Kedy a ako sa dá vybudovať nový vzťah po rozvode?
možno stupidná otázka, ale mňa by naozaj zaujímalo, ako sa vám, ktorých sa to týka, podarilo vybudovať nový vzťah po rozvode. predsa len, človek už má iné nároky, sklamania, svoj život, deti, povinnosti a už len natrafiť na niekoho normálneho je celkom dosť problém, nieto ešte vhupnúť do seriózneho nového vzaťhu, alebo nového manželstva. zaujíma ma, ako často ste s partnerom boli v kontakte - myslím normálne stretávanie sa za účelom udržiavania a rozvíjania vzťahu? Kde ste prípadne nechávali deti, ako tie vaše stretká vyzerali a všetko okolo toho.....kedy sa to medzi vami prelomilo do okamihu, že ste si povedali, že to už asi nebude celkom len-tak a že z toho asi začína byť seriózny vzťah. kto chce, môže písať IP.
takže to takto funguje 4 roky? celkom slušné....ja som v podobnej situácii, mne to vyhovuje, ale my sa vidíme málo....ako to riešiš ty? ked chcete byť spolu fakt že sami? on má doma rodičov a ty deti, tak ako teda? ako často ste takto spolu úplne sami v súkromí bez svedkov? lebo toto je pre mna trošku problém, my horko ťažko raz max. 2x za týžden, ostatok v týždni len-tak pol hodka po práci a každý si ide svojou cestou.
@80472 no, ja som napriklad mesiac uplne prec. ked pridem, vzhladom na to, ze byva 80 km odo mna a ma pracu na tri smeny, tak mu vychadza volno akurat po nocnej a jedno veke volno v mesiaci /vikend/. Uplne sami teda nie sme takmer nikdy. stane sa, ze ex si zrovna zoberie deti na vikend, ked on ma volno, vtedy sami sme. ale to je zriedkavo. a nasi, tak ti su s detmi, ked ja som prec, takze ten meiac, co som doma mi ich nepostrazia, lebo som doma a mam byt s nimi ja. na jednej strane je to logicke a ja s nimi chcem byt, ale na druhej strane potrebujem aj ja mat aspon den-dva v mesiaci sukromie a dospelacky zivot. deti ho maju radi, on ma deti rad, ale tam to proste konci. tento vztah sme ukoncovili niekolkokrat, ale vzdy sme to nejak polepili, no ja si myslim, ze vztah davno zakapal. pokial nezacneme spolu zit, tak sa nezmeni nic. teraz napriklad som bola mesiac prec, tyzden som doma a este sme sa nevideli. pride az v sobotu. takze o com to je, ze?
noooo....to máte teda dosť divoké a teda riadne komplikované a to som si ja myslela, že aké to máme zložité my dvaja....ja totiž, ked nie sme intímne spolu týždeň, (ked je občas na služobke), začínam pociťovať také divné niečo akoby jemné odcudzenie, jasné, že sa nič nedeje, máme sa radi, všetko sedí, ale neviem sa zbaviť toho môjho blbého pocitu, že keď sa týždeň "necítime", (niekedy kvôli služobke dva týždne), že to neni dobré....preto sa pýtam na tú častosť a vidím, že v porovnaní s tebou som na tom teda o dosť lepšie
@80472 dôležitá je intuícia, pocit, že chceš niečo viac a pozorovať ako reaguje partner...stretla som po rozvode pár mužov, no ani za svet som si nedokázala predstaviť, že zatiahnem do toho deti....až raz, asi po 3 mesiacoch stretávania sa s partnerom. Každú voľnú chvíľu dobehol, precestoval vtedy majlant 🙂, no aj tak to bolo iba 2,3 krát do týždňa. Hodiny sme si telefonovali po večeroch. Zaujímala som ho ja, rešpektoval deti, staral sa o nás, ani nie po roku sme začali spolu bývať, teraz sme už manželia. Sme spolu 7 rokov.
Ahoj ja som bola slobodna baba ktora mala svoj zivot kamosky a zabavu pracu a nic viac ma netrapilo.....prisiel den ked mi kamos spomenul ,ze nas spolocny kamos ktoreho som roky nevidela odkedy sa ozenil( terajsi moj partner) je rozvedeny tak som mu napisala sms ako sa ma a tak.....stretly sme sa 5 mesiacov po jeho rozpade manzelstva robil v zahranici tak sme sa o vikende stretly bolo to super maly sme si co povedat a chceli sme sa stretnut zase nikto sa do vztahu nehrnul nakolko on bol velmi sklamany pretoze zena pocas toho ako on zarabal sa zacala kurv....ale asi tak po mesiaci stretavania sa ,pisania prisla pusa a niejake tie city ..bolo to veelmi komplikovane nakolko tam bola ich 2 rocna dcera a prieky sudy a podobne matkyne hucaknie ...vsetko sme prekonaly aj ked horko tazko ale to nas este viac zocelilo pretoze tam prisla velka sudrznost a silna laska medzi nami...sme spolu 4 roky a cakame spolocne babatinko vytuzene ku ktoremu cesta tiez nebola lahka ....dcera s prveho vztahu je skvela lubi nas chodi k nam a tesi sa aj nase babatko takze teraz spatne som stastna ze som zotrvala nakolko to bolo velmi tazke a vycerpavajuce psychicky-...clovek ked miluje vydrzi a som stastna ,ze on sa otvoril novemu vztahu nakolko nijaku zenu nechcel ani vidiet po takom sklamani mame uz 2 roky aj spolocny domcek a je to skvele a planujeme nasu lasku aj specatit na urade .ked clovek najde spriaznenu dusu a velmi chce vsetko dokaze!
A najkrajsie natom je to,ze presne na nase vyrocie na den ked sme sa po rokoch stretly sa nam narodi po 4 rokoch vytuzene dietatko!laska je nadherna treba jej dat sancu neznamena,ze ked to nevyslo 1 krat,ze druhy to tiez nevyde!clovek si aj viac vazi a snazi sa vyvarovat chybam ktore robil🙂takze drzim palce aj srdce si zasluzi druhu sancu.
@80472 ak sa smiem spytat sice je to stary prisoevok ale ako vam to funguje? Ja som rozvedena 4roky a pred nueco viac ako pol rokom som sa zoznamila a fajn chalanom ktory je tiez rozvedeny nieco cez rok. Byva s rodicmi tak ako aj ja si synom. Stretavame sa raz-dva krat do tyzdna. Stretnutia su take pri kave ... stretnutia su pekne a je nam spolu fajn len on sa este boji noveho vztahu ze cas ukaze ako dalej ....byvala manzelka mu velmi ublizila.
@80472 ja som stretla fajn chlapa, ale to je asi tak vsetko. vzhladom na to, ze byva u rodicov, tak nas len navstevuje, ale nezije s nami a trva to uz 4 roky. na jednej strane mi vyhovuje, ze mam svoj klud, ale na druhej strane mi to aj vadi, lebo som stale na vsetko sama. a ked som skapata ako teraz, angina, atd., tak by mi bodlo, keby mi niekto ten caj uvaril.
Stretavali sme sa najprv tak, ked deti boli s ex alebo u nasich. v tomto mam moznosti okliestene a teda dost vyrazne. navyse, ked som mesiac v praci, tak sa odo mna ocakava, ze cely mesiac, co som potom doma na SK budem nonstop s detmi a ze nemam narok na svoj sukromny zivot. takze vlastne ziadny sukromny zivot tym padom nemam a teda neviem ani vztah rozvijat, ani ho nejak udrziavat a uz vobec nemam priestor si nejakeho chlapa do zivota hladat. lebo nemam proste kedy. takze bud to pride alebo to nepride.
obdivujem vsetky zeny, ktore si nasli priestor a zoznamili sa s fajn chlapom na druhy pokus a ziju spolu a on im pomaha. moj byvaly tiez uz zije s priatelkou tusim tri roky. to ja si pripadam nejaka divna. ale zase, on deti nema, ma kopec casu a priestoru, takze si nasiel lahko. a dalsia vec je dovera. chlapom neverim proste. a uz viem, co chcem a co nechcem, hladanie je tym padom stazene 😅