Kontakt s biologickým otcom

grejci1
20. júl 2013

Ahojte babulky, mám na srdci taký strašný pocit... s mojim biologickým otcom som nikdy nebola v kontakte. Vlastne len raz, keď sa snažil vykrútiť z výživného.. ALE... Vydala som sa, máme krásnu dcérku... nenávidím ho, ale chcem aby vedel aký krásny život mám aj bez neho... ako sa mám zbaviť tej "túžby" šplechnúť mu to do ksichtu? :(

mia885
20. júl 2013

Skus na to nemysliet, nechaj to tak.... Ono to prejde asi casom. Uvidis no. Drzim palce

grejci1
autor
20. júl 2013

@mia885 keď normálne mám v sebe tú nenávisť, že by som mu to na plnú hubu vykričala, ako mi je úžasne, ako mi nikdy nechýbal a aký krásny život mám bez neho

adeala
20. júl 2013

@grejci1 buď s tým môžeš bojovať, snažiť sa to prekonať a uberať si tak z času na krajšie myšlienky.. alebo sa na to môžeš vykašľať a spraviť presne to čo chceš 🙂

acrobaleno
20. júl 2013

Nijako mu to nešpliechaj do ksichtu, ak on nemá záujem, ty sa neozývaj.

cecil36
20. júl 2013

asi ti velmi chyba a chabal, ze? ta nenavist je z toho, ze ti chybal, zer nebol tam ked si ho potrebovala mat pri sebe, inak by si ho nijako neriesila. Ak mu vykricis ako sa mas teraz dobre aj bez neho, mozno mu to bude aj jedno. A ver, ze tebe sa nijako neulavi. Treba na tom popracovat sama v sebe, pripadne vyhladat psychoterapeuta. A on nech si vztah k tebe a vo svojom svedomi riesi ako on chce.

jajka71
20. júl 2013

ahoj, mozno by stacilo napisat list, ak vies, kde sa pohybuje....ale neviem aku to bude mat cenu pre neho, skus vyhladat psychologa, on ti pomoze, niektore moje klientky pisu takymto rodicom listy, ktore nikdy neposlu, ale ulavi sa im.....niekedy sa stava, ze sa taky rodic ozve, az ked potrebuje financovat domov dochodcov alebo ked na stare kolena prikvaci svedomie alebo strach pozostalych z toho, ze "stratene" dieta bude mat narok na pozostalost...alebo radost z toho, ze splati dlhy....

drzim palce, v prvom rade si uvedom, ze to, ako to citis sa nemusi stotoznovat s tym, ako to vidi on, a hlavne, co vyriesis s tym, ze mu to vykricis? je vysoka pravdepodobnost, ze ho to nezajima.....alebo zaujima a k neplateniu vyzivneho bol dotlaceny novou partnerkou....pokus sa to vyjasnit sama v sebe....co docielis tym, ze ho najdes, nie je vacsia pravdepodobnost, ze ti to viac ublizi ako pomoze?

puklica13
20. júl 2013

ahoj, podla mna ak mas v sebe tolko nenavisti voci otcovi, tak nemozes byt stastna, nenavist nici telo aj dusu. zbavit sa toho, odpustit mu, je jedina cesta ako najst klud. tym ze by si mu vsetko vykricala by sa ti mozno ulavilo na chvilu, ale aj tak by ta to kvarilo dalej.

sue
20. júl 2013

Napis mu list,ale neodosli ho a nemysli na to. Nenavist ti znici zivot.

sissy27
20. júl 2013

@grejci1 podľa veku dieťaťa, ktoré máš v pase, tipujem, že je to všetko ešte veľmi čerstvé 🙂 zapamätaj si - nenávisť je aspoň nejaký cit, ty sa potrebuješ dopracovať k ľahostajnosti 😉 ver mi, že keby si mu niečo také vykričala do toho ksichtu, tak on sa ti len zasmeje naspäť a povie ti, že asi zas až taký úžasný nový život nemáš, keď stále myslíš naňho... a hlavne, nechcem maľovať čerta na stenu, možno teraz si skutočne šťastná a spokojná, ale takéto veci môže človek hodnotiť kruto povedané až na smrtelnej posteli, lebo nikdy nevieš čo sa stane... a vieš ako to býva, kto sa smeje naposledy...
ja ti prajem, aby si bola natoľko šťastná, že nenávisť nebude mať v tvojich myšlienkach miesto, že si naozaj a úprimne budeš užívať to krásne čo máš a nebudeš sa zaťažovať tým, čo bolo, to aj tak nezmeníš... 😉

grejci1
autor
20. júl 2013

@sissy27 ale ja hovorím o mojom bio otcovi, nie o Sofinkinom... či ako to bolo myslené?

grejci1
autor
20. júl 2013

@cecil36 ja mám toho najúžasnejšieho fotríka na svete. Pre mňa nie je otec ten čo splodí, ale ten čo vychová... nenávidím ho nie kvôli sebe, ale kvôli mame. Ako jej to mohol robiť. Podvádzať ju a všetko ostatné... Keď teraz vidím, čo znamená byť rodina, tak je mi do plaču aké to musela mať maminka ťažké, pokým sa druhý krát vydala

grejci1
autor
20. júl 2013

@puklica13 nikdy mu neodpustím. Nikdy ho ani neoplujem, lebo by to bola škoda telesných tekutín. Keď mi bude zdochýnať pred dverami, a bude na tom tak ako moja mama, sama ako prst a nemal jej kto pomôcť, tak do neho kopnem ako do prašivého psa a zabuchnem dvere. Nenávidím ho tak strašne ako sa len dá a ešte viac. Ako mohol moju mamu dolámanú v 8. mesiaci so mnou opustiť a povedať jej, že keď sa po tom všetkom narodím zdravá, sa má k nemu vrátiť? Ako toto môže jeden vysokoškolsky vzdelaný človek povedať? Tak strašne by som chcela aby vedel, že mi v živote ani na sekundu nechýbal a že som mala toho najlepšieho otca na svete, ktorý si vážil slovo rodina a bolo pre neho posvätné...

maminuska
20. júl 2013

@grejci1 má tvoj otec ešte aj iné deti ? O tie sa staral ? Alebo sa staral o deti svojej novej partnerky ?

grejci1
autor
20. júl 2013

@maminuska no rozviedli sa s mamou, keď som ešte neboola na svete a o necelého pol roka sa mu narodila dcéra s druhou... treba k tomu komentár? Myslím, že nie... má dve dcéry, ktoré každý boží deň vozí do školy a zo školy autom aby sa naaaaaaaaaaaaahodou nemuseli terigať autobusom

petraxy6
20. júl 2013

@grejci1 je mi ľúto, že sa trápiš. Dávaj si ale pozor, lebo si zablokuješ šťastie. Akokoľvek ti toto príde smiešne, ver tomu, že raz sa to môže stať. Skús otcovi odpustiť (aj kvôli mamine). Ak hovoríš, že mamina má muža, tak je šťastná. Ona tvojmu bio možno už odpustila. Teraz je rad na tebe. Napíš mu list, čo všetko by si mu chcela povedať a potom ho spáľ. Tieto tvoje pocity nie sú o šťastí, ale ako @cecil36 píše je to o nenávisti. Kľudne sa vyplač, vysťažuj, ale určite už nerieš - ani len v myšlienkach, lebo sa ti to vráti a nebudeš šťastná a nemusíš mať ani komplet rodinu 😖

grejci1
autor
20. júl 2013

@petraxy6 ja neviem... ja to mám odmalička v sebe... dlho som sa nevedela vžiť do úlohy matky... stále mám v sebe, že sa to kedykoľvek môže zopakovať mne... že aj môj manžel si nájde náhradu a odvrhne nás... či sú neni všetci chlapi rovnakí a tak... proste stále bude vo mne nejaká obava... od malička mi mama hovorila aký to bol hajzel, ani raz si po mňa neprišiel a to si ma mal brať každú sobotu... je to strašný pocit vedieť, že niekomu na mne tak strašne nezáleží a má ma tak strašne v paži

petraxy6
20. júl 2013

@grejci1 mojko, tak to nerob. Ak si to takto myslíš, tak sa to aj stane - tvojimi myšlienkami. Ak ti môžem odporučiť, kúp si knihu Radikálne odpustenie a uvidíš, ako ti bude ľahšie a čomu sa máš vyhnúť, aby si bola šťastná 🙂 A to ti odporúčam kúpiť čo najskôr, lebo máš veľmi boľavé srdiečko ☹

maminuska
20. júl 2013

@grejci1 toto si myslím že je základ problému , že o teba ani nezakopol a o svoje dalšie dve dcéry sa stará až moc .
Podľa mňa tvoje pocity su uplne normálne ako pocity krivdy , zadupania, nezáujmu .
A teraz si predstav ako musela trpieť tvoja mama, ja som v podobnom postavení . Vidím že ex sa stará o svoju nevlastnu dcéru , vozí ju k lekárovi , behá s nou po školách , ale o svoje dve deti už 4 roky nezakopne. Dnes má moja dcéra 18 rokov a ani jej nezavolal, neposlal pozdrav a o darčeku môže len tak snívať.
Aj pre matku je to veľmi ťažké , ja zrejme nikdy svojmu ex neodpustím , tak daleko nie som a ani nebudem , ale pri spomienke na neho sa mi " už neotvára nožík v kapse " , v podstate už nepociťujem nič.

sissy27
20. júl 2013

@grejci1 jéééj prepáč, som zle prečítala a myslela som, že píšeš o otcovi malej 😅 idem si asi po okuliare 😅 😅
čo sa týka tvojho biologického otca, nerieš, on si ani nezaslúži tvoju zlosť... lebo to čo som napísala, že nenávisť je aspoň nejaký cit na rozdiel od ľahostajnosti, platí aj v tomto prípade... môžeš to hodiť na papier a neodoslať, dáš priechod svojim emóciám, dostaneš to zo seba von... a ver tomu, že tvoja ignorácia ho bude bolieť viac ako čokoľvek iné 😉

grejci1
autor
20. júl 2013

@petraxy6 asi si ju objednám

grejci1
autor
20. júl 2013

@maminuska možno sa aj ja dostanem do toho štádia, ale pokaždé keď vidím Slovnaft pumpu tak mám chuť hodiť do beznínovej pištole zápalku, nakoľko je on majiteľ 2 slovnaft púmp

petraxy6
20. júl 2013

@grejci1 fakt, odporúčam ti ju a hlavne nemysli na to, že ťa tvoj muž opustí. Tieto myšlienky okamžite daj von z hlavy!!!! Lebo ti nacapem na zadok 😀 Budeš tam robiť potom cvičenia, vykričíš sa do vankúša, máš tam pracovný list, kde všetko budeš vypisovať až dovtedy, kým nebudeš OK 🙂 Kiež by som tú knihu mala skôr, mohla som žiť ináč, ale človek mieni pán Boh mení 🙂

monyccka
20. júl 2013

@grejci1 pises ze o dalsie dcery sa stara a ze od decka mas voci nemu nenavist, pretoze o teba sa nezaujimal. Skusila by som zapracovat v sebe na skutocnom probleme a nikomu nic nespliechat. Ako to bolo medzi tvojimi rodicmi vedia len a len oni dvaja. Casto je to o dost ine, ako to poznaju deti. Hlavne je sustredit pozornost na odlisenie svojho zivota, od zivota svojej mamy. Si jej dcera, niekopia, preto sa tvoj zivot moze a s velkou pravdepodobnostou aj bude uberat inym smerom, inou cestou.

maminuska
20. júl 2013

@grejci1 no tak ked ideš okolo , stiahni okienko vystrč stredný prst na ruke a štavnato zanadávaj 😀 .
Možno to nebude práve " ladyovské " ale sa ti hlavne ulaví .

grejci1
autor
20. júl 2013

@maminuska jaaaaaaj teraz si ma rozosmiala 🙂

grejci1
autor
20. júl 2013

@petraxy6 mno... ide o to, že s manželom sme mali už dosť vážne problémy a vedela som, že ked mu neodpustím, tak skončím rovnako ako moja mama... proste úplne sa vidím v tom, čo prežívala ona... keby som nebola mala na teste kolajničky, tak my dvaja sme už spolu neni... mama bola asi silnejšia ako a poslala ho do riti, ja som teraz šťastná že som to neurobila, lebo je to pre sofinku ten najlepší ocko na svete, ale tiež stále čakám, kedy sa to bude opakovať

petraxy6
20. júl 2013

@grejci1 môže sa to opakovať ako si určíš ty. Koľko trval váš vzťah do vtedy keď si ho skoro poslala do péčka? Dávaj si na to pozor. Budeš mať opakujúce sa vzorce. Ale ty držíš a drž svoje šťastie pevne v rukách. Tiež si myslím, že by si nemala riešiť maminu a jej vzťah s ním. Ublížil jej, je to smutné. Nebolo ale správne, že na neho pred tebou nadávala. Ja viem, sú chvíle keď sa to proste nedá. Ale ty za to nemôžeš. Teraz si myslím, že ty sa cítiš vinná za to, že maminu opustil. Ale to vôbec tak nie je.

grejci1
autor
20. júl 2013

@petraxy6 5 rokov sme boli spolu a pomiešala sa do toho priateľka môjho naj kamaráta... prisahal, že sa to už nikdy nestane, ale keď som sa ho pýtala prečo to urobil, tak mi povedal, že mal príležitosť a to bolo horšie ako keby mi povedal, že smrdím, alebo že som tučná alebo neviem čo... pretože ak to bolo "len tak" že mal príležitosť, tak tých môže mať ešte milion... ale odpustila som - no nezabudla... stále mám nutkanie lustrovať mu telefon, donútila som ho zrušiť konto na FB a tak... povedala som mu, že ak mu prídem ešte na niečo, čo by len náznak, tak malú vživote viac neuvidí... snáď to bude zasa také ako niekedy ale vieš... tú spomienku mám stále v sebe a nikdy na to nezabudnem

maminuska
20. júl 2013

@petraxy6 troška s tebou nesúhlasím , vztah otec a matka je jedna vec , na to nemá dosah ale na vztah otec dcéra, no na to dosah mal jej otec, a myslím že otec bol v tej chvíli dospelý a tak sa mal aj chovať, teda o svoje dieta sa starať či sa s jej matkou rozišiel alebo nie.

petraxy6
20. júl 2013

@maminuska a poznáš príčinu prečo nechodil za ňou? Možno by bol veľmi rád keby teraz @grejci1 za ním prišla a povedala mu že mu odpustila. Možno aj on by prišiel za ňou, len má strach, čo ona urobí. 😒 Nikdy nevieme, ale ja osobne viem, že nenávisť netreba chovať v sebe, lebo ubližujeme len sebe, nikomu inému ☹