Komplikovaná matka
Ahojte, chcem tu opisat moju mamu a nas vztah. Mama je povahovo zvlastna osoba. Extrovert, cholerik, znamenie baran. Povedala by som, ze aj dost konfliktny typ. Kamkolvek s nou idem, mam z toho obavy, co kde zasa povie, urobi. Vzdy sa nieco najde a ja sa potom hanbim. Napriklad v restauracii, vo vlaku, vsade jej nieco vadi a ked aj nahodou nie, najde sa ina vec alebo situacia, ktora mi je neprijemna. Ja som totizto introvert, co sa ani postazovat nevie. S kazdym vychadzam dobre. Mama nema ani poriadnu kamaratku, od kedy si pamatam, vzdy si nejaku nasla a po case sa s nou prestala stretavat, lebo jej na nej nieco zacalo vadit. Okrem toho strasne presadzuje svoj nazor a dokaze sa aj pohadat s clovekom, ktory ma iny. Vcera sme sa boli prejst a stretli sme manzelovu sesternicu, tak sme sa troska dali do reci a mama hned volako zvrtla debatu na politiku (chvalabohu, ze sesternica ma rovnaky nazor na vladu, ako mama, lebo uz by bolo zle), ale proste jej akokeby chybal takt, taketo veci hned rozoberat s cudzim clovekom. Okrem toho jej hned zacala tykat, dobre, muzova sesternica vyzera mladucko, ma 29 rokov, ale tak prislo mi to divne.
Aj preto s nou nechodim von moc casto. A ked k nej pridem na navstevu, najprv sa polhodinu stazuje, co ju boli, co zas vsetko musela robit, proste depresia hned. Je uz na dochodku, tak ma kopec volneho casu, ale stale sa stazuje.
A este co mi na nej vadi je, ze jej strasne zalezi na tom, co si druhi pomyslia. Ked stretneme niekoho znameho, uplna herecka sa z nej stane. Strasne chce prezentovat, aka sme skvela rodina a tak.
A minule som zakyvala susede, s ktorou sa nebavi a este ma za to zdrbala, ze co jej kyvam. Ach. No je toho vela.
Velakrat som jej povedala, ze co mi vadi, co robi, ale len mavne nad tym rukou.
Niekedy zavidim kamaratkam ich vztahy s mamou, kamaratske, pekne, my toto nemame a neviem, cia je to vina. Sme rozdielne povahy, to ano, ale co myslite, mam este zachranovat nas vztah, ci uz sa na to vykaslat a prijat to take, ake to je?
Ked je mama na dôchodku,tak ty máš kolko rokov? asi dosť na to,aby si si žila svoj vlastný život a občasné pobyty u mamy zvládneš,aj ked si introvert.mama iná nebude,ty tiež inú mamu mať nebudeš,tak len trochu tolerancie a pôjde to.ver mi,že ešte príde čas,ked by si rada šla s mamou na prechádzku a už to nebude možné...s akoukolvek mamou,len aby ešte dáka bola....
Nechaj mamu tak, už si jej povedala, čo sa ti nepáči. Veď ťa netyranizuje, nebije. Nemôže byť každý rovnaká povaha, ako by ten svet vyzeral 🙂
Precitaj si nieco o narcistickej poruche osobnosti...tvoja mama je isto trocha "liznuta"
fuha, tak toto ma celkom zaskocilo. akoze teraz kde je vlastne problem? :D v kom/com? jediny problem tu vidim v tebe, preco sa aspon nesnazis byt trochu tolerantna voci nej? ozaj ti vadia totalne banality.
Mamu uz asi nezmenite. Skuste sa s tym nejako zmierit, aka je. Ak sa da, tak obmedzujte navstevy u nej.
Drzim palce.
To je jedno čo si my myslíme. Ty musíš vedieť, na koľko ti to zasahuje do psychickej pohody. Ak ti vadí ako sa správa vonku, obmedzila by som návštevy len u nej a nechodila by som s ňou von (resp. našla dobrú výhovorku, prečo s ňou nemôžeš ísť von, ale ja by som aj kľudne povedala, že sa mi nechce...). Tak by sa to trebárs nedalo? Ty si to musíš vyriešiť, či sa chceš odstrihnúť nadobro alebo nie. Každý to totiž máme nastavené ináč vo svojom vnútri🤷.
Ano, mama je problemova, ale to asi nezmenis. Nechaj to tak. Co mozes robit, nic. Chod raz za cas na navstevu, nech sa neciti sama a sustred sa na svoj zivot.
Ja mam velmi podobnu mamu, extrovertnu heeerecku, liznutu poruchou osobnosti ako pise
@anetkaadamko
A nie je baran, ale vahy. Baran, aj ked introvertny som tu ja. Tiez v spolocnosti trpnem, co z nej vypadne, lebo stratila takt a chochmes. Ale toto je jej problem, nie moj. Ja som sa uz od pocitov trapnosti za nu odosobnila, skus to aj ty.
Za tie roky ju máš dostatočne prečítanu, vieš aká je. Tak nechápem čo ešte riešiš. Ak sa strápni je to jej trapas, nie tvoj. Ži svoj život, bav sa s kým chceš, o com chceš. A mamu nechaj tie žiť ako to jej vyhovuje.
Takéto prkotiny ti vadia až natoľko, že o tom zakladáš diskusiu? Že mama tyká 29 ročnej žene z rodiny, že sa sťažuje, že jej záleží na názore druhých...? Keď sa sťažuje, je zle. Keď sa tvári, ze sa má dobre, tiež je zle. Tak čo má vlastne robiť, aby si ty bola spokojná? Tuším si ešte nevyrástla z puberty. Pre tú je typické, že čokoľvek rodič spraví, bude v očiach puberťáka trápny.