Koniec kamarátstva
Chcem sa vyrozprávat..S kamarátkou sa poznáme už 20 rokov.Sme boli ako spriaznené duše,mali sme rovnaké názory aj záujmy.No rokmi sa zmenila.Obe máme po 2 deti,bývame v jednom meste.Berem že rokmi každý človek sa zmení,no až tak úplne ako ona sa zmenila.Maju sa dobre a rada sa tým aj chváli.Pre ňu peniaze nie sú problém,môže si barsco dovoliť,no ostala ako povedať povrchná,pozerá na druhého z výšky ako keby ona bola viac.Ja mám usporiadaný život,nesťažujem sa.Myslim pozitívne,teším sa z maličkostí.Teraz sme ako dve úplne odlišné povahy.Ona sa rada chváli,alebo sa sťažuje na všetko.Nelubi sa jej keď musí niekam ísť niečo vybaviť.Ostala taká domased.Nepracuje,môže si to dovoliť.Ja ju vypočujem,keď viem poradím pomôžem.No už vidím že to kamarátstvo není ono.Ostala negatívna,keď sme v kontakte,na všetky témy reaguje,že jej je všetko jedno,že ju nič nezaujíma pokiaľ sa to netýka aj jej.Ked ju volám von si sadnúť niekam alebo na návštevu,jej sa nechce ona si chce oddýchnuť a mať pokoj od každého.Niekedy sa aj urazí ako malé dieťa.Velakrat rozmýšľam čo s ňou ako jej pomôcť aby žila normálne ako predtým,takto každého od seba odoženie.Ci toto je už koniec kamarátstva?Som myslela že budeme kamarátky už nastálo a som z toho smutná ako sa to vyvinulo.
to znie akoby mala nejaky problem psychicky, ktory nevie spracovat alebo depresie... mozno nie je v jej zivote vsetko uplne OK, aj ked to pred Tebou neprizna
Ak sa raz takto náhodou zmením a začnem na niekoho pozerať zhora, či budem stále len frflať a nevypočujem priateľov, tak dúfam, že najlepšia kamarátka, s ktorou sa poznáme roky mi namiesto nákladu na internete, úprimne a otvorene povie, že sa chovám inak a zvláštne, zverí sa mi, že jej je to ľúto a trošku ma "prefacká"..alebo teda aspoň načne tú tému a vypočuje si aj môj pohľad... Takže ja by som spravila tiež tak, aj na toto niekedy tých priateľov treba, nie len aby pritakávali..
@lindous Ja som jej aj povedala do očí že sa zmenila a pýtala sa že čo sa stalo.No urazila sa že ona sa nezmenila a nech nevypitujem blbosti.To není že nakladam na ňu,ja sa pýtam o radu ako zachrániť kamarátstvo.Mam ju až moc rada.
@viky173 Má jeden problém že nevie odpustiť rodičom že sa rozviedli pred x rokmi.A toto stále vyťahuje,sa sťažuje na nich.Ja ju vypočujem podržim keď treba.No ja mám iný názor na vec.Pokial si dvaja nerozumejú,tak jediné riešenie je rozvod.Jej mama mala milencov pokiaľ otec pracoval v zahraničí.Rozviedli sa a ona im to nevie odpustiť.
Ono máme len jeden pohľad na situáciu a ako sa vraví, vždy je pravda niekde uprostred, možno sa zmenilo aj tvoje vnímanie života a sveta a teda ju vidíš akosi inak... Ale ak ona problém nevidí a nechce sa o tom baviť, tak to môžeš asi len buď prijať a akceptovať, že takáto teraz je alebo znížiť intenzitu kontaktu, či ho prerušiť... Viem, že to asi nie je to, čo si chcela počuť a mrzí ma to, ale nemyslím, že jej vieš "pomôcť, by žila ako pred tým", keď ona o žiadnu pomoc nestojí..
Ona ma prosblemy so sebou, jedina pomoc je, ze si to uvedomi. Taketo usomrane protivy su zeny domasediace, kt. nic nezaujima a nie som psycholog alebo tak, ale to uz podla mna hranici trochu s nejakou depresiou. Nemaju radost zo zivota, nemaju napln ziadnu :D tiez sa musim priznat ma toto chyta, nemam chut nikam chodit, nic roit, nic riesit.. a musim sa vyslovene dokopat aby som nieco zacala, vybavila a hlavne ked vidim, zeje zle sa dokopala a isla proste medzi ludi :D Ona si mozno aj uvedomuje ze nieco je s nou inak, berie to ale normalne... a je na to precitlivela, preto sa urazi.. nechaj tak, nech si to vysporiada sama 🙂
Píšeš, že reagovala, že nemáš vypisovať blbosti. Tak v prvom rade, nepíš jej to. Takéto veci sa neriešia cez správy. Povedz jej to narovinu. A nehovor jej, že sa zmenila. Povedz jej konkrétne situácie, ktoré sú divné. Hoci si ich aj vypíš na papier. Môže si ten papier aj zobrať potom domov a premýšľať nad tým. Cez konkrétne prípady, viaceré prípady, jej ukáž, ako sa zmenila. Povedz jej, že jej to hovoríš ako priateľka, ktorá jej pomôže, ak tú pomoc chce. A povedz jej, že v opačnom prípade skôr či neskôr kamarátstvo skončí, pretože nemôžeš mať v živote toxicitu. Takto jej pomôžeš. Ak odmietne, tak jej ale pomôcť nemôžeš nijak. To, či niekomu pomôžeš nezáleží na tebe, ale na tom človeku, ktorý tú pomoc musí chcieť prijať. Ty zase musíš prijať, že niektoré veci nemôžu byť ako chceme a musíme sa niektorých vecí v živote aj vzdať, pustiť ich, aby nás negatívne neovplyvňovali.
@melanta Bolo tam vypitovat,pýtala som sa jej na to osobne sme sa o tom rozprávali.
@simca06022011 Presne ako píšeš nemá radosť zo života ani žiadnu náplň.
Čo ste si mali odovzdať a povedať ste si už povedali, odovzdali. Trápi ťa to, lebo je v tejto etape života "úplne inde" ako ty. Už z tvojho života vystúpila, len si si to nevšimla. Človeku chceš radiť aby sa zmenil? Vieš dobre, že keď je niekto smädný sám príde s prázdnym pohárom ku tebe. Ona pomoc nechce. A ak sa budeš obklopovať ľuďmi s negatívnym a pasívnym postojom k životu, stiahne ťa to tam tiež. Tak pozor na to.
No, život sa mení, priority tiež, známosti aj kamarátstva 😉