná ženská. Čím viac budeš vyvíjať na neho tlak tak sa ti bude vzďaľovať viac.
Spravila si niečo prečo tak na teba zmenil názor? Z ničoho nič to asi nieje..
@snehulienka876 Dopraj mu ten pokoj/cas, ktory od teba pyta a ty sa pocas toho spravaj tak, ak mu slubujes. Nenervuj sa, neries somariny. Snaz sa byt v klude, prenesie sa to aj na deti aj na atmosferu v dome. Sem tam navar jeho oblubene jedlo, pod zamienkou, ze deti potrebuju sa vyvetrat, absolvujte kratke prechadzky. Neprehanaj to s tym vtieranim. Mohlo by ho to este viac vzdialit. Naozaj, bud v klude, bez nervov. Uvidis, ako to zmeni atmosferu. Drzim palce, aby ste to ustali.
no nerada to píšem,určite to napadlo aj iné ženy tu v diskusii.Ktovie či už aj niekoho nemá ked si nechce ani vydebatovať a rozumne všetko vysvetliť.To je mi na tom divné.Ked volakedy sa dalo a teraz sa už nedá
@snehulienka876 Niektorí tu opisujú svoju situáciu, že krízu majú pol roka, rok bez sexu a pod. Po 20 rokoch sa vzťah troška zmení. Nechce sa hádať. Nikomu sa to nepáči, tak ber to chvíľu tak ako to je. Je to na nervy. Raz ho to prejde.
Nevtieraj sa mu!!! To ze o neho stojis si mu uz ukazala, tak ho nechaj teraz tak a HLAVNE sa mu nevnucuj. Lebo on si je tebou isty, ale ze totalne.
A ked sa mu vtietas a ponizujes (ano ponizujes sa) tak on este viac chladne a podla toho co pises, asi k tebe nic neciti.
Bud mila, ale NEPONIZUJ SA!!! Ignoruje ta? Ok tak sa vyfinti pekne a povedz milo ze ta volala kamoska, ze idete do kina, ahoj cau, bud usmiata, netlac, najdi si konicky a nebud na nom zavisla 🙏
Naozaj nikoho nema? Lebo takto sa spravaju ludia, ktori maju ineho a preto im ten ich uu nestoji ani za slovo.
Mňa zaujalo - sme baran a býk, ukážkové povahy.. hm.. Ja som baran, manžel býk. Nedám naňho dopustiť a nevymenila by som ho za nič. Zároveň som vychovaná býkom a s ockom (70) sa ľúbime a pomáhame doteraz.
Aj ste sa o tom rozprávali? čo ti povedal? sľúbila si, že sa zmeníš, budeš menej kričať - aj sa tak stalo? prečo si vlastne kričala a drbala ho za somariny? možno by som to chvíľu nechala tak, neriešila, nevypytovala sa, nevynucovala si nič. Venuj sa sebe, deťom, snaž sa nekričať, nekritizovať, nevyžaduj si jeho pozornosť, neprosíkaj s plačom. Skús mu dať pokoj a uvidíš po týždni, dvoch, či nastane nejaká zmena.
Mozno ta zle odhadnem, ale z toho, co pises, mam pocit, ze si manipulativna a naladova a teraz ked sa manzelnesprava ako si prajes, nezvladas to. Do manzelstva musia prispievat obaja a krik, hadky, vydieranie ani prosikanie vztahu nepomozu. Podla mna sa musis zmenit, byt trpezliva, tolerantna, budovat vztah laskavostou. Ak ti je manzel nakloneny, uvidi a oceni to casom. Necakaj rychle riesenia, chce to cas zistat si doveru.
@snehulienka876
Tresta ta tichou domacnostou. Je to nefer. To jeho predstava je ze do konca zivota uz budete takto zit ze ta bude ignorovat aby mal pokoj? To akoze mu vyhovuje? Neverim. Takto zit nikoho nebavi. Toto nie je riesenie vasho problemu. On nechce riesit vas problem. Je mi luto ale ja to vidim tak ze on chce vase manzelstvo ukoncit, len nema odvahu to iniciovat a tak nuti do toho kroku teba. On z toho vyjde ako pokojny spravny, rozvazny chlap ktoremu ty ako urevana, ukricana histerka nedas dychat.
Ako ste doteraz riesili tichu domacnost? Kto sa komu prvy ospravedlnil? Stavim sa ze to bol vacsinou ten baran.
@snehulienka876 Tak teraz sa venuj namiesto prosíkania u manžela deťom a práci. To je tak ponižujúce a histerickē. On je ukážkový otec a kde je ukážková mama? Musíš sa zmeniť! On ťa núti týmto svojím správaním k zmene a raz mu budeš za to vďačná. Prečo? Lebo ťa to zmení až natoľko, že bude z teba sebestačná žena! A dopraješ si seberovného dospelého jedinca k sebe. Naučíš sa fungovať bez neho.
Verim ti,ze ti je tazko..Musi byt narocne zit v tichej domacnosti..Ja by som sa odrazila od toho,ze rozvadzat sa nechce a je dobrym otcom.Skus ako ti baby radia,trochu polavit v tom vtierani.Ale zaroven musis ukazat ze si tu stale pre neho,jemnou a nevtieravou pochvalou,ked urobi nieco dobre,oblubenym jedlom,peknym slovom..Dopraj mu ten priestor ktory potrebuje a netlac na pilu.Zatial sa zameraj na seba,ked pises ze sa ti stava ze kricis a vycitas hluposti,vedome s tym skonci,bud milsia k detom,k sebe,k nemu.Mozno nemusite ist na terapiu spolu,chod len sama,urcite ti poradia co robit,pripadne aspon ako spracovat tu tichu domacnost a nezblaznit sa z toho..Ako matka mas dolezitu a narocnu ulohu stmelovat rodinu,vytvarat to teplo domova,krikom,placom,vycitkami sa to ale neda urobit.Skus sa castejsie usmievat,bude to dobre,uvidis,zvladli ste 20 rokov spolu,zvladnete aj dalsie..
Si na ňom závislá, začni žiť svoj život a urob si ho šťastným po svojom. Neobviňuj ho z toho celého, pretože na vine ste obaja. On je už viditeľne nastavený inak, možno aj citovo, skús to aj ty. A hlavne ho nepros o city, neponižuj sa a vyber sa iným smerom, ktorý ťa urobí šťastnou. Držím palce!
Chod na psychoterapiu.
Inak si znicis celu rodinu. Má tá plne zuby. Cen si aspoň to že je dobrý otec a neurobil to najjednoduchšie a nezutekal. Samozrejme že to má dopad aj na deti
Nevyhovaraj sa na nejaké znamenia a iné blbosti. Ak vrieskas tak si jednofucho uvrieskana harpia a nemá to nič spoločne s nejakym znamením
@snehulienka876
1. Vzchop sa, nevnucuj sa, nevtieraj, neplac.
2. Zamysli sa ci fakt nebuzerujes aj za somariny a jednoducho pohar pretiekol.
3. On chce mat klud? OK ale starostlivost o deti, domacnost atd. budete mat rozdelenu, ziadne take ze ty priletis domov upachtena z prace a zacne ti dalsi kolotoc vecera, domace prace a este aj ucenie s dcerou. Ak ty sa ucis s nou tak on vari veceru, ak ty zehlis tak on umyva riad/nalozi umyvacku, uprace kuchynu. A mozno zmizne dovod na hadky. A budete mat klud obaja. Lebo ze chce mat klud je jedna vec ale ze musi fungovat domacnost je druha.
4. Do poradne chod sama, niekedy pomoze vyrozpravat sa a vypocut si aj iny pohlad na vec.
No a potom uvidite ci sa to zlepsi alebo nie aj vo vztahu.
vieš čo, u nás to bolo opačne. Mňa to už prestalo ,,baviť,,. Jednoducho sa v človeku neičo zmení , zlomí a už to nie je tak ako pred tým a ani si neviem predstaviť že by bolo. Jednoducho pohár pretečie a koniec. A čím viac sa vtieral, tým to bolo horšie, lebo mi to prípomínalo dôvody, prečo prišiel koniec. Jednoducho neverím, že sa zrazu zmení a všetko bude iné. A hlavne už vo mne nebude, takže nemá zmysel si niečo nahovárať a silou mocou držať
potrebuje klud ,vychladnut potriedit myslienky a ty mu to nedavas ..xy x ti to povedal a ty ho zas nepocuvas..naco sa ma s tebou rozpravat ked ho nevies nechat chvilu tak? bud ako on .. bud chvilu ticho a popremyslaj nad vsetkym.. nebud nervna uvrieskana urevana.. bud normalna ako kedysi ... zisla by sa vam kazdemu dovolenka o samote aby ste prisli na to,ci si vobec chybate ..
Upokoj sa. Vsetko, co musis vediet spravit, je upokojit sa.
Naslubovala si hory doly, ze sa v tazkej chvili ovladnes a budes konat inak a nekonas.
Cize teraz nadych, vydych a pokoj. Vsetko sa udeje k tvojej spokojnosti, na konci nebudes menej nestastna ako pred vasou hadkou, ba mozno budes stastnejsia.
Ak sa upokojit nevies, tak si dovol byt nepokojna, ale nikam sa neponahlaj. Poplac si, polutuj sa. 20 rokov si ho musela ohybat, lebo nikdy nebol, akeho si chcela. Vynalozila si vela energie na to a teraz ti ta energia chyba k pokoju. Nepracovala si na sebe, ale na nom. Teraz venuj energiu sebe, jeho si nevsimaj.
Uz to dalej neslo. Uz sa to zlomilo. Ak by ste takto pokracovali dalej, nefungovalo by to.
Vsetko, co teraz prezivas, preboli. Tazke to vnimaj, nezastavuj to, ono ta to vychovava.
Ja by som povedala, daj mu už pokoj. A nejakú psychoterapiu, nauč sa sebakontrole. Kričať stále na deti? Možno výnimočne by sa to dalo prekusnut, ale ak je to tvoj štandard…
@snehulienka876 pises, ze boli hadky uz davno, aj pre blbosti, na cloveka sa to potom nabali a prestane mat zaujem, ospravedlnila si sa a vyjadrila co citis, skus to teraz neriesit a uvidis co bude dalej.
@snehulienka876 tvoje reakcie na manzelov pristup su uplne normalne instiktivne, ale ak chces vas vztah skusit zachranit, musis paradoxne urobit uplne naopak.
Nesmies v nom krmit pocit, ze ti robi neviemaku obrovsku laskavost, ked s tebou zostava.
On sa na to, co ti urobil, uz nejaky cas vnutorne pripravoval a nasledne ocakaval tvoje reakcie, takze jasne, ze je nad vecou a v pohode. Ty si naopak v panike.
Potrebujes spravit to, co ti radia niektore ostatne dievcata, skus nateraz akceptovat, ze situacia zostane aka je (co je samozrejme nezmysel, pretoze obaja mate nejake emocionalne potreby) a v klude sa zariad podla toho.
Na manzela nijak netlac, respektuj, ze city od teba nepotrebuje, neplytvaj na neho energiou, viem, ze je to tazke, ale on sa tiez potrebuje zacat na teba divat inak.
Rozdelte si povinnosti doma tak, aby si aj ty mala cas na aktivny oddych, venuj sa detom, sebe, rob, co ta bavi, vypadni von, ak ta pobyt s nim doma dusi.
Niekedy v minulosti tu ktosi daval super clanok zhruba o tom, ze najlepsi sposob, ako zabranit rozchodu je suhlasit s nim - rozchadzajuceho suhlas partnera tak prekvapi a zaskoci, ze zacne rozmyslat, ci rozchod naozaj chce. Ak niekto viete, o com pisem, prosim hodte to sem, ja to uz neviem najst.
@liusa82 pises: To je mi na tom divné.Ked volakedy sa dalo a teraz sa už nedá.
Ty osobne by si koľko toho tolerovala? Každému raz prasknú nervy a každý má raz ten svoj pohár naplnený po okraj. Ja by som tiež nevedela existovať roky v domácnosti, kde sa za všetko kričí, sú hádky, nervozita. Tak sa proste nedá existovať v takej domácnosti, tam sa neskôr nedá už ani prejaviť láska a pohladenie, takýto vzťah by mi išiel totálne na nervy a je jedno, či on niekoho má, alebo nemá. Toto sa nedá tolerovať donekonečna.
@snehulienka876 ak budete žiť vedľa seba už len ako rodičia, určite nech sa pán manžel podieľa na domácnosti a hlavne mu nerob hysterické výstupy, ani nevyplakávaj pred ním, chlapi to neznášajú. Mna osobne by to tiež iritovalo.
aj ked sa ti to mozno nebude pacit, prestan tlacit, prestan mu to pripominat, ospravedlnovat sa a nechaj to tak. mozno ma proste toho vsetkeho dost a nevie ti tie neznosti cez to vsetko prejavovat
Podľa úvodného príspevku sa ani nečudujem,že mu došli nervy
Myslím, že je dôležité, že jeden z vás (momentálne Ty) má stále chuť pracovať na vašom vzťahu. Ono to tak býva, že raz má väčšiu silu jeden, raz druhý. Neviem, či poznáš film Fireproof a ním motivovanú knihu Dar lásky https://www.martinus.sk/?uItem=75241&page=2 . Má to síce kresťanský podtón no myslím, že určite veľmi veľmi dobré aj pre tých, ktorý kresťanské náznaky budú vo filme či knihe prehliadať
@zltamyska áno veľmi dobrý film.
Trestá (netvrdím že ma právo trestať) ťa za veci, za ktoré si sa mu ospravedlnila alebo za niečo iné. Postupne sa odpája alebo sa už odpojil.
Bez toho aby ste sa o tom rozprávali, sa nedozvieš prečo to robí a ako z toho von. S terapeutom mate oveľa väčšiu šancu než sami dvaja.
Netlač ho k terapeutovi, nechaj jeho nech navrhne riešenia. Pýtaj sa ho či chce takýmto spôsobom prežiť zvyšok svojho života a či chce byť takýmto vzťahom príkladom svojim deťom.
Podľa mňa je dobré, že si to vieš takto rozobrať, zhodnotiť svoje správanie, tvoj príspevok je dosť sebakritický. Ty vieš, že manžela ľúbiš, chceš s ním zostať. Pozri sa na to pohľadom tvojho muža. Je si tebou úplne istý, on ťa ignoruje, ty sa ho snažíš objímať a ubezpečuješ ho, že oňho nechceš prísť. Zrejme ho práve svojím lipnutím na ňom odpudzuješ. Sama píšeš, že čím viac tlačíš, tým je apatickejší (čo je logické, aj keď tichá domácnosť a ignorácia partnera je forma psychického týrania). Akceptuj jeho rozhodnutie. Dopraj mu to, čo chce. Namiesto nervozity pred príchodom domov si predstav, že tam nie je. Veď správaním k tebe ani nie je. Pristúp na jeho hru. Komunikuj s ním tiež len o deťoch, stručne mu oznamuj organizačné veci. Zameraj sa na seba, dopraj si čas mimo domácnosti. Sústreď sa na svoj vzťah k deťom. A uvidíš, či naozaj chce takto žiť.
@snehulienka876
este jedna vec: ak mas byt schopna s pokojom prezit aktualnu tichu domacnost, potrebujes docasne zvysit emocnu podporu v tvojich socialnych okruhoch, inak ta ta emocna deprivacia polozi. Pridaj si viac casu s rodicmi, kamaratmi, kolegami, s ludmi, s ktorymi sa vies zasmiat a zabavit. Hlavne sa nezozieraj v samote.
k tomu otočeniu listu - autorka - niekedy už ani to nejde. môj muž tiež chcel spraviť hrubú čiaru, ale roky s a nič nedialo a už keď u mňa pretiekol pohár, tak zrazu chcel. Lenže pre mňa je už neskoro. Už to nejde. Človek niekedy dlho čaká, až to vzdá a keď to príde, človek je už niekde inde a keď to roky nešlo, jednoducho neverí, že sa niečo zmení.
Dobre by bolo vypočuť si aj jeho verziu ... pokiaľ si stále nervózna, kričíš, ani sa mu nedivím ... tiež si myslím, že to kus prežívaš ... moc na neho tlačíš ... proste jemu daj čas a Ty sa skús ukľudniť ... celý ten kolotoč okolo práce, detí, domácnosti nie je ľahký ... netreba to dramatizovať, je to obdobie, prejde ...