Koľko máte kamarátov?
Ahojte. Chcem sa spýtať koľko máte kamarátov ? Nie najlepších ,ale takých známych čo si raz za čas sadnete u Vás doma pripadne u nich..Už ako rodina s deťmi? Kolko trávite času prípadne dovoleniek?
mne sa výber kamarátov dosť preriedil, resp. ja som ho preriedila a stretávam sa naozaj len s ľuďmi, s ktorými som viac menej na jednej vlnovej dĺžke. Samozrejme, mám aj kamarátky z "mládí", s ktorými neudržiavam nejaký častý kontakt, ale stále s nimi tak nejak v živote počítam.
Príde mi, že je prirodzené v dospelom veku "prísť" o časť kamarátov a nechať si len tých, čo za to stoja...
s priateľom máme už nejakých společných známych, ja som ho "dotiahla" medzi svojich "turistických" kamarátov, zoznámila ho s ľuďmi, s ktorými sa najviac stretávam v rámci mesta v ktorom žijem (žijem v ČR).
On ma zatiaľ so svojimi ešte nejak nezoznamoval, nebolo moc kedy, sme radi, keď máme čas na seba (dochádzame za sebou 200 km),ale už som pozvaná k nejakým jeho známym, že by ma radi spoznali...
no neviem, pokiaľ človek nie je nejaký sociopat, v každom životnom období ma okolo seba určitých ľudí
@bona_dea je normalne, ze casom, vekom, udalostami sa ten okruh zuzi. Preriedi sa to. A potom sa este len ukaze, kto za to stoji. Ja som mala kedysi vela kamaratov, ale akonahle sme dosli do stadia, ze rodinny zivot, kariera, snaha o babatko, tak sa to dost zredukovalo. Sadnut si chodim obcas aj s par babami zo skoly, stretneme sa pokecame, obcas si napiseme. Nie sme nejake akoze najlepsie kamaratky, ale vieme sa zabavit, pokecat 🙂
Tak nejaky by sa nasli 🙂 ale kedze manzel je stale v praci a sme spolu len vikend a letna dovolenka tak sme stastny ze sme spolu iba my dvaja a deti. A niesom ani typ cloveka, ktory by vyhladaval kamaratstva a spolocne posedenia.
Ja mám tri kamarátky zo základnej školy, s ktorými sa pravidelne stretávam a potom ešte dve zo strednej plus moja segra a mužovi bratia. S tými väčšinou takto trávime čas. Na spoločnej dovolenke sme zatiaľ boli iba raz a to sme boli s mojou segrou, jej mužom a ich deťmi inak chodievame sami. A takto na návštevy každý víkend a striedame to kedy ku komu ale keď už je teplo ako teraz tak robíme veľa grilovačiek kde sa stretávame všetci spolu
Mám asi tri kamarátky, ktoré poznám už asi večnosť a s tými sa stretávam najčastejšie aj preto, že dve z nich majú dieťa vo veku toho môjho takže naše debaty sa väčšinou krútia iba okolo nich :D Naše témy sa veľmi zmenili odkedy sme matky a veľakrát sa na tom aj zasmejeme, že čo sme riešili pred pár rokmi. Môj muž má tiež nejakú svoju partiu ale na dovolenky chodievame sami, proste je to čas, ktorý chcem stráviť spolu výlučne iba my 🙂
Mám 3 ktorým dôverujem nikoho viac nepotrebujem m škoda len že po presťahovaní sme málo spolu no našťastie je FB a sem tam sa stretneme .Ja ľuďom moc neverím popravde a len málokoho si k sebe pustím hlavne po určitých skúsenostiach som okruh známych veľmi zúžila.
Mam zo 3 kamaratky s detmi plus minus rovnaky vek, jednubezdetnu...ale dovokenky spolu netravime...
na kávu chodím s 2 kamoškami a rodinne sa priatelíme s 1 rodinou, ale to stretávanie je skôr sporadické. viac menej si vystačíme sami. mala som od výšky cca 15 rokov jednu naj priateľku, ktorá však so mnou zo dňa na deň prestala komunikovať a dodnes neviem prečo. :(
Mam jednu naj kamosku s ktoru som denne v kontakte. Stretavame sa dost casto s "jadrom" zo strednej 5 bab s detmi ci bez, raz za rok chata cele rodiny. Sportovala som kedysi a odtial mam tiez take "jadro" co sa stretavame na gulas, na vianoce a privitanie potomkov atď. Este beznych znamych, zijem v malej dedine kde kazdy kazdeho pozna. Dam sa do reci s kýmkoľvek. 😉
@kika050 no, mne sa také to " veľké kamarátstvo " veľmi neosvedčilo. Mala som kamarátky/priateľky od stred. školy, no neskôr ma sklamali a kamarátstvo, ako som zistila, bolo len farizejstvo. V práci mám len jednu kolegyňu a kolegu, s ktorými sa rozprávame, no len čisto také pracovné veci, nie veľmi osobné a príliš si ich k " telu " nepúšťam. Na obed napr. chodím sama. Ani susedov nemám za kamarátov, tam boli problémy od samého začiatku, takže sa len zdravíme, čo vyhovuje obom stranám. Môj " kamarát a priateľ " , ak sa to dá tak nazvať, je už roky môj manžel a syn. Tí ma ešte nezradili 🙂 a dúfam, že to tak aj zostane.
Kým naši kmotrovci nemali deti,tak sme sa navštevovali ale vždy kmotra mala problém s našimi deťmi aké sú vraj " živočíšne ". Odkedy sama ma deti a vie čo to obnáša tak žiadne návštevy neboli a vzťahy úplne vychladli takže nikam nechodíme a ani k nám nikto nechodí.
Máme rodinných známych, trávime spolu relatívne dosť času, ideme spolu aj na dovolenku, chodievame sa kúpať, na mestské akcie, Silvestra sme trávili u nás a po Vianociach sme sa stretli u nich. Môj manžel so synom a on so svojím chodia spolu cvičiť. Zoznámili nás naši synovia, ktorí sú najlepší kamaráti a spolužiaci 🙂 majú ešte dcérku, ktorá je o tri roky mladšia od našej a všetci štyria si krásne rozumejú.
Ked boli deti male, tak sme este stale aj s mm udrziavali dost kontakty aj s nasimi priatelmi, ale ako postupne deti rastu a casu je menej a menej, kedze maju rozne aktivity, a aj priatelia maju svoje rodiny, tak sa nejako kamaratmi stavaju najma rodicia deti,ktore sa kamaratia s nasimi detmi alebo s nimi chodia na kruzky a maju spolocne aktivity...takto sa aj my rodicia casto stretavame a aj sa kamaratime....neda sa presne povedat, ze teraz sa kamaratime s 5 rodinami alebo tak, ono na kavu si vyrazime obcas s hociktorymi rodicmi, ked su deti prave v ich spolocnom klube a tak...ale ako pise, casu na kamaratov je menej a menej...asi to zasa pride, ked uz deti budu samostatne....